Vyšli mi z toho jednotlivé príbehy. O pýche európskej elity, ktorá v roku 1378 vytvorí dvojpápežstvo. Nechtiac tým vyvolá otázku poslušnosti (ktorého pápeža počúvať? a ktorého vladára? zostane potom ako jediná istota Biblia? alebo časom človek zahodí aj ju?). Príslušníci elity si mysleli, že sa v úzkom kruhu rieši čisto politický problém, ale rozpútali ničivé sily, aké si ani nevedeli predstaviť.
O uhorskom kráľovi Žigmundovi: ako vladár môžeš dokázať veľké veci, keď máš veľké sny, vieš riskovať a obklopíš sa schopnými ľuďmi. Ale keď nebudeš mať aj pevnú hodnotovú kotvu, veľký cisár z teba nakoniec nebude.
O univerzite: aké ťažké je – už v roku 1409 – udržať slobodné prostredie, v ktorom je radosť sa spolu prieť. A ako málo stačí, aby sa spor o idey preklopil v spor o osoby, takže časť majstrov tresne dverami a založí vlastnú školu. Ani tá stará, ani tá nová univerzita však už nikdy nedosiahnu stratenú pestrosť.
O intelektuáloch: nie je fascinujúci Jeroným Pražský, majster štyroch univerzít, ktorý v Kostnici najprv odvolá („bál som sa ohňa,“ priznal úprimne), ale potom sa vzchopí a ide na smrť? A nie je varovný Štěpán z Pálče, Husov priateľ, ktorý spolu s ním vyznával buričské učenie Johna Wycliffa, ale po zážitku väznenia sa ho zriekol a nakoniec až posadnuto pomáhal Husa odsúdiť?
O Husovi samotnom: Nebol taký rečník ako Jeroným ani taký teológ ako Štepán, zato bral idey tak vážne, že podľa toho, čo považoval za pravdu, žil a nakoniec aj zomrel. Ručil za slová vlastným príbehom. Pokiaľ naň Česi a Slováci vďaka tomu aj po 600 rokoch spomínajú, nemajú zlý vkus.
O uhorskom kráľovi Žigmundovi: ako vladár môžeš dokázať veľké veci, keď máš veľké sny, vieš riskovať a obklopíš sa schopnými ľuďmi. Ale keď nebudeš mať aj pevnú hodnotovú kotvu, veľký cisár z teba nakoniec nebude.
O univerzite: aké ťažké je – už v roku 1409 – udržať slobodné prostredie, v ktorom je radosť sa spolu prieť. A ako málo stačí, aby sa spor o idey preklopil v spor o osoby, takže časť majstrov tresne dverami a založí vlastnú školu. Ani tá stará, ani tá nová univerzita však už nikdy nedosiahnu stratenú pestrosť.
O intelektuáloch: nie je fascinujúci Jeroným Pražský, majster štyroch univerzít, ktorý v Kostnici najprv odvolá („bál som sa ohňa,“ priznal úprimne), ale potom sa vzchopí a ide na smrť? A nie je varovný Štěpán z Pálče, Husov priateľ, ktorý spolu s ním vyznával buričské učenie Johna Wycliffa, ale po zážitku väznenia sa ho zriekol a nakoniec až posadnuto pomáhal Husa odsúdiť?
O Husovi samotnom: Nebol taký rečník ako Jeroným ani taký teológ ako Štepán, zato bral idey tak vážne, že podľa toho, čo považoval za pravdu, žil a nakoniec aj zomrel. Ručil za slová vlastným príbehom. Pokiaľ naň Česi a Slováci vďaka tomu aj po 600 rokoch spomínajú, nemajú zlý vkus.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.