Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Postav dom, vyrúb strom

.časopis .týždeň doma

Prišla zvláštna jar. Z celého Slovenska prichádzajú alarmujúce správy o výruboch stromov v mestách. Ide o hysterický pokrik ochranárov? Alebo sa nám všetkým likvidácia zelene vypomstí?

Prišla zvláštna jar. Z celého Slovenska prichádzajú alarmujúce správy o výruboch stromov v mestách. Ide o hysterický pokrik ochranárov? Alebo sa nám všetkým likvidácia zelene vypomstí?


Zdá sa, že jedna z troch tradičných slovenských cností (zasaď strom) mizne. Ani imperatív plodenia synov už nemá takú odozvu ako voľakedy, takže ľudu ostáva iba to stavanie domov. A rúbanie.

.modrý valec v lesíku
 Ochranárka Zora Pauliniová spočítala (SME 7.4.), že bratislavská jar priniesla v marci na oltár výstavby 650 stromov. Namiesto nich pribudnú mrakodrapy, hotely, nákupné centrá. Kanadská pesničkárka Joni Mitchell v ére detí kvetov spievala o tom, že vydláždili raj a postavili na ňom parkovisko. Pauliniová píše: „Už dávno je preč doba mešťanostu Justiho, ktorý zakladal Horský park; doba, v ktorej Bratislavský okrášľovací spolok organizoval dobročinné bály a z vyzbieraných peňazí vysádzal na námestiach stromy a kvety.“
Rúbe sa ostošesť aj vo Zvolene, Spišskej Novej Vsi, Trenčíne a inde. Krajinná architektka Zuzana Hudeková to považuje za krátkozraké. Pripomína dôležité funkcie stromov: mikroklimatickú (mestské parky znižujú teploty v priemere o jeden stupeň oproti teplote v uliciach a zelené plochy zvyšujú vlhkosť vzduchu), izolačnú (zeleň znižuje hluk a prašnosť), rekreačnú, estetickú, psychologickú a iné. „Dostupnosť zelenej zelene a verejných priestranstiev pre obyvateľov vo viacerých európskych mestách (Brusel, Kodaň, Paríž, Miláno, Madrid) dosahuje sto percent, zatiaľ čo v Bratislave bola podľa dostupných prameňov z roku 1995 iba 63 percent a tento stav sa rapídne zhoršuje, pretože viaceré z týchto plôch boli zastavané,“ uvádza Hudeková s tým, že ide o nenahraditeľné straty. Ich dopad výrazne pocítia obyvatelia miest, pretože si v nich v lete budú čoraz viac pripadať ako v peci...
Slovensko trpí deficitom osvietených vladárov, ktorých aj v komunálnej sfére často nahradila stranícka hlasovacia mašinéria. Platí to najmä o „realitnej kancelárii“ či „modrom valci“ 42 poslancov klubu SDKÚ–DS v bratislavskom mestskom zastupiteľstve, ktorí s pohodlnou väčšinou (a najnovšie aj preto v konflikte s vedením strany) odhlasujú akýkoľvek kšeft. Presne to je prípad lesíka pri Sade Janka Kráľa v bratislavskej Petržalke, na ktorého záchranu sa zmobilizoval najväčší občiansky protest od Novembra 89. Takmer 14-tisíc ľudí podpísalo v roku 2006 petíciu za jeho záchranu a vyhlásilo ÚCHO (územie chránené občanmi), 1 500 vytvorilo okolo neho živú reťaz a 557 vyjadrilo svojím záväzným podpisom ochotu odkúpiť pozemok za cenu o korunu vyššiu (4 001 za štvorcový meter), ako bola v lete 2007 ponuka magistrátu, teda jeho vlastníka. Išlo im o to, aby sa tam nerúbalo a nestavalo. Občania by sa z vlastných peňazí poskladali na 8 miliónov korún. Lesík by tak aj naďalej chránil Sad Janka Kráľa, ktorý bol v roku 1774 založený ako jeden z prvých verejných parkov v strednej Európe.

.zdedená kauza
Výsledok? Aktivity občanov išli poslancom a vedeniu mesta jedným „uchom“ dnu a druhým von.  Modrý valec ich vôľu ignoroval a predal pozemok investorovi na výstavbu polyfunkčného objektu. V dôsledku toho teraz 29. marca – teda tri dni pred začatím vegetačného obdobia – prišli drevorubači a na základe povolenia 157 stromov v danej lokalite vyrúbali. Ostali iba dva. Ochranári tvrdia, že úradníci mestskej časti zanedbali povinnosti, keď neuverejnili o tomto zámere oznam na tabuli a na internetovej stránke.

„Keby sme sa dozvedeli včas, že bolo vydané stavebné povolenie, tak podáme ako účastník konania odvolanie a proces sa zastaví na dva týždne, počas ktorých by investor nemohol rúbať. Poslali by sme tam svojich ľudí, aby tomu zabránili,“ tvrdí dizajnérka a šéfka občianskej iniciatívy Nádej pre sad Janka Kráľa Eliška Pätoprstá.
Starosta Petržalky Milan Ftáčnik, ktorý bol od začiatku na strane občianskych iniciatív za zachovanie lesíka a vybudovanie parku, kauzu „zdedil“ po svojich predchodcoch. Ani jeden z kandidátov na starostu Petržalky v roku 2006 nesúhlasil s výrubom lesíka: všetci tam chceli radšej park ako výstavbu. Pozemok však patrí mestu, ktoré ho prenajalo investorovi. Aj potom však Ftáčnik videl ešte možnosť zabrániť investícii. Navrhol, aby mesto pozemok nepredalo a aby mestské zastupiteľstvo požiadalo primátora Ďurkovského o zrušenie nájomnej zmluvy. Nestalo sa tak. „Po tom, ako vlani v júli mesto pozemok predalo, som o aktivistoch trištvrte roka vôbec nepočul. Na rozdiel od minulosti ma už ani raz nekontaktovali. Vraj ma už nechceli otravovať. Stačil by však jediný telefonát a vedeli by o stavebnom konaní. Chybu zrejme urobili aj moji úradníci, keď to neoznámili,“ tvrdí Ftáčnik.

.mŕtvy chrobák na radnici
 V decembri 2005 sa na magistráte prvýkrát hovorilo o predaji tohto pozemku za cenu dvetisíc korún za štvorcový meter, pričom finančná komisia navrhla cenu 25-tisíc. Susedné pozemky sa pritom predali po 19-tisíc. Magistrát sa však lákavej myšlienky predaja hlboko pod trhovú cenu nevzdával. Úvahu aktivistov, že riaditeľka magistrátu Anna Pavlovičová má priateľský vzťah s osobou, ktorá v tejto veci zastupuje investora, si v tejto súvislosti tiež nemožno nevšimnúť. „Nechceli sme byť len tí, čo búchajú a kritizujú. Oslovili sme preto Fakultu architektúry STÚ a piati študenti vypracovali projekty. Jeden z nich bol výborný, dostal aj cenu rektora a predložili sme ho magistrátu. Nebrali to vážne a zaujali pozíciu mŕtveho chrobáka,“  spomína sklamane Pätoprstá s tým, že mŕtvym chrobákom je Bratislava v tejto veci dodnes.
Magistrát nereagoval ani na ponuku aktivistov, že pozemok odkúpia. Cena sa medzitým zvýšila na tritisíc za meter. Aktivisti promptne ponúkli 3 001 korún a chceli riešiť kúpu formou vytvorenia urbáru a získania zdrojov z EÚ na regeneráciu sídiel, ktoré by čerpala mestská časť. Mesto opäť mlčalo. Na kľúčovom zastupiteľstve v marci 2007 prišlo asi päťdesiat protestujúcich občanov a medzi poslancami bola vôľa zastaviť predaj. Primátor však tento bod stiahol z rokovania. V tom čase poslala firma IPD ako investor aktivistom list, v ktorom im hrozila, že bude od nich vymáhať „najmenej milión eur“ za poškodzovanie jej záujmov. Aktivisti tento list umiestnili na svoj web – do rubriky humor. Investor však prešiel do protiofenzívy. Ako ústretové gesto navrhol, že zaplatí tri milióny na realizáciu nového parku, pričom jeden z troch plánovaných objektov (hotel najbližšie k Sadu Janka Kráľa) nepostaví. Aktivisti však neustúpili.

.taktika vysilenia občanov
Na scéne sa objavili aj dva rozporuplné posudky hodnotiace stav stromov. Obidva si dal vypracovať investor. „IPD požiadal o výrub a priložil dendrologický posudok od inžinierky Serdinovej,  podľa ktorého mali koeficient 1, teda bez poškodenia, takmer všetky stromy. Tento posudok používal obvodný úrad životného prostredia a niesol sa celým konaním až do právoplatného rozhodnutia. Potom však investor „objavil“ docentku Juhásovú a tá vypracovala druhý posudok, podľa ktorého bol zdravotný stav stromov nevyhovujúci. Výrub však jasne preukázal, že 82 zo 112 stromov malo koeficient 1,“ tvrdí Katarína Šimončičová, ktorá sa zo všetkých bratislavských ochranárov najaktívnejšie zúčastňovala na výrubových konaniach. Investor IPD, ktorý o sebe tvrdí, že nepatrí k žralokom, ktorí ignorujú názory okolia, dlhodobo trvá na posudku, ktorý mu vyhovuje: viac ako polovica stromov bola podľa neho chorých alebo spráchnivených. Tak či onak, principiálne ide o rozhodnutie, či bude na danom pozemku les (neskôr park), alebo budovy.
V lete 2007 sa objavili „letné ceny“ magistrátu. Cena za meter pozemku stúpla z tri na štyritisíc. Aktivisti pružne ponúkli 4 001 korún. Vzájomné naťahovanie sa skončilo 4. júla. Poslanec Branislav Záhradník (inak, jeden z dnešných rebelov vylúčených z SDKÚ–DS) „prebil“ ponuku novým návrhom na predaj za 5-tisíc za meter. A tú "modrý valec" pre IPD odhlasoval. Tvárou v tvár toľkej arogancii Pätoprstá rozhodila poslancom nad hlavy papiere so 14-tisíc podpismi občanov. Niektorí jej zatlieskali, iní ju označili za hysterku. Scénka sa objavila aj na youtube.
Pätoprstej kolega Juraj Smatana z Ekofóra vidí v správaní sa politikov rafinovanú taktiku unavenia občanov. V okamihu ich najväčšieho odporu (nahnevaní občania na magistráte) sa stiahnu, aby neskôr v tichosti presadili svoje. „Na ministerstve životného prostredia mali už pred desiatimi rokmi metodiku, podľa ktorej je úlohou riadenia procesov rozložiť kauzu v čase a priestore tak, aby sa predišlo kumulovanému, a teda ťažšie zvládnuteľnému odporu,“ myslí si Smatana.

