Bezpečnostné sily rozpustili v piatok v hlavnom meste Slovenska, v Bratislave, demonštráciu za náboženskú slobodu. Úrady zakročili proti očividne mierumilovne zameranej manifestácii s brutálnym násilím. Stovky ľudí bolo zatknutých, medzi nimi aj reportér denníka Kurier.
V piatok o ôsmej hodine som vstúpil na rakúsku pôdu a uvedomil som si – som v slobodnom svete. Československá polícia ma eskortovala až na hranice. Nie na znak úcty, ale preto, že sa nervózne úrady potrebovali uistiť, že skutočne opúšťam krajinu. Mal som vlastne šťastie: tak ako ostatní akreditovaní novinári zo Západu, bol som zadržaný „iba“ na dve hodiny na hlavnej stanici bratislavskej polície. Menej šťastní kolegovia, ktorí chceli informovať o manifestácii bez úradného povolenia, sa zdržiavali vo väzbe československej výkonnej moci ešte počas neskorého večera. Možno budú musieť vo väzení stráviť celú noc. Prirodzene, celkom neistý je osud stoviek demonštrantov, ktorí boli tiež zatknutí. Ich „protirežimový“ čin: pokojne, v modlitbách a speve demonštrovali za náboženskú slobodu vo vlastnej krajine.
Už predtým úrady zakázali demonštráciu – vraj je riadená zo zahraničia a je zameraná proti socialistickému spoločenskému poriadku. Katolícki aktivisti však opakovane zdôrazňovali mierový úmysel. Odvolávali sa na paragraf 68/1951 ústavy ČSSR, podľa ktorého je táto demonštrácia povolená. Potom zaznelo v rádiu vyhlásenie diecéz, ktoré vyzývalo proti účasti. No z ďalšieho zisťovania vyplynulo: biskupi nikdy takéto vyhlásenie neschválili. Napriek všetkým týmto nepríjemnostiam – a napriek prúdom dažďa – sa v bratislavskom centre zhromaždilo dvetisíc katolíkov. A okamžite došlo ku konfrontácii s približne rovnakým počtom ľudí z bezpečnostných síl. Videl som, ako asi 200 kresťanov pred zatvoreným kostolom začalo odriekať prosebné modlitby a spievať nábožné piesne.
Silná paravojenská jednotka – s helmami, panciermi a obuškami – sa vyrútila na skupinu.
Polievacie vozidlá sa nadrapovali pri čistení ulíc. V druhej vlne nasledovali vodné delá. Čoskoro som sa zaplietol do ruvačky, niekto mi chcel zobrať tašku s fotoaparátom. Obuškom som dostal úder po krížoch. Kolega z BBC utŕžil riadnu bitku.
Franz Eder, Bratislava
Uverejnené v rakúskom denníku Kurier, v sobotu 26. marca 1988.
V piatok o ôsmej hodine som vstúpil na rakúsku pôdu a uvedomil som si – som v slobodnom svete. Československá polícia ma eskortovala až na hranice. Nie na znak úcty, ale preto, že sa nervózne úrady potrebovali uistiť, že skutočne opúšťam krajinu. Mal som vlastne šťastie: tak ako ostatní akreditovaní novinári zo Západu, bol som zadržaný „iba“ na dve hodiny na hlavnej stanici bratislavskej polície. Menej šťastní kolegovia, ktorí chceli informovať o manifestácii bez úradného povolenia, sa zdržiavali vo väzbe československej výkonnej moci ešte počas neskorého večera. Možno budú musieť vo väzení stráviť celú noc. Prirodzene, celkom neistý je osud stoviek demonštrantov, ktorí boli tiež zatknutí. Ich „protirežimový“ čin: pokojne, v modlitbách a speve demonštrovali za náboženskú slobodu vo vlastnej krajine.
Už predtým úrady zakázali demonštráciu – vraj je riadená zo zahraničia a je zameraná proti socialistickému spoločenskému poriadku. Katolícki aktivisti však opakovane zdôrazňovali mierový úmysel. Odvolávali sa na paragraf 68/1951 ústavy ČSSR, podľa ktorého je táto demonštrácia povolená. Potom zaznelo v rádiu vyhlásenie diecéz, ktoré vyzývalo proti účasti. No z ďalšieho zisťovania vyplynulo: biskupi nikdy takéto vyhlásenie neschválili. Napriek všetkým týmto nepríjemnostiam – a napriek prúdom dažďa – sa v bratislavskom centre zhromaždilo dvetisíc katolíkov. A okamžite došlo ku konfrontácii s približne rovnakým počtom ľudí z bezpečnostných síl. Videl som, ako asi 200 kresťanov pred zatvoreným kostolom začalo odriekať prosebné modlitby a spievať nábožné piesne.
Silná paravojenská jednotka – s helmami, panciermi a obuškami – sa vyrútila na skupinu.
Polievacie vozidlá sa nadrapovali pri čistení ulíc. V druhej vlne nasledovali vodné delá. Čoskoro som sa zaplietol do ruvačky, niekto mi chcel zobrať tašku s fotoaparátom. Obuškom som dostal úder po krížoch. Kolega z BBC utŕžil riadnu bitku.
Franz Eder, Bratislava
Uverejnené v rakúskom denníku Kurier, v sobotu 26. marca 1988.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.