Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

.tri recenzie

.časopis .ostatné

KNIHA CORMAC MCCARTHY CESTA ARGO, 2008
Autor oceňovaného románového námetu filmu Táto krajina nie je pre starých Cormac McCarthy nie je veru optimista. Už Danglárova kresba na obálke tejto veľmi dobre napísanej knihy naznačuje jej atmosféru. Muž a chlapec putujú chladnou krajinou spustošenou akousi katastrofou spôsobenou ľuďmi (atómový výbuch? dlhotrvajúca zničujúca vojna?), pričom ich jediným cieľom je prežitie. Vo svete sú skoro sami, len občas stretnú skupinky krvilačných, na úroveň zvierat zdegenerovaných ľudí, ktorí ich chcú zabiť. A zjesť. Extrémne depresívna, hororová atmosféra človeka niekoľkokrát prinúti odložiť knihu, zhlboka dýchať, poobzerať sa okolo a uistiť sa, že svet, v ktorom žije, zatiaľ zďaleka nie je taký pustý a zlý. Muž a chlapec si len v snoch spomínajú na svet, ktorý sa skončil kedysi dávno (hoci až tak dávno to byť nemohlo, keďže si ho ešte aj chlapec pamätá). Ešte úplne nevzdali nádej, ešte úplne nezabudli na krásu a lásku, ešte niekde v diaľke všetko pozoruje Boh. A tak kráčajú ďalej. Z kroka na krok. Taký rytmus má aj kniha. Najprv bezútešný opis, potom sa vety skracujú, nakoniec si muž s chlapcom vymieňajú len jednoslovné oznamy. Potom si nájdu skrýšu, zaspia, snívajú a blížia sa k nevyhnutnej smrti. Smutná kniha. Dúfajme, že nie pravdivá.
.jk


FILM Persepolis
Persepolis je adaptáciou grafického románu Marjane Sartapi, Iránky žijúcej vo Francúzsku. Popisne, takmer dokumentárne zachytáva Marjanin život od útleho detstva až do dospelosti. Dramatizujúcimi prvkami tohto animovaného filmu sú čiastkové konflikty, relatívne ucelené minipríbehy, prepojené postavou Marjane. Dielo má charakter tragikomédie, jemný humor sa miesi s tragikou nezvyčajne vyváženým spôsobom. Tvorcom sa podarilo citlivo, autenticky zachytiť a sprostredkovať širokú škálu emócií. V prvej časti diela, mapujúcej Marjanino detstvo na pozadí búrlivých politických zmien vo vtedajšom Iráne, dosahuje film najsilnejšiu umeleckú výpoveď. Pôsobivosť sa čiastočne stráca v druhej polovici filmu, ktorá sa odohráva prevažne v zahraničí a pomerne konvenčným spôsobom znázorňuje Marjanino dospievanie a citový zmätok. Dielo si síce zachováva nadhľad a humor prvej časti, hlboko tragickú politickú rovinu nahrádzajú menej výrazne spracované témy Marjaninho odcudzenia, vykorenenosti. Film zaujme svojou štylizáciou. Tvorcovia využili jednoduché, čisté línie klasickej kresby, kontrast medzi bielou a čiernou, rozmanité odtiene šedej a vytvorili unikátnu výtvarnú stránku diela. Rozvinuli pestrú a nezvyčajnú symboliku, pomocou ktorej originálne a vtipne vizualizujú myšlienky postáv a niektoré udalosti. Filmové kódovanie je jasné, čitateľné, a predsa zachováva čosi nedopovedané a aktivizuje fantáziu diváka. Persepolis predstavuje originálny animovaný film so silnou myšlienkou. Jeho dôkladne premyslená, pútavá vizuálna stránka dokáže neraz zapôsobiť intenzívnejšie ako priame zobrazovanie hraného filmu. Vďaka tomu mu ľahko dokážete odpustiť niektoré nedostatky.
.ľuba Heinzlová


KNIHA Juraj Malíček: Vademecum popkultúry UKF Nitra 2008
Popkultúra je vraj niečo podradné, mainstreamové, nablýskané a lacné. Keď ju niekto definuje, takmer vždy ju dáva do protikladu s „vysokou“ kultúrou –  kým jedna je tvorená umelcami z idealistických pohnútok, druhú tvoria gýčiari pre peniaze. Je to však naozaj tak? Juraj Malíček, pedagóg z nitrianskej Univerzity Konštantína Filozofa, ponúka vo svojej knihe odlišný pohľad. Podľa autora je kľúčovým problémom práve oná konfrontácia, ktorá existuje aj napriek zjavnej pochybnosti, či vôbec nejaká vysoká kultúra existuje, prípadne, čo to presne je a na základe akých kritérií sa niečo vysokým umením stalo. Malíček tvrdí, že „estetická reflexia popkultúry narazila na umelo  vyvolaný konflikt, ktorý do problematiky vysokého a nízkeho vniesli romantizmus a modernistická snaha o prísnu diferenciáciu, kategorizáciu a poriadok.“ Príčinou bolo, podobne ako v iných humanitných odboroch, mechanické preberanie metodológie exaktných vied a opierali sa o štatistiku, merateľnosť, exaktnosť, respektíve o objektivizovateľné kvality. Ak prijmeme toto zdôvodnenie, potom nás už nemôže prekvapiť Malíčkov názor, že ak by kritériom umeleckosti bola „miera zvládnutia toho-ktorého znakového systému, jazyka, problém vzťahu popkultúry a umeleckých druhov by nejestvoval“ a že „na tejto úrovni neexistuje žiadna kvalitatívna disproporcia medzi filmom Titanic a filmom Občan Kane...“ Vademecum popkultúry obsahuje okrem teoretických statí aj dva slovníky, objasňujúce desiatky pojmov z oblasti filmu, literatúry či počítačových hier, ktoré má autor evidentne s láskou napozerané, načítané a nahrané.
.tomáš Gális
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite