Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Joe Biden sa stal 46. americkým prezidentom.

Rozdeliť Kosovo?

.časopis .komentáre

Zatiaľ najvážnejší incident sa odohral v srbskej časti Kosovskej Mitrovice, kde spustili ozbrojení demonštranti streľbu na vojakov a policajtov medzinárodných síl.

Zatiaľ najvážnejší incident sa odohral v srbskej časti Kosovskej Mitrovice, kde spustili ozbrojení demonštranti streľbu na vojakov a policajtov medzinárodných síl.
Mesiac po vyhlásení nezávislosti Kosova, s ktorou sa Belehrad nikdy nezmieri, je zrejmé, že slovíčko nikdy má v tomto prípade 30-dňovú záručnú lehotu. Najdôležitejšou správou minulého týždňa je totiž výrok srbského ministra pre Kosovo Slobodana Samardžiča – prišiel s návrhom „funkčne rozdeliť“ Kosovo podľa etník.
Čo by to znamenalo v praxi? To nikto nevie, pretože Srbsko si nárokuje aj na početné izolované enklávy svojich krajanov, ktoré sú roztrúsené na juh od rieky Ibar a žije v nich väčšina tamojších Srbov. Aj najväčšiemu politickému žonglérovi musí zlyhať imaginácia pri predstave, že nezávislé od nezávislého Kosova budú napríklad srbské dediny Drsnik, Osojane či Goraždevac. Bude patriť k Srbsku aj žltá budova v Obiliči, ktorú strážia slovenskí vojaci KFOR? Nejde o nemiestne žarty. Situácia je vážna, pretože enklávy obklopené Albáncami sú potenciálne najohrozenejšie. Ešteže kosovskí Albánci teraz „blbnú menej“ – povedané slovami českého ministra zahraničia Karla Schwarzenberga – ako Srbi. Jedna z mála dobrých správ je, že tradične impulzívni Albánci dostali od Západu také silné sedatíva, že sa držia na uzde. Má to logiku – dosiahli, čo chceli, a teraz čakajú, kto ich uzná.

Samardžičova správa je pritom senzáciou. Rozdelenie Kosova by znamenalo, že Srbsko akceptuje stav vecí. Ak Belehrad povie A (chceme srbský sever), tým súčasne vysloví B (uznávame albánsky juh). Etnická fragmentácia Balkánu je pritom v duchu najlepších tradícií Osmanskej ríše, kde si takto napĺňajú rôzni vodcovia svoje sny o vládnutí v pašalíkoch.
Etnické delenie tiež nemusí mať konca. Budú poslední Srbi v Bosne? Alebo Albánci v Macedónsku? Sotva. Vyjednávač OSN Ahtisaari aj Kontaktná skupina šiestich mocností pre Kosovo vedeli, prečo uviedli požiadavku na celistvosť a nemennosť hraníc Kosova ako jeden z kľúčových princípov. Srbi však majú svoj názor – prečo by mali rešpektovať integritu Kosova, keď Kosovo (a rozhodujúce krajiny Západu) nerešpektovali integritu Srbska?
Športovou terminológiou povedané, Srbi nemôžu prehrať svoj boj o Kosovo na celej čiare a dostať „kanára“. Nemôžu všetko stratiť a nič za to nedostať. Chcú teda získať aspoň tie územia Kosova, kde žijú ich krajania (tvoria šestinu rozlohy Kosova). Členstvo Srbska v EÚ? To je zatiaľ príliš slabou útechou. Padla vláda, blížia sa predčasné voľby, po ktorých zrejme vznikne obávaná koalícia radikálov a nacionalistov. Demokrati vypadnú z hry, prezident Tadič ostane osamotený. Demagógia a populizmus doterajšieho premiéra Koštunicu, ktorý traumu zo straty Kosova účinne využíva, žnú úspechy. Najnovšie vyhlásil, že nálety NATO na Juhosláviu v roku 1999 mali za cieľ vznik štátu NATO a vybudovanie nezákonnej americkej základne Bondsteel. Stratil načisto súdnosť? Nepamätá si už, že nebyť intervencie Aliancie, Miloševič by neváhal zopakovať masívne etnické čistky z Bosny? Ani jedno z toho. Koštunica až príliš dobre vie, čo chcú jeho frustrovaní krajania počuť.
Belehrad pred vyhlásením nezávislosti Kosova tvrdil, že má pripravený tajný plán protiopatrení. Hovorilo sa najmä o blokáde hraníc, či prerušení dodávok vody a elektriny. Bola to bublina. Dnes sa teda vyťahuje osvedčená propagandistická artiléria. Rusko napríklad reagovalo na srbské tvrdenia o humanitárnej kríze v Kosove a posiela tam pomoc. Nijaké nezávislé zdroje však humanitárnu krízu v krajine, ktorá je pod správou OSN, nepotvrdili.
Postupné uznávanie nezávislého Kosova znamená slučku okolo Srbska. Najprv Srbov zradila trojica susedov. Maďarsko, Bulharsko a Chorvátsko oznámili, že Kosovo uznajú. Podobný úmysel už avizovalo aj Poľsko a ústami ministra Schwarzenberga aj Česko. Premiér Topolánek ho vzápätí predbežne odložil, pretože vláda je v tejto veci nejednotná.
Ešteže Slovensko má jasno, keďže podľa premiéra Fica možno Kosovo neuznáme nikdy. Ale možno aj áno.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite