Zase nás predbehli. Nieslo sa Prahou spolu so správou, že Slováci od januára ako druhí z postkomunistického sveta začnú platiť eurom.
Na obdivný pohľad na východ sme si v posledných rokoch zvykli. Keď Mikuláš Dzurinda a jeho mladí reformátori presadili rovnú daň a konkurenciu v zdravotníctve. Keď rozbehli skutočnú dôchodkovú reformu a ľudia dostali šancu vybrať si, či si časť povinných odvodov na dôchodok chcú platiť na súkromný účet. Keď prestížne svetové médiá od The Economist po Wall Street Journal ukazovali na Bratislavu ako na vzor pre ostatných. Keď ako účet za odvážne reformy prišiel rast ekonomiky o 14,1 percenta.
V Prahe sa v tom čase o reformách placho diskutovalo, politici rozhadzovali v časoch rekordnej prosperity desiatky miliárd na sociálne dávky. Vtedy z Bratislavy sršala energia, esprit, odvaha a sebavedomie. Slovensko vykročilo ekonomicky i civilizačne správnym smerom, na ktorý sme my v tej chvíli nemali.
Aj teraz vám môžeme závidieť. Nie to, že euro rýchlo prijímate. Obdivujeme, že ste si dali ekonomiku do poriadku a euro môžete prijať. A aj to, že túžba po ňom uchránila slovenské reformy a prosperitu. Súčasná vláda Roberta Fica splnila len vďaka euru veľmi málo zo svojich populistických predvolebných sľubov o rušení reforiem a masívnom utrácaní za sociálne dávky. Ťažko si predstaviť, čo iného než zovretie maastrichtských kritérií by Ficovu populistickú politiku udržalo na uzde. Českých sociálnych demokratov, ktorí sa vyhlasujú za veľkých stúpencov eura, žiaľ, túžba po ňom na nutné reformy nevyprovokovala. I ambície súčasnej vlády sa momentálne ocitli na mŕtvom bode. České verejné financie sú aj po reformných pokusoch Mirka Topolánka dlhodobo neudržateľné. Obdivujeme váš zdravý rozpočet.
Samotné euro už vám tak nezávidíme. Iste, po vstupe do Severoatlantickej aliancie a Európskej únie je to ďalší symbol, že už neoddeliteľne patríte k vyspelému svetu. Bohužiaľ neexistuje jediný dôkaz, že euro je poukážkou na prosperitu. Nikto nedokázal, že krajiny, ktoré eurom platia, sú stabilnejšie alebo že zažívajú rýchlejší rast. Taliansko i Grécko euro majú a sú na tom ekonomicky biedne. Švédi ani Dáni nie, a napriek tomu, že sú podobne ako Česko či Slovensko ekonomicky závislí od vývozu, patria k najúspešnejším v medzinárodnej konkurencii.
Výmena koruny za euro je čisto politickým rozhodnutím. Závisí od toho, aké hodnoty vyznávate. Pre niekoho je hodnotou najvyššia stabilita kurzu pre vývozcov a komfortné cestovanie s jedinou menou po Európe. A zmieri sa s tým, že bohatším krajinám sa bude približovať vyššou infláciou. Pre iného je tou hodnotou prudko posilňujúca sa koruna, vďaka ktorej rýchlejšie bohatne. Zvlášť vo chvíli, keď sa celý svet trápi s drahými potravinami a ropou, je pevná mena príjemným uľahčením.
Na porovnanie Prahy a Bratislavy máme od januára ideálnu príležitosť pozorovať, či bol prezieravejší euroskeptik alebo euronadšenec.
Autorka je šéfanalytička českého denníka Hospodářské noviny
Na obdivný pohľad na východ sme si v posledných rokoch zvykli. Keď Mikuláš Dzurinda a jeho mladí reformátori presadili rovnú daň a konkurenciu v zdravotníctve. Keď rozbehli skutočnú dôchodkovú reformu a ľudia dostali šancu vybrať si, či si časť povinných odvodov na dôchodok chcú platiť na súkromný účet. Keď prestížne svetové médiá od The Economist po Wall Street Journal ukazovali na Bratislavu ako na vzor pre ostatných. Keď ako účet za odvážne reformy prišiel rast ekonomiky o 14,1 percenta.
V Prahe sa v tom čase o reformách placho diskutovalo, politici rozhadzovali v časoch rekordnej prosperity desiatky miliárd na sociálne dávky. Vtedy z Bratislavy sršala energia, esprit, odvaha a sebavedomie. Slovensko vykročilo ekonomicky i civilizačne správnym smerom, na ktorý sme my v tej chvíli nemali.
Aj teraz vám môžeme závidieť. Nie to, že euro rýchlo prijímate. Obdivujeme, že ste si dali ekonomiku do poriadku a euro môžete prijať. A aj to, že túžba po ňom uchránila slovenské reformy a prosperitu. Súčasná vláda Roberta Fica splnila len vďaka euru veľmi málo zo svojich populistických predvolebných sľubov o rušení reforiem a masívnom utrácaní za sociálne dávky. Ťažko si predstaviť, čo iného než zovretie maastrichtských kritérií by Ficovu populistickú politiku udržalo na uzde. Českých sociálnych demokratov, ktorí sa vyhlasujú za veľkých stúpencov eura, žiaľ, túžba po ňom na nutné reformy nevyprovokovala. I ambície súčasnej vlády sa momentálne ocitli na mŕtvom bode. České verejné financie sú aj po reformných pokusoch Mirka Topolánka dlhodobo neudržateľné. Obdivujeme váš zdravý rozpočet.
Samotné euro už vám tak nezávidíme. Iste, po vstupe do Severoatlantickej aliancie a Európskej únie je to ďalší symbol, že už neoddeliteľne patríte k vyspelému svetu. Bohužiaľ neexistuje jediný dôkaz, že euro je poukážkou na prosperitu. Nikto nedokázal, že krajiny, ktoré eurom platia, sú stabilnejšie alebo že zažívajú rýchlejší rast. Taliansko i Grécko euro majú a sú na tom ekonomicky biedne. Švédi ani Dáni nie, a napriek tomu, že sú podobne ako Česko či Slovensko ekonomicky závislí od vývozu, patria k najúspešnejším v medzinárodnej konkurencii.
Výmena koruny za euro je čisto politickým rozhodnutím. Závisí od toho, aké hodnoty vyznávate. Pre niekoho je hodnotou najvyššia stabilita kurzu pre vývozcov a komfortné cestovanie s jedinou menou po Európe. A zmieri sa s tým, že bohatším krajinám sa bude približovať vyššou infláciou. Pre iného je tou hodnotou prudko posilňujúca sa koruna, vďaka ktorej rýchlejšie bohatne. Zvlášť vo chvíli, keď sa celý svet trápi s drahými potravinami a ropou, je pevná mena príjemným uľahčením.
Na porovnanie Prahy a Bratislavy máme od januára ideálnu príležitosť pozorovať, či bol prezieravejší euroskeptik alebo euronadšenec.
Autorka je šéfanalytička českého denníka Hospodářské noviny
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.