K doktorovi nechodím. Len keď musím. Naposledy som musel pred desiatimi rokmi k zubárke, ktorá však bola taká dobrá, že desať rokov ma zuby neboleli. Teraz sa mi však kúsok z jedného odlomil, takže k zubárovi budem musieť ísť.
Inak som sen všetkých zdravotných poisťovní. Z výplaty mi pravidelne odchádza niekoľko tisíc na zdravotné poistenie, ale lieky, ktoré napokon okrem acylpyrínu takmer nepoužívam, si kupujem sám. Na lekárov nemám čas a byť chorý si pri tých nemocenských dávkach, aké sú, nemôžem dovoliť. Keď je najhoršie a príde chrípka, zatiaľ to vždy zvládol víkend preležaný v posteli. Mnoho doktorov by povedalo, že to nie je správne, ale aj v mojej štyridsiatke to zatiaľ, zaklopem na drevo, funguje. Babička má osemdesiatpäť a k lekárovi chodí. Musí, má viac druhov liekov, než koľko má jedla v chladničke. Po päťdesiatich rokoch za pultom obchodu ju trápia nohy, bolia ju ruky a ako to tak v jej rokoch chodí, niekedy ju bolí celé telo.
Zatiaľ čo mňa poplatky u lekára, ktoré od nového roku česká vláda zaviedla, nevzrušujú, babičku štvú. Nie ako také – sama vraví, že niektorí dedkovia chodia doktorky len otravovať, lebo sa nemajú s kým porozprávať – ale ako súčasť všeobecnej „drahoty“. V rámci daňovej reformy zdraželo podľa babičky akosi všetko, aj to maslo, hoci za maslo Topolánkova reforma nemôže. A k dôchodku jej pridali tri stovky.
Keď mi pred rokmi vysvetľoval Rudolf Zajac, že treba, aby si ľudia platili acylpyrín, pretože potom zostane viac peňazí na liečbu rakoviny, dávalo mi to zmysel. Zmysel mi nedáva, že Fico tie poplatky zrušil. Zmysel mi nedáva, že české poplatky idú pred Ústavný súd, pretože sociálni demokrati Jiřího Paroubka tvrdia, že v českej ústave je bezplatná zdravotná starostlivosť. Babička by mu vysvetlila, ako to vždy bolo a je. A už vôbec nerozumiem tomu, že pravicový Fidesz presadil v Maďarsku proti poplatkom a vládnej reforme zdravotníctva referendum. Ale Fidesz bola vždy čudná pravica.
„Väčšinu zdravotnej starostlivosti spotrebujeme krátko pred smrťou,“ napísal jeden kolega novinár. Vôbec sa na to neteším. Či budem pritom platiť nejaké poplatky, alebo nie, to mi, myslím, bude úplne jedno. Hlavne, keď bude zdravotníctvo fungovať. Babička prepáči.
Autor je redaktor Lidových novín
Inak som sen všetkých zdravotných poisťovní. Z výplaty mi pravidelne odchádza niekoľko tisíc na zdravotné poistenie, ale lieky, ktoré napokon okrem acylpyrínu takmer nepoužívam, si kupujem sám. Na lekárov nemám čas a byť chorý si pri tých nemocenských dávkach, aké sú, nemôžem dovoliť. Keď je najhoršie a príde chrípka, zatiaľ to vždy zvládol víkend preležaný v posteli. Mnoho doktorov by povedalo, že to nie je správne, ale aj v mojej štyridsiatke to zatiaľ, zaklopem na drevo, funguje. Babička má osemdesiatpäť a k lekárovi chodí. Musí, má viac druhov liekov, než koľko má jedla v chladničke. Po päťdesiatich rokoch za pultom obchodu ju trápia nohy, bolia ju ruky a ako to tak v jej rokoch chodí, niekedy ju bolí celé telo.
Zatiaľ čo mňa poplatky u lekára, ktoré od nového roku česká vláda zaviedla, nevzrušujú, babičku štvú. Nie ako také – sama vraví, že niektorí dedkovia chodia doktorky len otravovať, lebo sa nemajú s kým porozprávať – ale ako súčasť všeobecnej „drahoty“. V rámci daňovej reformy zdraželo podľa babičky akosi všetko, aj to maslo, hoci za maslo Topolánkova reforma nemôže. A k dôchodku jej pridali tri stovky.
Keď mi pred rokmi vysvetľoval Rudolf Zajac, že treba, aby si ľudia platili acylpyrín, pretože potom zostane viac peňazí na liečbu rakoviny, dávalo mi to zmysel. Zmysel mi nedáva, že Fico tie poplatky zrušil. Zmysel mi nedáva, že české poplatky idú pred Ústavný súd, pretože sociálni demokrati Jiřího Paroubka tvrdia, že v českej ústave je bezplatná zdravotná starostlivosť. Babička by mu vysvetlila, ako to vždy bolo a je. A už vôbec nerozumiem tomu, že pravicový Fidesz presadil v Maďarsku proti poplatkom a vládnej reforme zdravotníctva referendum. Ale Fidesz bola vždy čudná pravica.
„Väčšinu zdravotnej starostlivosti spotrebujeme krátko pred smrťou,“ napísal jeden kolega novinár. Vôbec sa na to neteším. Či budem pritom platiť nejaké poplatky, alebo nie, to mi, myslím, bude úplne jedno. Hlavne, keď bude zdravotníctvo fungovať. Babička prepáči.
Autor je redaktor Lidových novín
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.