Inak a inam ako väčšina našincov cestujem preto, že sa mi to páči. Za ideálne cestovanie považujem také, pri ktorom sa dá spojiť šport, adrenalín, spoznávanie zaujímavých krajín, prírody a ľudí.
Preto uprednostňujem pešiu vysokohorskú turistiku, horskú aj cestnú cyklistiku, skialpinizmus. Sú miesta, na ktoré sa vraciam každý rok (stanovačka s bicyklom a windsurfingom na talianskom jazere Lago di Garda), alebo také, kde som bol zatiaľ len raz, ale určite by som sa tam ešte chcel vrátiť. Vyhýbam sa prepchatým plážam či luxusným, uzavretým komplexom, ktoré sú si také podobné, a také izolované od ostatného sveta, že vlastne ani nemusíte vedieť, kde ste.
Ideálnym spôsobom cestovania bol pre mňa trek v Bhutáne, ktorý som absolvoval s ďalšími piatimi priateľmi vlani na jeseň. Dva týždne sme putovali s ruksakmi a stanmi po nádherných himalájskych horách vo výške od 3 000 do 5 000 metrov nad morom. Na začiatku putovania sme stretli dve skupiny turistov, a potom sme celý čas stretávali už len domorodcov.
Bhután je čarovná krajina, tak trochu ako z rozprávky. Rozlohou je o málo menší ako Slovensko, počtom obyvateľov o trochu viac ako Bratislava. Kráľovstvo, kde ľudia svojho kráľa naozaj milujú a uznávajú. Väčšinovo budhistická krajina je takmer bez kriminality, chudobná, ale bez žobrákov a bezdomovcov. Až 85 percent ľudí žije z drobného, sebestačného poľnohospodárstva, mnohí z nich v odľahlých oblastiach, kam sa dá dostať len po mnohodňovom pešom pochode.
Bhután má nádhernú prírodu, nadmorská výška sa pohybuje od 100 metrov nad morom na juhu po 7 500 na severe, s bohatou faunou a flórou od tropickej cez subtropickú, miernu, subalpskú až po alpskú. Keďže ide o južné úpätie Himalájí, je tam veľa zrážok, vegetácia je veľmi bohatá, horské rieky sú dravé a vodnaté. Krajina sa otvára svetu len postupne, do roku 1983, keď bolo vybudované letisko, sa tam takmer nedalo dostať, od otvorenia letiska je počet návštevníkov obmedzený najskôr kvótami, v poslednom čase už len obmedzenou kapacitou kráľovskej leteckej spoločnosti, ktorej lietadlá jediné môžu do Bhutánu lietať.
Kráľ a vláda sa zameriavajú na postupné otváranie, spojené s udržiavaním bohatých kultúrnych tradícií, ochranu životného prostredia a rozvoj školstva a zdravotníctva. Zakázané sú napríklad igelitové tašky a fajčenie. Igelitku sme nevideli ani jednu, fajčí takmer každý. Zákaz sa prejavuje len v tom, že cigarety sa oficiálne nepredávajú, takže, samozrejme, vznikol a prekvitá čierny trh.
Jeden zážitok na ilustráciu. Sedíme večer pri ohni na odľahlom mieste v horách vo výške takmer 4 000 metrov, keď zrazu začujeme z tmy nejaké zvuky a chichot. Namierime naše čelovky tým smerom a vidíme dve domorodé dievčatá s mladším chlapcom. Oheň ich prilákal z ich osady. Ponúkli sme im večeru a oni nám potom asi dve hodiny spievali veľmi monotónnu, ale zaujímavú a peknú melódiu a na ňu tancovali okolo ohňa. Vyzerali spokojne a šťastne.
Netvrdím, že cestovanie, aké uprednostňujem ja, je lepšie ako iné. Dnes si už, chvalabohu, môžeme vybrať, ako a kam pôjdeme. Finančné obmedzenie je tu, samozrejme, stále pre veľa ľudí, ale keďže pri cestovaní celkom určite platí, že najdrahšie nemusí byť najzaujímavejšie, tak ani to nemusí byť až také zlé.
.ivan Mikloš
Preto uprednostňujem pešiu vysokohorskú turistiku, horskú aj cestnú cyklistiku, skialpinizmus. Sú miesta, na ktoré sa vraciam každý rok (stanovačka s bicyklom a windsurfingom na talianskom jazere Lago di Garda), alebo také, kde som bol zatiaľ len raz, ale určite by som sa tam ešte chcel vrátiť. Vyhýbam sa prepchatým plážam či luxusným, uzavretým komplexom, ktoré sú si také podobné, a také izolované od ostatného sveta, že vlastne ani nemusíte vedieť, kde ste.
Ideálnym spôsobom cestovania bol pre mňa trek v Bhutáne, ktorý som absolvoval s ďalšími piatimi priateľmi vlani na jeseň. Dva týždne sme putovali s ruksakmi a stanmi po nádherných himalájskych horách vo výške od 3 000 do 5 000 metrov nad morom. Na začiatku putovania sme stretli dve skupiny turistov, a potom sme celý čas stretávali už len domorodcov.
Bhután je čarovná krajina, tak trochu ako z rozprávky. Rozlohou je o málo menší ako Slovensko, počtom obyvateľov o trochu viac ako Bratislava. Kráľovstvo, kde ľudia svojho kráľa naozaj milujú a uznávajú. Väčšinovo budhistická krajina je takmer bez kriminality, chudobná, ale bez žobrákov a bezdomovcov. Až 85 percent ľudí žije z drobného, sebestačného poľnohospodárstva, mnohí z nich v odľahlých oblastiach, kam sa dá dostať len po mnohodňovom pešom pochode.
Bhután má nádhernú prírodu, nadmorská výška sa pohybuje od 100 metrov nad morom na juhu po 7 500 na severe, s bohatou faunou a flórou od tropickej cez subtropickú, miernu, subalpskú až po alpskú. Keďže ide o južné úpätie Himalájí, je tam veľa zrážok, vegetácia je veľmi bohatá, horské rieky sú dravé a vodnaté. Krajina sa otvára svetu len postupne, do roku 1983, keď bolo vybudované letisko, sa tam takmer nedalo dostať, od otvorenia letiska je počet návštevníkov obmedzený najskôr kvótami, v poslednom čase už len obmedzenou kapacitou kráľovskej leteckej spoločnosti, ktorej lietadlá jediné môžu do Bhutánu lietať.
Kráľ a vláda sa zameriavajú na postupné otváranie, spojené s udržiavaním bohatých kultúrnych tradícií, ochranu životného prostredia a rozvoj školstva a zdravotníctva. Zakázané sú napríklad igelitové tašky a fajčenie. Igelitku sme nevideli ani jednu, fajčí takmer každý. Zákaz sa prejavuje len v tom, že cigarety sa oficiálne nepredávajú, takže, samozrejme, vznikol a prekvitá čierny trh.
Jeden zážitok na ilustráciu. Sedíme večer pri ohni na odľahlom mieste v horách vo výške takmer 4 000 metrov, keď zrazu začujeme z tmy nejaké zvuky a chichot. Namierime naše čelovky tým smerom a vidíme dve domorodé dievčatá s mladším chlapcom. Oheň ich prilákal z ich osady. Ponúkli sme im večeru a oni nám potom asi dve hodiny spievali veľmi monotónnu, ale zaujímavú a peknú melódiu a na ňu tancovali okolo ohňa. Vyzerali spokojne a šťastne.
Netvrdím, že cestovanie, aké uprednostňujem ja, je lepšie ako iné. Dnes si už, chvalabohu, môžeme vybrať, ako a kam pôjdeme. Finančné obmedzenie je tu, samozrejme, stále pre veľa ľudí, ale keďže pri cestovaní celkom určite platí, že najdrahšie nemusí byť najzaujímavejšie, tak ani to nemusí byť až také zlé.
.ivan Mikloš
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.