Logicky by sa knižka Gérarda Depardieua mala ocitnúť najmä v knižniciach ľudí milujúcich film, obzvlášť ten francúzsky. Prípadne by ju do ruky mohli vziať tí, ktorí sa chcú dozvedieť, prečo sa tento dobrý herec skamarátil s Vladimírom Putinom a prečo prijal ruské občianstvo. Lenže logika v prípade Depardieua nie vždy funguje. A tak by tá kniha v skutočnosti mala byť najmä v knižniciach psychológov či psychoterapeutov.
Gérard Depardieu je totiž veľmi rozporuplná osoba – človek neveriaci sám sebe, zároveň však arogantne sebavedomý, na jednej strane citlivý vnímavý človek s nesporným talentom, na druhej strane hochštapler, ktorý nemal problém podvádzať, kradnúť a ubližovať aj svojim blízkym. Nejde pritom len o akési vystavované chlapáctvo či frajerinu.
Aby bolo jasné, o čom je reč, odcitujme, ako napríklad Depardieu prežil búrlivý revolučný rok 1968. „Študentov, ktorých som počul skandovať CRS je SS, potom stavať barikády a podpaľovať autá, som považoval za synáčikov boháčov, deti malomeštiakov a ich trápne divadielko mi bolo na smiech. Nezostal som však iba pri posmeškoch. Zamiešal som sa medzi nich a v noci, kým spali v Odéone či v aulách lekárskej fakulty, som ich dôkladne o všetko obral: o hodinky, náhrdelníky, brošne... Len robte revolúciou, decká, ja sa za ten čas pekne nabalím.“ A druhý citát, v ktorom priznáva svoju neschopnosť mať normálnu rodinu: „Mám štyri deti s troma ženami, ale so žiadnou z nich som nikdy nevytvoril skutočnú rodinu.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.