.rež a rúbaj do živice!
Zdá sa, že táto kauza – najväčšia svojho druhu na Slovensku – sa skončila fatálnou prehrou. Lesík Krasovského padol. Hlasy 13 800 občanov mestskí poslanci dôsledne ignorovali.
Niečo sa však pohlo. Aj pod vplyvom týchto čudných kšeftov začala robiť SDKÚ–DS poriadok so svojimi regionálnymi štruktúrami. Dôležitejšie je aj podľa aktivistov to, že zámer parku nepadol definitívne. Transakciu za podozrivo nízku cenu môže preskúmať Európska komisia, ktorá posúdi, či nejde o neoprávnenú štátnu pomoc. V tom prípade by investor musel doplatiť rozdiel v cene oproti trhovej alebo pozemok vrátiť. Paradoxne, mesto vďaka aktivistom zbohatlo: cena za pozemok sa za tri roky celkovo zvýšila o 18 miliónov korún. Úplne nespokojný nie je ani starosta Ftáčnik, pretože Petržalka od IPD získala šesť miliónov na budovanie zelených plôch a parkov.
Výrub lesíka Krasovského môže mať vplyv na iné podobné kauzy. Soňa Párnická sa už trinásť rokov venuje iniciatíve občanov bratislavského Starého mesta za zachovanie parku na Belopotockého ulici pri „pyramíde“ Slovenského rozhlasu. Investor tu plánuje výstavbu objektu, ktorý by znamenal jeho zánik. „Zásluhou primátora Ďurkovského je v novom územnom pláne toto územie definované ako zeleň. Starosta Petrek to však ignoruje a ide po ruke investorovi,“ tvrdí Párnická. Kauzu už sprevádzajú štyri petície za zachovanie parku.
Rýchly spád mali udalosti vo Zvolene, kde v piatok 4. apríla skoro ráno vyrúbali na námestí 29 stromov. Dôvod? Prekážali údajne zámeru mobilnej ľadovej plochy (!), ktorá pritom môže stáť o pár metrov ďalej. Bývalý primátor a dnes europoslanec za SMER Vladimír Maňka išiel na vec nekoncepčne. Keď sa v roku 2002 rúbala prvá tretina stromov, chránili ich občania vlastným telom. No neubránili. Nepomohli ani tri petície, pričom jedna z nich mala až 14-tisíc podpisov, čo je tretina všetkých obyvateľov mesta. Nekvalitná rekonštrukcia námestia, na ktorom sa začala rozpadávať dlažba, však budovateľský ošiaľ pribrzdila: nový primátor Miroslav Kusejn zastavil výruby a začal korektne rokovať s občianskymi iniciatívami. Spoločne dohodli výrub trinástich stromov. Keď obvodný úrad životného prostredia rozhodol o výrube ďalších, občianske združenie Slatinka ako účastník konania dúfalo, že neprebratím pošty jeho výkon oddiali. Mimovegetačné obdobie sa končí 31. marca a po tomto termíne, keď sa už začína obdobie hniezdenia vtákov, by sa už nemalo rúbať. Rozhodnutie si preto na pošte prevzali až 2. apríla. O dva dni sa rúbalo...
„V piatok ráno, keď sa to stalo, sme sa nevedeli s nikým spojiť. Primátor bol chorý, prednosta mal dovolenku a viceprimátorka, ktorá bola v úrade ako jediná, nevedela, čo je to vegetačné obdobie,“ hovorí dobrovoľníčka združenia Slatinka Martina Pavlíková a dodáva: „Vo Zvolene sa veselo rúbe, stále však nevieme, ako budú plochy zelene na námestí vyzerať po rekonštrukcii, pretože mesto nemá projekt sadových úprav.“
Inak, zvolenské námestie s Kostolom sv. Alžbety a priľahlým parkom je štátom chránená pamiatková zóna. Pozoruhodné preto je, že pracovníčka krajského pamiatkového úradu, ktorá projekt posudzuje, je manželkou architekta, ktorý je jeho autorom. Čo je doma, to sa počíta – tak sa to hovorí?
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite