Nová grécka vláda začala testovať, čo sa stane, ak prestane spolupracovať s veriteľmi. Keďže nimi už nie sú komerčné banky, ale najmä inštitúcie ako Európska centrálna banka, Medzinárodný menový fond či euroval, ide aj o politiku. Tak, ako veritelia tlačili na krajinu, aby ustupovala, rozhodla sa Grécka vláda vytiahnuť vydieranie najvyššieho kalibru, aký má. A síce, že ak veritelia neustúpia, Grécko môže eurozónu opustiť. Gréci vedia, že na to sú eurooptimistickí politici citliví. Tak, ako pritvrdili Gréci, však pritvrdili aj veritelia. To, že grécky premiér namiesto spolupráce populisticky siahol po referende a odporučil voličom hlasovať proti dohode s veriteľmi, dostane od eurozóny vyžrať.
.grécka bomba
Hoci trhy počas turbulentného minulého týždňa potrebovali upokojiť – a väčšina politikov sa o to aj snažila – kľúčový európsky politik, teda Angela Merkel, reagovala presne opačne. Jej výrok, že zlyhanie eura bude zlyhaním Únie, mnohých zaskočil. Merkel však tým len zdôraznila, o čo pri riešení problému s Gréckom ide politicky. O udržanie najambicióznejšieho európskeho projektu, ktorý má dokázať, že starý kontinent je miestom ekonomickej prosperity, súdržnosti a spoločných štandardov. Odchod krajiny z eurozóny, ktorým sa grécki politici vyhrážajú, by tak bol po šesťdesiatich rokoch prvým krokom na starom kontinente, keď sa namiesto integrácie dezintegrovalo. Otvorila by sa tým brána, ktorá mala zostať navždy zamurovaná. Žiadne ďalšie špekulácie o rozpade eurozóny či Únie už nebudú tabu.
Z čisto technického, matematického hľadiska by odchod Grécka z eurozóny mal menovú úniu posilniť, keďže tá sa zbaví zodpovednosti za chorého člena v partii.
Zatiaľ sa však zdá, že aj u investorov prevláda pocit, že to môže znamenať zmenu paradigmy: že udržať spoločný menový či politický projekt už nebude najvyššia priorita. To je pre európskych lídrov nepríjemné samo osebe, nieto ešte v čase, keď je súdržnosť a akcieschopnosť Únie testovaná Ruskom, utečeneckou krízou či nie tak vzdialenými vojnovými konfliktmi. Grécko malo byť tým dobrým balkánskym žiakom, ktorý dokáže, že napriek svojej náture vie uniesť svoj diel zodpovednosti a byť regionálnym príkladom. Malo sa na ňom tiež dokázať, že akokoľvek sú južanské štáty problematické a nezodpovedné vo vzťahu k verejným financiám (všetky majú výrazné problémy), tak eurozóna nakoniec nájde postup, ako problémy spolu riešiť. Grécki politici vedia, že Angele Merkelovej na tom veľmi záleží. Aj preto si dovolili odistiť bombu.
.nejde len o peniaze
Hoci Grécko nespláca svoje dlhy a fakticky už zbankrotovalo, o tie peniaze veriteľom až tak nejde. Často totiž počuť argument, že Grécko nikdy nemôže splatiť obrovské dlhy, a preto nemá zmysel to naťahovať, keďže krach príde tak či tak. Pravda je to len spolovice. A síce, že Grécko naozaj svoje dlhy splatiť nemohlo. Na druhej strane, s tým sa ani nepočíta. Hoci politici to nesmú povedať nahlas, vyplýva to z akejkoľvek analýzy, ktorá sa tým zaoberá.
Hra nie je v prvom rade o peniazoch. Grécky dlh je nesplatiteľný, skôr či neskôr by muselo dôjsť k jeho neutralizácii, minimálne jeho veľkej časti. Keďže dnes sú veriteľmi najmä verejné, respektíve medzinárodné inštitúcie (MMF, Európska centrálna banka, eurovaly), v pláne bolo niekoľko možností, ako sa s tým vyrovnať. Časom sa mohla splatnosť dlhov natiahnuť napríklad na sto rokov za minimálne úroky. Európskej centrálnej banke, ktorá si môže peňazí natlačiť, koľko chce, by nechýbali. Išlo by však o neštandardné opatrenia a je dôležité, aby nevznikol dojem, že sa objavil zázračný liek na dlhy krajín. Ak by to totiž Grécku takto ľahko prešlo, to isté by mohli chcieť aj voliči v Taliansku či Španielsku (alebo aj na Slovensku). A to by už reálne znamenalo ohrozenie meny, pretože naozaj veľké dlhy sa takýmito účtovnými trikmi prekryť nedajú. Preto Angela Merkel trvá na tom, aby Grécko prežilo bolestivé reformy. Aby vlády a voliči videli, že radšej sa do gréckej situácie nedostať, ako si potom nechať diktovať liečbu výmenou za ústretovosť voči dlhom. Ide o liečbu veľmi nepopulárnu a minimálne v prvej fáze znamená veľký pokles životnej úrovne.
Keď po voľbách prevzal debatu s veriteľmi nový premiér Alexis Tsipras, začal veriť, že žolík je v jeho rukách. Rokovania naťahoval, menil pozície, iné hovoril vo vláde a v gréckych médiách, iné sľuboval v Bruseli a sľuby neplnil. Pokúsil sa pritlačiť Angelu Merkelovú do kúta referendom. Namiesto ústupku z jej strany sa však dočkal chladnej reakcie v zmysle: Robte, ako chcete. A uistenia, že aj krajný scenár je pre ňu prijateľný a nebude ničou rukojemníčkou.
K tomu sa od eurozóny pripojili aj varovné výstrely. Ako malá ukážka toho, čo bude nasledovať, ak sa chaos v Grécku spustí naplno, prišlo obmedzenie finančných vzťahov medzi európskou centrálnou bankou a gréckymi bankami. Následne museli Gréci zaviesť limit na výber z bankomatov a zatvoriť pobočky. Vznikol chaos a rady pred bankami. Odkaz pre voličov bol jasný. Takýto a oveľa horší chaos vás čaká, ak sa rozhodnete ísť vlastnou cestou.
Krátko pred referendom sa zdalo, že táto lekcia môže fungovať. Prieskumy krátko pred víkendom ukazovali, že po predošlom odmietaní dohody s veriteľmi by Gréci väčšinovo predsa len radi zostali v istote eura a v referende hlasovali za dohodu. Aj za cenu pokračujúceho trápenia. Čím bližšie k referendu, tým viac túto taktiku ECB zintenzívňovala. Jej viceguvernér pripustil, že ak Gréci dohodu odmietnu, ECB ešte viac obmedzí spoluprácu s gréckymi bankami.
.čo ak
Ostatné krajiny trápi najmä to, čo sa stane, ak by k takému chaosu v Grécku prišlo. Keď na jeseň v 2008 spustil Lehman Brothers sériu otrasov, ktoré následne zatriasli finančnými trhmi, nik nevedel, ako sa to presne bude šíriť a čoho všetkého sa to dotkne. Na finančných trhoch je všetko so všetkým nejakým spôsobom prepojené. Navyše, v takých situáciách sa mení aj paradigma investorov. Začnú sa pýtať, čo všetko je ako investícia bezpečné, nik nechce riskovať, nikto nikomu neverí a finančné toky zmrznú. Skepsa na finančných trhoch sa rýchlo preleje do reálnej ekonomiky i do schopností vlád manažovať svoje dlhy. Vládne dlhopisy, väčšinou považované za bezpečné prístavy, sú zrazu nedôveryhodné. A keďže vlády svoje dlhy nesplácajú, ale novými pôžičkami vyplácajú staré záväzky, je to veľký problém. Aj keby hneď prestali tvoriť dlhy, musia ďalej vydávať dlhopisy, aby splácali staré dlhy, a o pár rokov znova vydať dlhopisy, aby splatili dnes vydané dlhopisy. Ak zrazu od vás dlhopisy nik nekúpi, aby ste mohli preplatiť staré dlhy, štát skrachuje, hoci aj hospodári zdravo.
Preto boli časté obavy, či sa také niečo nestane aj tentoraz, ak trhy po gréckom chaose spanikária. Od roku 2008 sa však predsa len mnohé zmenilo. Za posledné roky vymyslela Európska centrálna banka niekoľko spôsobov, ako upokojovať trhy, keby bolo treba. Nebol to jednoduchý proces a bol za ním veľký konflikt eurozóny s nemeckými centrálnymi bankármi. Akokoľvek sofistikovane totiž nové stratégie znejú, nakoniec ide o to, do akej miery je európska centrálna banka ochotná za vytlačené peniaze manipulovať trhy. Napríklad priamym skupovaním vládnych dlhov. To má síce zakázané európskou legislatívou, no dnes to už dokáže robiť okľukou. Na protest proti takémuto znásilneniu mandátu centrálnej banky, ktorá má zakázané fungovať ako stroj na peniaze pre vládu, ju opustili nemeckí jastrabi. Tí trvali na tom, že centrálna banka tu nie je na to, aby riešila dlhy krajín dodávkou lacných peňazí, pretože to nakoniec povedie k problémom. Ak by sa to totiž stalo pravidlom, viedlo by to ku kolapsu meny. Tlačením peňazí sa problém s ich nedostatkom ani so zlým hospodárením vyriešiť nedá.
ECB má aj ďalší kanón po ruke. Dnes je centrálna banka pripravená dodávať v podstate nelimitované množstvo zdrojov do bankového sektora, ak by bolo treba. Presviedča, že eurozóna by si odchod Grécka dovoliť mohla, hoci s nejakými turbulenciami. Vďaka tejto palebnej sile zostávajú zatiaľ všetci pokojní. Hoci nejaké otrasy sa už na trhoch udiali, neboli veľké. Neistotu však cítiť a každý, kto vie, aký vplyv to nakoniec na trhy bude mať, klame.
Grécke referendum ukázalo, kto má akú zbraň v rukách. Keď premiér Tsipras vytiahol silný kaliber, veril, že to na zastrašenie bude stačiť. No ukázalo sa, že to nemal premyslené ani na krok dopredu.
.grécka bomba
Hoci trhy počas turbulentného minulého týždňa potrebovali upokojiť – a väčšina politikov sa o to aj snažila – kľúčový európsky politik, teda Angela Merkel, reagovala presne opačne. Jej výrok, že zlyhanie eura bude zlyhaním Únie, mnohých zaskočil. Merkel však tým len zdôraznila, o čo pri riešení problému s Gréckom ide politicky. O udržanie najambicióznejšieho európskeho projektu, ktorý má dokázať, že starý kontinent je miestom ekonomickej prosperity, súdržnosti a spoločných štandardov. Odchod krajiny z eurozóny, ktorým sa grécki politici vyhrážajú, by tak bol po šesťdesiatich rokoch prvým krokom na starom kontinente, keď sa namiesto integrácie dezintegrovalo. Otvorila by sa tým brána, ktorá mala zostať navždy zamurovaná. Žiadne ďalšie špekulácie o rozpade eurozóny či Únie už nebudú tabu.
Z čisto technického, matematického hľadiska by odchod Grécka z eurozóny mal menovú úniu posilniť, keďže tá sa zbaví zodpovednosti za chorého člena v partii.
Zatiaľ sa však zdá, že aj u investorov prevláda pocit, že to môže znamenať zmenu paradigmy: že udržať spoločný menový či politický projekt už nebude najvyššia priorita. To je pre európskych lídrov nepríjemné samo osebe, nieto ešte v čase, keď je súdržnosť a akcieschopnosť Únie testovaná Ruskom, utečeneckou krízou či nie tak vzdialenými vojnovými konfliktmi. Grécko malo byť tým dobrým balkánskym žiakom, ktorý dokáže, že napriek svojej náture vie uniesť svoj diel zodpovednosti a byť regionálnym príkladom. Malo sa na ňom tiež dokázať, že akokoľvek sú južanské štáty problematické a nezodpovedné vo vzťahu k verejným financiám (všetky majú výrazné problémy), tak eurozóna nakoniec nájde postup, ako problémy spolu riešiť. Grécki politici vedia, že Angele Merkelovej na tom veľmi záleží. Aj preto si dovolili odistiť bombu.
.nejde len o peniaze
Hoci Grécko nespláca svoje dlhy a fakticky už zbankrotovalo, o tie peniaze veriteľom až tak nejde. Často totiž počuť argument, že Grécko nikdy nemôže splatiť obrovské dlhy, a preto nemá zmysel to naťahovať, keďže krach príde tak či tak. Pravda je to len spolovice. A síce, že Grécko naozaj svoje dlhy splatiť nemohlo. Na druhej strane, s tým sa ani nepočíta. Hoci politici to nesmú povedať nahlas, vyplýva to z akejkoľvek analýzy, ktorá sa tým zaoberá.
Hra nie je v prvom rade o peniazoch. Grécky dlh je nesplatiteľný, skôr či neskôr by muselo dôjsť k jeho neutralizácii, minimálne jeho veľkej časti. Keďže dnes sú veriteľmi najmä verejné, respektíve medzinárodné inštitúcie (MMF, Európska centrálna banka, eurovaly), v pláne bolo niekoľko možností, ako sa s tým vyrovnať. Časom sa mohla splatnosť dlhov natiahnuť napríklad na sto rokov za minimálne úroky. Európskej centrálnej banke, ktorá si môže peňazí natlačiť, koľko chce, by nechýbali. Išlo by však o neštandardné opatrenia a je dôležité, aby nevznikol dojem, že sa objavil zázračný liek na dlhy krajín. Ak by to totiž Grécku takto ľahko prešlo, to isté by mohli chcieť aj voliči v Taliansku či Španielsku (alebo aj na Slovensku). A to by už reálne znamenalo ohrozenie meny, pretože naozaj veľké dlhy sa takýmito účtovnými trikmi prekryť nedajú. Preto Angela Merkel trvá na tom, aby Grécko prežilo bolestivé reformy. Aby vlády a voliči videli, že radšej sa do gréckej situácie nedostať, ako si potom nechať diktovať liečbu výmenou za ústretovosť voči dlhom. Ide o liečbu veľmi nepopulárnu a minimálne v prvej fáze znamená veľký pokles životnej úrovne.
Keď po voľbách prevzal debatu s veriteľmi nový premiér Alexis Tsipras, začal veriť, že žolík je v jeho rukách. Rokovania naťahoval, menil pozície, iné hovoril vo vláde a v gréckych médiách, iné sľuboval v Bruseli a sľuby neplnil. Pokúsil sa pritlačiť Angelu Merkelovú do kúta referendom. Namiesto ústupku z jej strany sa však dočkal chladnej reakcie v zmysle: Robte, ako chcete. A uistenia, že aj krajný scenár je pre ňu prijateľný a nebude ničou rukojemníčkou.
K tomu sa od eurozóny pripojili aj varovné výstrely. Ako malá ukážka toho, čo bude nasledovať, ak sa chaos v Grécku spustí naplno, prišlo obmedzenie finančných vzťahov medzi európskou centrálnou bankou a gréckymi bankami. Následne museli Gréci zaviesť limit na výber z bankomatov a zatvoriť pobočky. Vznikol chaos a rady pred bankami. Odkaz pre voličov bol jasný. Takýto a oveľa horší chaos vás čaká, ak sa rozhodnete ísť vlastnou cestou.
Krátko pred referendom sa zdalo, že táto lekcia môže fungovať. Prieskumy krátko pred víkendom ukazovali, že po predošlom odmietaní dohody s veriteľmi by Gréci väčšinovo predsa len radi zostali v istote eura a v referende hlasovali za dohodu. Aj za cenu pokračujúceho trápenia. Čím bližšie k referendu, tým viac túto taktiku ECB zintenzívňovala. Jej viceguvernér pripustil, že ak Gréci dohodu odmietnu, ECB ešte viac obmedzí spoluprácu s gréckymi bankami.
.čo ak
Ostatné krajiny trápi najmä to, čo sa stane, ak by k takému chaosu v Grécku prišlo. Keď na jeseň v 2008 spustil Lehman Brothers sériu otrasov, ktoré následne zatriasli finančnými trhmi, nik nevedel, ako sa to presne bude šíriť a čoho všetkého sa to dotkne. Na finančných trhoch je všetko so všetkým nejakým spôsobom prepojené. Navyše, v takých situáciách sa mení aj paradigma investorov. Začnú sa pýtať, čo všetko je ako investícia bezpečné, nik nechce riskovať, nikto nikomu neverí a finančné toky zmrznú. Skepsa na finančných trhoch sa rýchlo preleje do reálnej ekonomiky i do schopností vlád manažovať svoje dlhy. Vládne dlhopisy, väčšinou považované za bezpečné prístavy, sú zrazu nedôveryhodné. A keďže vlády svoje dlhy nesplácajú, ale novými pôžičkami vyplácajú staré záväzky, je to veľký problém. Aj keby hneď prestali tvoriť dlhy, musia ďalej vydávať dlhopisy, aby splácali staré dlhy, a o pár rokov znova vydať dlhopisy, aby splatili dnes vydané dlhopisy. Ak zrazu od vás dlhopisy nik nekúpi, aby ste mohli preplatiť staré dlhy, štát skrachuje, hoci aj hospodári zdravo.
Preto boli časté obavy, či sa také niečo nestane aj tentoraz, ak trhy po gréckom chaose spanikária. Od roku 2008 sa však predsa len mnohé zmenilo. Za posledné roky vymyslela Európska centrálna banka niekoľko spôsobov, ako upokojovať trhy, keby bolo treba. Nebol to jednoduchý proces a bol za ním veľký konflikt eurozóny s nemeckými centrálnymi bankármi. Akokoľvek sofistikovane totiž nové stratégie znejú, nakoniec ide o to, do akej miery je európska centrálna banka ochotná za vytlačené peniaze manipulovať trhy. Napríklad priamym skupovaním vládnych dlhov. To má síce zakázané európskou legislatívou, no dnes to už dokáže robiť okľukou. Na protest proti takémuto znásilneniu mandátu centrálnej banky, ktorá má zakázané fungovať ako stroj na peniaze pre vládu, ju opustili nemeckí jastrabi. Tí trvali na tom, že centrálna banka tu nie je na to, aby riešila dlhy krajín dodávkou lacných peňazí, pretože to nakoniec povedie k problémom. Ak by sa to totiž stalo pravidlom, viedlo by to ku kolapsu meny. Tlačením peňazí sa problém s ich nedostatkom ani so zlým hospodárením vyriešiť nedá.
ECB má aj ďalší kanón po ruke. Dnes je centrálna banka pripravená dodávať v podstate nelimitované množstvo zdrojov do bankového sektora, ak by bolo treba. Presviedča, že eurozóna by si odchod Grécka dovoliť mohla, hoci s nejakými turbulenciami. Vďaka tejto palebnej sile zostávajú zatiaľ všetci pokojní. Hoci nejaké otrasy sa už na trhoch udiali, neboli veľké. Neistotu však cítiť a každý, kto vie, aký vplyv to nakoniec na trhy bude mať, klame.
Grécke referendum ukázalo, kto má akú zbraň v rukách. Keď premiér Tsipras vytiahol silný kaliber, veril, že to na zastrašenie bude stačiť. No ukázalo sa, že to nemal premyslené ani na krok dopredu.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.