Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Noemova archa extrémizmu

.časopis .týždeň doma

Senec, 13. marec. Odborný seminár pod názvom Boj proti extrémizmu na internete odštartoval. Jeho účastníci – väčšinou policajti – sledujú prednášky. Na stene konferenčnej miestnosti sa objavia veľké písmená dvoch slov a tri otázniky: „MÁME PROBLÉM???“

Senec, 13. marec. Odborný seminár pod názvom Boj proti extrémizmu na internete odštartoval. Jeho účastníci – väčšinou policajti – sledujú prednášky. Na stene konferenčnej miestnosti sa objavia veľké písmená dvoch slov a tri otázniky: „MÁME PROBLÉM???“
Martin Kubík z Prezídia Policajného zboru SR, ktorý je od minulého roka šéfom útvaru s nezapamätateľným názvom – v skrátenej podobe znie „multidisciplinárna integrovaná skupina odborníkov zameraná na elimináciu rasovo motivovanej trestnej činnosti a extrémizmu“ – sa zhlboka nadýchne, urobí krátku dramatickú odmlku a povie: „Nazdávam sa, že áno.“
Tým problémom nie sú iba extrémisti samotní, ale aj definícia pojmov. Kubík hovorí o nevýraznej deliacej čiare medzi extrémizmom a terorizmom v celosvetovom meradle. Isteže, mnohí extrémisti sa neskôr stali teroristami (napríklad britská neonacistická skupina Combat 18), ako vymedzenie to však neobstojí. Na Slovensku teda vieme, čo nevieme (definovať pojem extrémizmus). Dokážeme to však elegantne obísť. V novele trestného kódexu, ktorá bola nedávno predložená do Legislatívnej rady vlády, sa síce nehovorí explicitne o extrémizme, ale o extrémistickej skupine „najmenej troch osôb, ktoré sa zhromaždili za účelom extrémistických trestných činov“. A tie činy, ktorých je šesť, sú definované sadzbou až do 8 rokov.

„Ak chcem niečo potierať, mal by som si to zadefinovať. Vidím to ako potrebu do budúcnosti, výzvu na diskusiu o extrémizme aj s politológmi či odborníkmi na právo,“ uvádza pre .týždeň Kubík s tým, že právna teória opäť raz dobieha potreby praxe.
Čo teda spája holé lebky, náckov, skínov, punkerov, anarchistov, antiglobalistov, radikálnych environmentalistov a u nás (našťastie) vzácnych islamistov? Všetkých ich zahnala na spoločnú palubu pomyselnej Noemovej archy extrémizmu naša legislatíva. Extrémistom by tak zrejme mohol byť lesoochranár Juraj Lukáč (jeho „vlci“ sa priväzujú na znak protestu k stromom), ale aj mladík z hnutia Antifa, ktorý sa aktívne postaví na odpor pochodu agresívnych neonacistov. Každý, kto stavia u nás ultraľavých a ultrapravých na jednu úroveň, by si mal položiť otázku, ako často brutálne napadli či dokonca zabili náhodnú obeť tí prví.
Zdanlivo univerzálny pojem extrémizmus, pod ktorý ich chceme všetkých nahádzať, je prvým a hlavným omylom tejto hry. Ešte väčšou úchylkou je kategorizovanie na extrémizmus pravicový, ľavicový a náboženský. Slovenský expert na extrémizmus Pavol Draxler (pozri rozhovor) hovorí o hroziacej palici na všetkých nepohodlných a poukazuje na kľúčový fakt, že násilníckym gangom, z ktorých máme oprávnene najväčší strach, nejde o nijaký politický koncept v zmysle pravica vs. ľavica a z neho vyplývajúce extrémy – ale o násilie.
„Takéto definovanie a kategorizovanie extrémizmu je zmätočné,“ dopĺňa Draxlera český expert Miroslav Mareš z Masarykovej univerzity v Brne a dodáva: „Nazdávam sa, že na Slovensku je aktuálny najmä pravicový extrémizmus.“ Podľa Mareša si musí štát v prvom rade ujasniť, či chce trestať najmä verbálne, alebo akčné prejavy extrémizmu. Niet pochýb o tom, že sa vzájomne inšpirujú. A pokiaľ ide o tie prvé, situáciu komplikuje prehlbujúca sa akceptácia extrémistickej SNS vo vláde a zľahčovanie výrokov jej predsedu, zameraných najmä voči Maďarom.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite