Tá budova sa nachádza sotva minútu chôdze od piešťanskej železničnej stanice a je od nej približne o tri desaťročia mladšia. Oba objekty si za vyše storočie svojej existencie prešli niekoľkými zmenami. No zatiaľ čo posledná rekonštrukcia spravila zo železničnej stavby takmer dokonalú kópiu sterilných staníc, piešťanskú Elektrárňu zmenila na obdivovaný objekt. Taký, ktorý chvália odborníci, umelci i deti, tráviace v ňom dobrovoľne čas aj počas prázdnin.
.zhoda priaznivých okolností
Je štvrtok krátko pred obedom a v Elektrárni sú hneď dve školské skupiny. Po prízemí pobehujú malí školáčikovia, ktorí sa na interaktívnych exponátoch zoznamujú so základmi kolobehu energií. Rozdelení do dvoch tímov súťažia o to, kto vyrieši vedomostnú úlohu rýchlejšie. O poschodie nižšie pre zmenu staršia skupina tínedžerov s tabletmi v rukách skenuje kódy a dumá nad kolobehom vody v prírode. Mladá lektorka svoj výklad prerušuje otázkami, ku ktorým študenti vyjadrujú svoje názory. Júnové obdobie krátko pred koncom školského roka je pre podobné exkurzie ideálne. V Elektrárni však podľa slov jej programovej riaditeľky Márie Landlovej nemajú o školské návštevy núdzu ani počas zvyšných mesiacov. Už po necelom roku od jej zrenovovania sa povesť o jej vzdelávacom potenciáli rozšírila medzi samotných pedagógov. Iba od ich vôle totiž závisí, či svojich žiakov prepustia zo školských lavíc a vyberú sa s nimi učiť mimo školy. „V zahraničí je také niečo úplne normálne. Deti sedia v Louvri na zemi a učia sa o umení. U nás je to stále ešte trochu v plienkach," hovorí Landlová.
S mladšou generáciou je spojený aj samotný príbeh rekonštrukcie piešťanskej budovy.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.