Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Kríza nad zlato

.jozef Hitzinger .časopis .týždeň v ekonomike

Je recesia taká zlá, ako sa tvrdí? A je svätým grálom prosperity naozaj boom? Alebo to môže byť aj trocha inak?

Je recesia taká zlá, ako sa tvrdí? A je svätým grálom prosperity naozaj boom? Alebo to môže byť aj trocha inak?


Hoci aktuálne hospodárske problémy v Amerike a vo svete vyvolali lavínu komentárov a analýz, len málo z nich využíva prístup „rakúskej ekonomickej školy“. Cestu za zlepšením tohto skóre začnime pri peniazoch.
Vznik a význam peňazí súvisí s obrovskou zložitosťou spoločenskej deľby práce. Zvážme, koľko rôznych ľudí a úkonov sa musí stretnúť, aby si nakoniec človek v Európe mohol dopriať malú šálku dobrého čaju. Peniaze sú spoločným menovateľom, prostredníctvom ktorého oceňujeme inak nesúvisiace veci. Peniaze samotné sa nedajú zjesť, nedá sa v nich bývať, a ak odhliadneme od krajných situácií typu „ten oheň stál pekný balík“, tak zistíme, že ich vôbec nemôžeme priamo užiť. Sú len prostriedkom na dosiahnutie cieľa.

.trik s peniazmi
Na priblíženie toho, čo sa deje pri hospodárskej kríze, treba preskúmať kúpnu silu peňazí, teda koľko vecí sa za istú sumu dá kúpiť.
Predstavme si, že by sa zdvojnásobili všetky existujúce peniaze. Koruna by znamenala dve, päťstovka tisíc, na účtoch by sme tiež mali dvakrát viac. Fajn, to poteší. Ale ak množstvo vecí je nezmenené a len znásobíme peniaze, prevaha dopytu nad ponukou dorovná na dvojnásobok aj ceny. Zo 100 korún vo vrecku a pečiva po korune, bude 200 korún a pečivo po dve, takže si ich kúpime presne toľko čo predtým. Naša kúpna sila sa nezmenila, kým kúpna sila jednej koruny klesla na polovicu.
Ďalej si predstavme, že by niekto vytlačil bankovky v hodnote všetkých peňazí, a pridal ich do obehu. Efekt bude podobný, kúpna sila nakoniec klesne na polovičku, ale ten falšovateľ má výhodu: kto má nové peniaze ako prvý, nakupuje s nimi za pôvodné ceny. Tie sa upravujú postupne, tak ako nekryté peniaze ovplyvňujú stále ďalšie časti ekonomiky.
Môžeme namietnuť, že je to priehľadný trik, a že vyrábanie peňazí sa trestá zákonom. No existuje inštitúcia, ktorú nielenže netrestáme, ale naopak má vyrábanie peňazí priamo v popise práce: centrálna banka. A keď sa namiesto obyčajného tlačenia bankoviek použije na zvýšenie objemu peňazí technika úverovej expanzie, vyrieši sa aj problém s priehľadnosťou.


.falošný signál
Podstatné je, že bez ohľadu na spôsob, akým sa nové peniaze dostanú do ekonomiky, efekt opísaný vyššie príde. Najprv zažijeme hospodársky boom: lacné peniaze zaplavia ekonomiku. Pri umelo nízkych úrokových sadzbách sa pustíme do vecí, ktoré by sme pôvodne správne posúdili ako stratové a vyhli sa im. Začne sa horúčkovitá ekonomická aktivita a porastie cenová bublina živená lacnými peniazmi.
Trvá nejaký čas, kým sa pomýlené projekty dostanú do fázy, keď by mali priniesť zisk. Ekonomika medzitým zareaguje na prílev peňazí zvýšením cien, na čo centrálna banka zdvihne úroky, ak nechce riskovať stratu kontroly. Tým sa odhalí pravý stav pomýlených investícií (tzv. malinvestments). Pripomeňme, že ich zdanlivá rentabilita bola ilúzia, vyvolaná dodatočnými peniazmi a nízkymi sadzbami, ktoré dali investorom falošný signál.

.dva spôsoby
V momente, keď sa prasknutím bubliny boom skončí, máme na výber: nechať priestor pre trh, aby zlikvidoval pomýlené investície, alebo podporovať spotrebu a opätovne znižovať sadzby v snahe recesiu oddialiť.
V prvom prípade môžeme čakať bolestnú, ale krátku korekciu, ktorá poskytne základ na ďalší hospodársky rozvoj. Nemôžeme úspešne prevádzkovať nerentabilný biznis, preto čím skôr sa tie omyly napravia, tým lepšie. Spraviť to bezbolestne nejde, lebo pomýlené investície počas boomu spotrebovali neopakovateľné reálne statky, ktoré teraz chýbajú. To je strata, ktorú žiadnym rozúčtovaním neodčiníme.
V druhom prípade programy míňania, nedávno naozaj ohlásené, zasiahnu ekonomiku v čase, keď by naopak bolo dobré spotrebu obmedziť, aby sa nahradili zdroje premrhané počas boomu. Navyše ak vláda neušetrí peniaze z iných výdavkov, ich požičanie od centrálnej banky znamená ďalšie kolo úverovej expanzie, ktorá stála na začiatku celého problému. Tu sa ponúka porovnanie s hasením požiaru benzínom.

.kto zlyhal?
Je paradoxné, že hoci k skutočným ekonomickým škodám dochádza počas boomu, spoločnosť ho toleruje. Ako by sme dúfali, že nám sa z toho podvodu ujde zisk, a účet zaplatia iní. Naopak recesii, ktorá je nápravou a návratom k lepšiemu fungovaniu vecí, sa bránime.
Opísaná situácia je jednou z tých, kde sa problémy, vyvolané zásahom štátu do ekonomiky, vydávajú za zlyhanie trhu. Nie je to zvrátené? A keď sa ako liek predpisujú ďalšie štátne zásahy, je vhodné spozornieť a sledovať, kto to hovorí.
Každú teóriu, bez ohľadu na to ako rozumne či šialene vyzerá, potvrdí či vyvráti až čas. Platí to aj pre rakúsku teóriu hospodárskeho cyklu. Ak by v USA vyhral voľby o úrad prezidenta kongresman Ron Paul (čo sa zjavne nestane), možno by sme sa praktického testu jej odporúčaní dočkali. Nech už to dopadne akokoľvek, vzhľadom na menovú politiku eurozóny nezaškodí všímať si dianie za mlákou veľmi pozorne.

Autor pracuje v oblasti IT.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite