Zo sloganu daňová reforma sa za posledných pár rokov v Česku stalo klišé bez obsahu. Politici za ňu s gustom vydávali každé zníženie daní. Teraz sa však zdá, že prichádza skutočná reforma.
O skutočnej reforme, teda zásadnej premene českých daní, sa bude dať hovoriť, až keď minister financií Miroslav Kalousek presadí trio úplne nových daňových zákonov, ktoré predstavil minulý týždeň. Tie majú dane prevratne zjednodušiť. Od roku 2010 by sa malo premeniť takmer všetko: od spôsobu, akým sa dane vypočítavajú, až po prácu daňových úradov.
Skončiť by sa tak mali časy, keď priemerná firma strávi nad daňami 930 hodín ročne. Podľa štúdie Svetovej banky a PriceWaterhouseCoopers najviac z celej Európskej únie. V predposlednom Bulharsku je to „len“ 600 hodín.
Rovná sadzba dane, 15 percent zo superhrubej mzdy (plat vrátane všetkých odvodov poistného plateného zamestnávateľom), je politicky atraktívna, na neprehľadných a byrokratických daniach však zmenila len veľmi málo. Na základ, z ktorého sa daň počíta, sa takmer nesiahlo. Politici nenabrali odvahu zrušiť takmer žiadnu z desiatok výnimiek.
.priehľadná superdaň
Najväčším prelomom je spojenie daní a sociálneho poistenia do jedinej dane. Tu by vyberal jediný úrad. Človek už by nemusel zvlášť obchádzať daňový úrad a správu sociálneho zabezpečenia. Všetko by fungovalo na princípe: jedna daň, jeden formulár, jeden úrad. To má v Európe len Dánsko. Daňovým poplatníkom i úradníkom to výrazne zjednoduší život. Dane budú prehľadnejšie a zrozumiteľnejšie. Sociálne poistenie v českom podaní totiž nie je ničím iným než dôchodkovou daňou. Starobné dôchodky na reformu stále čakajú, sú veľmi nespravodlivé a rovnostárske a neplnia úlohu poistenia na starobu.
Ak by minister financií svoj zámer presadil, nová superdaň by sa počítala veľmi ľahko. Od svojho príjmu by si človek odpočítal len túto jedinú daň. Úplne by tak skončili povinné odvody sociálneho poistenia, na ktorých dnes ľudia spolu so svojím zamestnávateľom platia 34 percent z príjmu. Superdaň by sa vypočítavala zo súčasnej superhrubej mzdy, teda hrubého platu vrátane povinných odvodov poistného, platených firmou. Ak by ľudia platili štátu na daniach a poistnom rovnakú sumu ako doteraz, superdaň by dosahovala 40,2 percenta.
Minister financií zatiaľ nie je rozhodnutý, či do nej zaradí aj povinné odvody zdravotného poistenia. To totiž človek, na rozdiel od poistenia sociálneho a samotných daní, neplatí štátu, ale zdravotnej poisťovni, ktorú si môže vybrať. Ak však bude do superdane započítané aj zdravotné poistenie, dosiahne 50,2 percenta.
Každý by tak v jedinom čísle videl, koľko štátu odvádza. Presne po tom volala ODS, keď bola v opozícii. Česko je totiž jednou z krajín, ktoré pred ľuďmi skrývajú najväčšiu časť daní pod názvom „sociálne a zdravotné poistenie platené zamestnávateľom“.
.spor o mágiu nízkej sadzby
Ak by Kalouskov plán na jedinú a priehľadnú daň prešiel, mali by ľudia celú sumu jasne spočítanú a podčiarknutú stále pred očami. Presne na to však Kalouskov plán zrejme narazí. Časť ODS okolo Vlastimila Tlustého sa totiž upla na to, aby ľudia mali pri pohľade na výplatnú pásku pocit, že sa dane znižujú. Teraz usilovne presadzujú, aby sa už budúci rok na výplatných páskach objavilo pre nich magické číslo 12,5 percenta.
Kalousek počíta i s menej prevratnou alternatívou. Daň i poistné by zostali, ale platili by sa na jednom úrade, ktorý vznikne spojením Českej správy sociálneho zabezpečenia a finančných úradov. To ušetrí ľuďom čas, štát môže podľa odhadov prepustiť až štyri tisícky úradníkov. Spojenie platieb daní a poistného odporúča Česku už dlho OECD. Výber daní totiž patrí vôbec k najdrahším na svete. Vybrať stokorunu na daniach vyjde český štát na 2,08 koruny. Na Slovensku len na 1,50 koruny, vo Francúzsku 1,40 a v Spojených štátoch na päťdesiat halierov.
Kalousek navrhuje na zjednodušenie daní zvážiť aj zrušenie daňových úľav. Predkladá ich zoznam a uvádza, koľko ktorá z nich štát stojí.
.dve dane z príjmu
Táto jediná superdaň 40,2 percenta by sa však platila len z príjmov zo zamestnania do štvornásobku priemerného platu (dnes okolo 88-tisíc korún). Všetky ostatné príjmy fyzických osôb, teda príjmy z kapitálových výnosov, prenájmov či zárobky nad 88-tisíc korún by sa zdaňovali sadzbou 15 percent. Hranica práve na štvornásobku priemerného platu nie je náhodná. Príjmy nad túto sumu sú dnes v Česku oslobodené od odvodov sociálneho a zdravotného poistenia. A zostali by aj vo chvíli, keby sa všetko spojilo do jedinej superdane. V praxi by tak ľudia počítali s dvoma daňovými sadzbami z príjmov: 40,2 (do sumy onoho štvornásobku priemernej mzdy) a 15 percent (zo sumy nad hranicou toho štvornásobku).
.dividendy: firmy nie, ľudia áno
Kalouskova reforma stojí na jednoduchom princípe: koruna sa nezdaňuje do chvíle, kým sa používa na investovanie a zarába. Dôsledne sa naopak zdaní vo chvíli, keď mieri k spotrebe. To výrazne mení najmä dane z dividend. Od nich budú úplne oslobodené firmy. Dnes musí daň z dividend platiť každá spoločnosť, ktorej podiel vo firme, ktorá dividendy vypláca, presahuje 10 percent.
Táto zmena by premenila Česko na výrazne atraktívnejšiu krajinu pre finančné holdingy. Kalouskov námestník Peter Chrenko, ktorý dlho pôsobil ako daňový poradca v Česku i na Slovensku, je presvedčený, že práve pravidlá pre holdingy budú v Prahe výrazne výhodnejšie než v Bratislave. Firmy zároveň čaká aj sprísnenie pravidiel. Budú musieť preukazovať, že peniaze, ktoré previedli na účty inej spoločnosti, im skutočne priniesli zisk. Finančné úrady od nich budú žiadať, aby preukázali, že ich tam „neparkujú“ len preto, aby si znížili dane.
.daň zo ziskov na burzách
Skončiť by sa mali časy, keď sú od daní oslobodené zisky z cenných papierov, ak ich ľudia alebo firmy držali aspoň šesť mesiacov. Kalousek navrhuje, aby fyzické osoby platili daň zo všetkých príjmov z cenných papierov, teda akcií, podielových alebo realitných fondov nad určitý limit. Zatiaľ uvažuje o hranici medzi 60- až 100-tisícmi korún ročne. Od daní tak budú oslobodení len drobní investori.
Za symbol zjednodušenia daní sa po dlhých politických debatách pred voľbami v roku 2006 v Česku považuje predovšetkým zrušenie daňových výnimiek. Tu minister financií zatiaľ neprišiel s vlastným návrhom. Ostatným politikom len spísal jasný zoznam, o koľko ktorá z výnimiek štát pripravuje. Sám by najradšej zrušil všetky okrem hypoték, stavebného sporenia, penzijného pripoistenia, vedy, charity a úľav pre invalidov a na deti. Posledné týždne však ukazujú, aké nesmierne ťažké je odolať tlaku silných záujmových skupín a zrušiť výnimky. Debata o zrušení odpočtov na gastrolístky už po druhý raz mieri „dostratena“.
Podnikateľom aj ľuďom by však od stoviek hodín nad daňami mali uľaviť výrazne efektívnejšie finančné úrady. Tie by mali v budúcnosti oveľa viac pripomínať banky než štátnu správu. Ľudia by všetko vybavili s jediným úradníkom a elektronicky. Veľké firmy by, naopak, mali k dispozícii tímy vyškolených špecialistov, ktoré by ich tiež kontrolovali.
Kalouskove daňové plány prerokuje vláda v júni. Zatiaľ sa rysuje slušná šanca, že sa štyri z piatich nápadov podarí presadiť a Česko sa dočká prvej skutočnej daňovej reformy.
