V poslednom čase zaznieva v pedagogických kruhoch čoraz hlasnejšie názor, že v školách by sa mal dôraz presunúť z vedomostí na niečo iné. Lenže, čo to je – to iné? A ako sa to má učiť?
To iné, čomu sa naša škola zatiaľ dostatočne nevenuje, sú rôzne schopnosti či zručnosti (výstižnejšie je pekné české slovo dovednosti, používa sa mätúce latinské slovo kompetencie, o ktorého vytlačenie sa snaží knižné slovenské slovo spôsobilosti).
Aké schopnosti máme na mysli? Napríklad schopnosť nielen čítať, ale aj rozumieť tomu, čo čítam. Alebo schopnosť nielen rozumieť, čo som si prečítal, ale aj si utvoriť vlastný názor. Alebo schopnosť nielen mať názor, ale aj vedieť argumentovať v jeho prospech. A schopnosť nielen argumentovať, ale aj argumenty počúvať.
Špeciálne v prírodných vedách je dôležitá schopnosť nielen robiť pokus podľa návodu, ale aj dokázať sám vymyslieť, ako by mal pokus vyzerať. A schopnosť pokus nielen vymyslieť, ale ho aj urobiť. A schopnosť pokus nielen urobiť, ale sa aj nad jeho výsledkom zamyslieť a urobiť z neho správne uzávery.
Dá sa toto všetko v škole dosiahnuť? Dá sa napísať učebnica, ktorej cieľom by nebolo len sprostredkovanie vedomostí, ale aj podnecovanie rozvoja uvedených schopností? Domnievam sa, že áno. Keď sme pred nejakým časom písali s niekoľkými kolegami návrh takto orientovanej učebnice, snažili sme sa hneď v úvode ukázať, ako si to predstavujeme (a potom sme sa snažili rovnako postupovať v celej učebnici). Náš úvod sa točil okolo krátkeho textu o padajúcom mastnom chlebe.
.padajúci chlieb
Prvý Murphyho zákon hovorí, že ak sa niečo môže pokaziť, tak sa to naozaj pokazí. Druhý Murphyho zákon dodáva, že ak sa niečo pokaziť nemôže, tak sa to aj tak pokazí. Tieto dva základné zákony vedú k veľkému množstvu dôsledkov. Od úplne všeobecných (ak všetko bezchybne funguje, určite sme niečo prehliadli) až po celkom konkrétne (1 práčka + 1 sušička + 2 ponožky = 1 ponožka).
Jeden zo špeciálnych Murphyho zákonov hovorí, že krajec chleba spadne vždy na natretú stranu. Iný takýto zákon hovorí, že pravdepodobnosť dopadu chleba na natretú stranu je priamo úmerná cene koberca, na ktorý chlieb dopadá. To však nie sú jediné možné vysvetlenia tohto známeho javu.
Podľa pomerne rozšíreného psychologického vysvetlenia nijaký takýto jav vlastne neexistuje. Chlieb padá v skutočnosti rovnako často na obe strany, ale nepriaznivé prípady si oveľa lepšie zapamätáme. Nejde tu o nejaký „spomienkový pesimizmus“, ale jednoducho o to, že dopad chleba na natretú stranu si väčšinou vyžiada oveľa viac času a energie pri odstraňovaní dôsledkov.
Ešte iné vysvetlenia prináša fyzika. Podľa jedného z nich má vrstva masla či džemu väčšiu hustotu a teda aj hmotnosť. A práve táto väčšia hmotnosť preváži chlieb na natretú stranu. Iné fyzikálne vysvetlenie hovorí, že chlieb padá z určitej výšky, a že počas svojho pádu stihne vykonať zhruba pol otočky okolo vlastnej osi. Podľa tohto vysvetlenia dopadá chlieb väčšinou na tú stranu, ktorá bol pôvodne navrchu. A keďže chlieb má väčšinou natretú hornú stranu, dopadá práve na ňu.
.čítanie s porozumením, diskusia, experiment
K čítaniu s porozumením sme sa snažili žiakov viesť otázkami, ktoré sme zaradili za každý text, ktorý sa nám zdal vhodný na trénovanie tejto schopnosti. Tu sú otázky, ktoré sme žiakom kládli po texte o mastnom chlebe:
Aký je všeobecne rozšírený názor na padanie namasteného chleba? Koľko vysvetlení padania chleba na namastenú stranu úryvok poskytuje? Ktoré vysvetlenia sú Murphyho, ktoré sú psychologické a ktoré fyzikálne? Môžu byť všetky vysvetlenia správne, alebo si niektoré protirečia? Ktoré si protirečia a v čom?
Žiakov sme tiež explicitne upozornili na to, že čítanie s porozumením neznamená plné porozumenie problematike padajúceho chleba. Znamená to len, že porozumieme tomu, čo k celej veci hovorí daný úryvok. A ten sa vôbec nijako nevyjadruje k tomu, či je niektoré z uvedených vysvetlení správne, a ak áno, tak ktoré.
K debate sme sa snažili žiakov priviesť takto: Ak chceme poznať správne vysvetlenie, budeme sa o ňom musieť buď dočítať niekde inde alebo naň budeme musieť prísť sami. Nemyslíme pritom „každý sám“, často je veľmi užitočné predebatovať veci minimálne vo dvojici, alebo aj v rámci celej triedy. Môže to prebiehať napríklad tak, že najprv sa trieda rozdelí do skupiniek podľa toho, k akému vysvetleniu sa kto prikláňa. Každá skupinka má určitý čas na to, aby sa pokúsila vymyslieť čo najpresvedčivejšie argumenty pre svoje vysvetlenie. Potom môže začať samotná debata, najlepšie podľa nejakých pravidiel, ktoré výrazne uľahčujú diskusiu väčšieho počtu ľudí. Zapojiť sa môžu aj tí nerozhodní, ktorí sa nepridali k nijakej skupinke. Nerozhodní môžu robiť v debate rozhodcov.
Čo sa experimentovania týka, k ničomu konkrétnemu sme ich neviedli. Povedali sme len toto:
Je veľmi pravdepodobné, že v debate narazíte na rôzne tvrdenia, ktoré by ste si radi overili nejakým pokusom. Pokusy sú veľmi užitočné nástroje na spoznávanie prírodných javov. Padajúci chlieb je skvelou ilustráciou toho, že niekedy nám jednoduchý pokus povie oveľa viac, než komplikované teoretizovanie. Kto neverí, nech porozmýšľa, potom nech robí pokusy a nakoniec nech znova porozmýšľa, čo mu vlastne výsledky pokusov hovoria.
.ako to teda je?
Ako to naozaj s tým chlebom je – to sme v úvode našej učebnice (ani nikde inde) neprezradili. Akurát sme decká povzbudili, aby sa prípadne porozhliadli po internete (na ktorom sa dajú nájsť rôzne navzájom si protirečiace vysvetlenia) a pokúsili sa z toho nejako vysomáriť. Keď už sme spomenuli „moderné technológie“, neodolali sme pokušeniu navrhnúť im, aby si padajúci chlieb natočili digitálnou videokamerou alebo mobilným telefónom a potom si to pustili spomalene na počítači. A potom sme už len pridali pár otázok na zamyslenie: Padal by chlieb častejšie na namastenú stranu aj na Mesiaci? Padá na namastenú stranu častejšie aj pizza? Otáča sa pri svojom pohybe aj torta hodená do tváre protivníka?
Nuž a to bolo všetko. Myslíme si totiž, že z času na čas je úplne správne nedať žiakom celú odpoveď. Že je správne pokúsiť sa vtiahnuť ich do problému a nechať ich, nech si s ním poradia, ako vedia. A že ak sa aj nedozvedia celú odpoveď, mali šancu naučiť sa alebo si precvičiť niekoľko oveľa dôležitejších vecí. Diskutovať, experimentovať, hľadať informácie.
