Vysokoškolský pedagóg Zoltán Rédey vo svojej siedmej knihe nadväzuje na publikáciu z roku 2005. V nej skúmal slovenskú poéziu, jeho aktuálna kniha je venovaná próze.
Zoltán Rédey je vynikajúci interpret, ktorý vybrané diela súčasnej literatúry neponíma len v úzkom rámci samotného skúmaného textu, ale dáva ich do širšieho kontextu – historického, druhového i žánrového. Popritom prináša aj citácie z hodnotiacich štúdií iných literárnych vedcov, čím jeho text nadobúda väčšiu hutnosť i možnosť objektívnejšie sa zorientovať vo všetkých generáciách dnešných slovenských prozaikov.
Podoby súčasného slovenského románu, ktorý je podľa neho „nateraz skôr v ústraní“ dokumentuje na tvorbe Dušana Mitanu, Stanislava Rakúsa, Viliama Klimáčka, Ivana Štrpku a Pavla Vilikovského. Tri rôzne podoby noviel predstavujú pre Rédeya Peter Pišťanek, Ján Johanides a Daniela Kapitáňová, pričom za dominantný žáner súčasnej slovenskej prózy pokladá poviedku (Balla, Pavol Rankov, Tomáš Horváth a literárna súťaž Poviedka). Neobišiel ani menšinovú literatúru, skúmajúc stredoeurópsky kontext spolu s Lajosom Grendelom a nostalgický mýtus stredoeurópskej minulosti s predčasne zosnulým debutantom Alfonzom Talamonom.
Zoltán Rédey sa sústreďuje na problém, „ako sa v dielach uvedených prozaikov odráža proces spoločenskej transformácie od novembrového prelomu po aktuálnu súčasnosť“. Stavia si otázku, „kto utvára profil literárnej súčasnosti na Slovensku?“, a súčasne robí prehľad najaktuálnejšieho stavu prozaickej tvorby. Stručný prierezový náčrt (názov prvej kapitoly knihy) je v skutočnosti podrobným obrazom literatúry, ktorá vznikla po novembri 1989. V tejto rozsiahlej štúdii sú vedľa seba hodnoty i gýče, populárna i tzv. vážna, umelecká literatúra. Rédey všetky svoje tvrdenia, uznávania i zaznávania vysvetľuje, pomenúva a zdôvodňuje. Vari nikde inde nenájdeme v takejto prehľadnej, odbornej, zainteresovanej podobe toľko informácií o celej tvorbe slovenských prozaikov, tvoriacich či debutujúcich od roku 1990. Próza v porovnaní s poéziou je „schopná podať ucelenejšie svedectvo aj o civilizačno-kultúrnej realite.“ Túto schopnosť prózy ako prvý v súčasnej slovenskej literatúre využil Peter Pišťanek a stal sa priekopníkom „ponovembrového spoločenského románu“. O prvých rokoch tretieho tisícročia, respektíve 21. storočia hovorí Rédey ako o „pociťovanej kríze románu“.
Ostatné kapitoly publikácie sú venované jednotlivým autorom a ich prozaickej tvorbe. Rédeyova kniha „nie je, nechce a ani nemá byť úplným a podrobným, vyčerpávajúcim prehľadom či katalógom, nebodaj kompletným zoznamom domácej prozaickej tvorby tohto obdobia, všetkého, čo v týchto rokoch v rámci slovenskej prózy vyšlo. Ide skôr o naznačenie najmarkantnejších vývinových i výrazových tendencií a symptomatických javov domácej prózy – so zreteľom na problematiku civilizačno-kultúrnych procesov“. Rédey rieši i stále sprítomňovanú otázku komerčného úspechu umeleckých (literárnych) výtvorov, hovorí o masovom čitateľskom vkuse, o rebríčkoch a anketách najpredávanejších titulov i o pojme aktuálna či súčasná literatúra. Tu treba spomenúť Rédeyovo hodnotenie disidentskej, samizdatovej literatúry, osobitne tvorby Dominika Tatarku, ktorého súborné dielo ani monografia o ňom doteraz nevyšli. Zaujímavo predstavuje i ďalší civilizačno-kultúrny trend, a to feminizmus či „ženské písanie“.
Osobitne treba zdôrazniť výber autorov a diel, z ktorých väčšinu nenájdeme nikde takto do hĺbky a sústredene analyzovaných. Zoltán Rédey totiž rozumie nielen umeleckému textu, ale prejavuje aj svoju znalosť teórie umenia, literatúry, filozofie, histórie i politických a ekonomických pohybov po roku 1989. Tak orientoval aj svoju knihu, v ktorej podal náčrt vývinu slovenskej prózy v rokoch 1990 – 2006. „Napokon, rok 1989 je predovšetkým politicko-historickým medzníkom, prelomovým rokom práve z hľadiska zmeny režimu, ktorý je predpokladom a začiatkom následných civilizačno-kultúrnych premien“.
Autorka je literárna kritička.
Zoltán Rédey: Súčasná slovenská próza v kontexte civilizačno-kultúrnych premien, Ústav literárnej a umeleckej komunikácie FF UKF, Nitra 2007