Autorka je hlavná analytička Hospodářských novin.
O skutočnej reforme, teda zásadnej premene českých daní, sa bude dať hovoriť, až keď minister financií Miroslav Kalousek presadí trio úplne nových daňových zákonov, ktoré predstavil minulý týždeň. Tie majú dane prevratne zjednodušiť. Od roku 2010 by sa malo premeniť takmer všetko: od spôsobu, akým sa dane vypočítavajú, až po prácu daňových úradov.
Skončiť by sa tak mali časy, keď priemerná firma strávi nad daňami 930 hodín ročne. Podľa štúdie Svetovej banky a PriceWaterhouseCoopers najviac z celej Európskej únie. V predposlednom Bulharsku je to „len“ 600 hodín.
Rovná sadzba dane, 15 percent zo superhrubej mzdy (plat vrátane všetkých odvodov poistného plateného zamestnávateľom), je politicky atraktívna, na neprehľadných a byrokratických daniach však zmenila len veľmi málo. Na základ, z ktorého sa daň počíta, sa takmer nesiahlo. Politici nenabrali odvahu zrušiť takmer žiadnu z desiatok výnimiek.
.priehľadná superdaň
Najväčším prelomom je spojenie daní a sociálneho poistenia do jedinej dane. Tu by vyberal jediný úrad. Človek už by nemusel zvlášť obchádzať daňový úrad a správu sociálneho zabezpečenia. Všetko by fungovalo na princípe: jedna daň, jeden formulár, jeden úrad. To má v Európe len Dánsko. Daňovým poplatníkom i úradníkom to výrazne zjednoduší život. Dane budú prehľadnejšie a zrozumiteľnejšie. Sociálne poistenie v českom podaní totiž nie je ničím iným než dôchodkovou daňou. Starobné dôchodky na reformu stále čakajú, sú veľmi nespravodlivé a rovnostárske a neplnia úlohu poistenia na starobu.
Ak by minister financií svoj zámer presadil, nová superdaň by sa počítala veľmi ľahko. Od svojho príjmu by si človek odpočítal len túto jedinú daň. Úplne by tak skončili povinné odvody sociálneho poistenia, na ktorých dnes ľudia spolu so svojím zamestnávateľom platia 34 percent z príjmu. Superdaň by sa vypočítavala zo súčasnej superhrubej mzdy, teda hrubého platu vrátane povinných odvodov poistného, platených firmou. Ak by ľudia platili štátu na daniach a poistnom rovnakú sumu ako doteraz, superdaň by dosahovala 40,2 percenta.
Minister financií zatiaľ nie je rozhodnutý, či do nej zaradí aj povinné odvody zdravotného poistenia. To totiž človek, na rozdiel od poistenia sociálneho a samotných daní, neplatí štátu, ale zdravotnej poisťovni, ktorú si môže vybrať. Ak však bude do superdane započítané aj zdravotné poistenie, dosiahne 50,2 percenta.
Každý by tak v jedinom čísle videl, koľko štátu odvádza. Presne po tom volala ODS, keď bola v opozícii. Česko je totiž jednou z krajín, ktoré pred ľuďmi skrývajú najväčšiu časť daní pod názvom „sociálne a zdravotné poistenie platené zamestnávateľom“.
.spor o mágiu nízkej sadzby
Ak by Kalouskov plán na jedinú a priehľadnú daň prešiel, mali by ľudia celú sumu jasne spočítanú a podčiarknutú stále pred očami. Presne na to však Kalouskov plán zrejme narazí. Časť ODS okolo Vlastimila Tlustého sa totiž upla na to, aby ľudia mali pri pohľade na výplatnú pásku pocit, že sa dane znižujú. Teraz usilovne presadzujú, aby sa už budúci rok na výplatných páskach objavilo pre nich magické číslo 12,5 percenta.
Kalousek počíta i s menej prevratnou alternatívou. Daň i poistné by zostali, ale platili by sa na jednom úrade, ktorý vznikne spojením Českej správy sociálneho zabezpečenia a finančných úradov. To ušetrí ľuďom čas, štát môže podľa odhadov prepustiť až štyri tisícky úradníkov. Spojenie platieb daní a poistného odporúča Česku už dlho OECD. Výber daní totiž patrí vôbec k najdrahším na svete. Vybrať stokorunu na daniach vyjde český štát na 2,08 koruny. Na Slovensku len na 1,50 koruny, vo Francúzsku 1,40 a v Spojených štátoch na päťdesiat halierov.
Kalousek navrhuje na zjednodušenie daní zvážiť aj zrušenie daňových úľav. Predkladá ich zoznam a uvádza, koľko ktorá z nich štát stojí.
.dve dane z príjmu
Táto jediná superdaň 40,2 percenta by sa však platila len z príjmov zo zamestnania do štvornásobku priemerného platu (dnes okolo 88-tisíc korún). Všetky ostatné príjmy fyzických osôb, teda príjmy z kapitálových výnosov, prenájmov či zárobky nad 88-tisíc korún by sa zdaňovali sadzbou 15 percent. Hranica práve na štvornásobku priemerného platu nie je náhodná. Príjmy nad túto sumu sú dnes v Česku oslobodené od odvodov sociálneho a zdravotného poistenia. A zostali by aj vo chvíli, keby sa všetko spojilo do jedinej superdane. V praxi by tak ľudia počítali s dvoma daňovými sadzbami z príjmov: 40,2 (do sumy onoho štvornásobku priemernej mzdy) a 15 percent (zo sumy nad hranicou toho štvornásobku).
.dividendy: firmy nie, ľudia áno
Kalouskova reforma stojí na jednoduchom princípe: koruna sa nezdaňuje do chvíle, kým sa používa na investovanie a zarába. Dôsledne sa naopak zdaní vo chvíli, keď mieri k spotrebe. To výrazne mení najmä dane z dividend. Od nich budú úplne oslobodené firmy. Dnes musí daň z dividend platiť každá spoločnosť, ktorej podiel vo firme, ktorá dividendy vypláca, presahuje 10 percent.
Táto zmena by premenila Česko na výrazne atraktívnejšiu krajinu pre finančné holdingy. Kalouskov námestník Peter Chrenko, ktorý dlho pôsobil ako daňový poradca v Česku i na Slovensku, je presvedčený, že práve pravidlá pre holdingy budú v Prahe výrazne výhodnejšie než v Bratislave. Firmy zároveň čaká aj sprísnenie pravidiel. Budú musieť preukazovať, že peniaze, ktoré previedli na účty inej spoločnosti, im skutočne priniesli zisk. Finančné úrady od nich budú žiadať, aby preukázali, že ich tam „neparkujú“ len preto, aby si znížili dane.
.daň zo ziskov na burzách
Skončiť by sa mali časy, keď sú od daní oslobodené zisky z cenných papierov, ak ich ľudia alebo firmy držali aspoň šesť mesiacov. Kalousek navrhuje, aby fyzické osoby platili daň zo všetkých príjmov z cenných papierov, teda akcií, podielových alebo realitných fondov nad určitý limit. Zatiaľ uvažuje o hranici medzi 60- až 100-tisícmi korún ročne. Od daní tak budú oslobodení len drobní investori.
Za symbol zjednodušenia daní sa po dlhých politických debatách pred voľbami v roku 2006 v Česku považuje predovšetkým zrušenie daňových výnimiek. Tu minister financií zatiaľ neprišiel s vlastným návrhom. Ostatným politikom len spísal jasný zoznam, o koľko ktorá z výnimiek štát pripravuje. Sám by najradšej zrušil všetky okrem hypoték, stavebného sporenia, penzijného pripoistenia, vedy, charity a úľav pre invalidov a na deti. Posledné týždne však ukazujú, aké nesmierne ťažké je odolať tlaku silných záujmových skupín a zrušiť výnimky. Debata o zrušení odpočtov na gastrolístky už po druhý raz mieri „dostratena“.
Podnikateľom aj ľuďom by však od stoviek hodín nad daňami mali uľaviť výrazne efektívnejšie finančné úrady. Tie by mali v budúcnosti oveľa viac pripomínať banky než štátnu správu. Ľudia by všetko vybavili s jediným úradníkom a elektronicky. Veľké firmy by, naopak, mali k dispozícii tímy vyškolených špecialistov, ktoré by ich tiež kontrolovali.
Kalouskove daňové plány prerokuje vláda v júni. Zatiaľ sa rysuje slušná šanca, že sa štyri z piatich nápadov podarí presadiť a Česko sa dočká prvej skutočnej daňovej reformy.
Autorka je hlavná analytička Hospodářských novin.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.