No a ako to teda s tým padajúcim chlebom vlastne je? Ale, no tak! Hádam nebudeme čitateľom .týždňa prezrádzať viac ako deťom v škole.
To iné, čomu sa naša škola zatiaľ dostatočne nevenuje, sú rôzne schopnosti či zručnosti (výstižnejšie je pekné české slovo dovednosti, používa sa mätúce latinské slovo kompetencie, o ktorého vytlačenie sa snaží knižné slovenské slovo spôsobilosti).
Aké schopnosti máme na mysli? Napríklad schopnosť nielen čítať, ale aj rozumieť tomu, čo čítam. Alebo schopnosť nielen rozumieť, čo som si prečítal, ale aj si utvoriť vlastný názor. Alebo schopnosť nielen mať názor, ale aj vedieť argumentovať v jeho prospech. A schopnosť nielen argumentovať, ale aj argumenty počúvať.
Špeciálne v prírodných vedách je dôležitá schopnosť nielen robiť pokus podľa návodu, ale aj dokázať sám vymyslieť, ako by mal pokus vyzerať. A schopnosť pokus nielen vymyslieť, ale ho aj urobiť. A schopnosť pokus nielen urobiť, ale sa aj nad jeho výsledkom zamyslieť a urobiť z neho správne uzávery.
Dá sa toto všetko v škole dosiahnuť? Dá sa napísať učebnica, ktorej cieľom by nebolo len sprostredkovanie vedomostí, ale aj podnecovanie rozvoja uvedených schopností? Domnievam sa, že áno. Keď sme pred nejakým časom písali s niekoľkými kolegami návrh takto orientovanej učebnice, snažili sme sa hneď v úvode ukázať, ako si to predstavujeme (a potom sme sa snažili rovnako postupovať v celej učebnici). Náš úvod sa točil okolo krátkeho textu o padajúcom mastnom chlebe.
.padajúci chlieb
Prvý Murphyho zákon hovorí, že ak sa niečo môže pokaziť, tak sa to naozaj pokazí. Druhý Murphyho zákon dodáva, že ak sa niečo pokaziť nemôže, tak sa to aj tak pokazí. Tieto dva základné zákony vedú k veľkému množstvu dôsledkov. Od úplne všeobecných (ak všetko bezchybne funguje, určite sme niečo prehliadli) až po celkom konkrétne (1 práčka + 1 sušička + 2 ponožky = 1 ponožka).
Jeden zo špeciálnych Murphyho zákonov hovorí, že krajec chleba spadne vždy na natretú stranu. Iný takýto zákon hovorí, že pravdepodobnosť dopadu chleba na natretú stranu je priamo úmerná cene koberca, na ktorý chlieb dopadá. To však nie sú jediné možné vysvetlenia tohto známeho javu.
Podľa pomerne rozšíreného psychologického vysvetlenia nijaký takýto jav vlastne neexistuje. Chlieb padá v skutočnosti rovnako často na obe strany, ale nepriaznivé prípady si oveľa lepšie zapamätáme. Nejde tu o nejaký „spomienkový pesimizmus“, ale jednoducho o to, že dopad chleba na natretú stranu si väčšinou vyžiada oveľa viac času a energie pri odstraňovaní dôsledkov.
Ešte iné vysvetlenia prináša fyzika. Podľa jedného z nich má vrstva masla či džemu väčšiu hustotu a teda aj hmotnosť. A práve táto väčšia hmotnosť preváži chlieb na natretú stranu. Iné fyzikálne vysvetlenie hovorí, že chlieb padá z určitej výšky, a že počas svojho pádu stihne vykonať zhruba pol otočky okolo vlastnej osi. Podľa tohto vysvetlenia dopadá chlieb väčšinou na tú stranu, ktorá bol pôvodne navrchu. A keďže chlieb má väčšinou natretú hornú stranu, dopadá práve na ňu.
.čítanie s porozumením, diskusia, experiment
K čítaniu s porozumením sme sa snažili žiakov viesť otázkami, ktoré sme zaradili za každý text, ktorý sa nám zdal vhodný na trénovanie tejto schopnosti. Tu sú otázky, ktoré sme žiakom kládli po texte o mastnom chlebe:
Aký je všeobecne rozšírený názor na padanie namasteného chleba? Koľko vysvetlení padania chleba na namastenú stranu úryvok poskytuje? Ktoré vysvetlenia sú Murphyho, ktoré sú psychologické a ktoré fyzikálne? Môžu byť všetky vysvetlenia správne, alebo si niektoré protirečia? Ktoré si protirečia a v čom?
Žiakov sme tiež explicitne upozornili na to, že čítanie s porozumením neznamená plné porozumenie problematike padajúceho chleba. Znamená to len, že porozumieme tomu, čo k celej veci hovorí daný úryvok. A ten sa vôbec nijako nevyjadruje k tomu, či je niektoré z uvedených vysvetlení správne, a ak áno, tak ktoré.
K debate sme sa snažili žiakov priviesť takto: Ak chceme poznať správne vysvetlenie, budeme sa o ňom musieť buď dočítať niekde inde alebo naň budeme musieť prísť sami. Nemyslíme pritom „každý sám“, často je veľmi užitočné predebatovať veci minimálne vo dvojici, alebo aj v rámci celej triedy. Môže to prebiehať napríklad tak, že najprv sa trieda rozdelí do skupiniek podľa toho, k akému vysvetleniu sa kto prikláňa. Každá skupinka má určitý čas na to, aby sa pokúsila vymyslieť čo najpresvedčivejšie argumenty pre svoje vysvetlenie. Potom môže začať samotná debata, najlepšie podľa nejakých pravidiel, ktoré výrazne uľahčujú diskusiu väčšieho počtu ľudí. Zapojiť sa môžu aj tí nerozhodní, ktorí sa nepridali k nijakej skupinke. Nerozhodní môžu robiť v debate rozhodcov.
Čo sa experimentovania týka, k ničomu konkrétnemu sme ich neviedli. Povedali sme len toto:
Je veľmi pravdepodobné, že v debate narazíte na rôzne tvrdenia, ktoré by ste si radi overili nejakým pokusom. Pokusy sú veľmi užitočné nástroje na spoznávanie prírodných javov. Padajúci chlieb je skvelou ilustráciou toho, že niekedy nám jednoduchý pokus povie oveľa viac, než komplikované teoretizovanie. Kto neverí, nech porozmýšľa, potom nech robí pokusy a nakoniec nech znova porozmýšľa, čo mu vlastne výsledky pokusov hovoria.
.ako to teda je?
Ako to naozaj s tým chlebom je – to sme v úvode našej učebnice (ani nikde inde) neprezradili. Akurát sme decká povzbudili, aby sa prípadne porozhliadli po internete (na ktorom sa dajú nájsť rôzne navzájom si protirečiace vysvetlenia) a pokúsili sa z toho nejako vysomáriť. Keď už sme spomenuli „moderné technológie“, neodolali sme pokušeniu navrhnúť im, aby si padajúci chlieb natočili digitálnou videokamerou alebo mobilným telefónom a potom si to pustili spomalene na počítači. A potom sme už len pridali pár otázok na zamyslenie: Padal by chlieb častejšie na namastenú stranu aj na Mesiaci? Padá na namastenú stranu častejšie aj pizza? Otáča sa pri svojom pohybe aj torta hodená do tváre protivníka?
Nuž a to bolo všetko. Myslíme si totiž, že z času na čas je úplne správne nedať žiakom celú odpoveď. Že je správne pokúsiť sa vtiahnuť ich do problému a nechať ich, nech si s ním poradia, ako vedia. A že ak sa aj nedozvedia celú odpoveď, mali šancu naučiť sa alebo si precvičiť niekoľko oveľa dôležitejších vecí. Diskutovať, experimentovať, hľadať informácie.
No a ako to teda s tým padajúcim chlebom vlastne je? Ale, no tak! Hádam nebudeme čitateľom .týždňa prezrádzať viac ako deťom v škole.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.