Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Koaličná kríza pokračuje. Remišová si nevie predstaviť pokračovanie koalície bez sebareflexie

Beňovci

.vladislav Gális .časopis .fenomén

Medzi duchovnými hnutiami a

Medzi duchovnými hnutiami a spoločenstvami na Slovensku má zvláštne postavenie hnutie Nazaret. Všeobecne je však známejšie pod označením „beňovci“ podľa zakladateľa, saleziánskeho kňaza Jána Augustína Beňa (1921 – 2006). Výraz „beňovec“ sa dokonca medzi slovenskými katolíkmi zaužíval aj ako neformálne pejoratívne označenie
priveľmi horlivého spoluveriaceho alebo prísneho kňaza (napríklad: „Ja sa k tomu nášmu farárovi bojím chodiť na spovede, je to strašný beňovec!“).
Ako vidieť, hnutie Nazaret sprevádzala povesť tvrdých tradicionalistov, ba až sekty. Na rozdiel od navonok podobných zahraničných hnutí a spoločenstiev, akým je napríklad Bratstvo svätého Pia X. (známe aj pod názvom „lefebvristi“ podľa arcibiskupa Marcela Lefebvra), však toto hnutie neodmietalo II. vatikánsky koncil a nehlásilo sa k tradičnej tridentskej omši.
Činnosť hnutia úzko súvisela s dobou svojho vzniku. Ján Beňo sa stal saleziánom v roku 1941, za kňaza bol vysvätený tajne o desať rokov neskôr, keď vykonával základnú vojenskú službu ako tzv. pétépák, pre vtedajší komunistický režim „politicky nespoľahlivý občan“.
Don Beňo po návrate do civilu začal tajne pracovať s mládežou a vtedy vznikla idea hnutia, ktoré by sa systematicky venovalo katolíckym rodinám. Odtiaľ pochádza aj konšpiračný spôsob práce – dnes už napríklad pôsobí úsmevne, že kňazi hnutia Nazaret boli známi pod označením „ujo“ a konkrétne don Beňo ako „ujo Janko“. Hnutie hlásalo dôraz na duchovný život, rodinu, skromnosť, čistotu – ženy napríklad chodili v jednoduchých odevoch a účesoch, nenosili náušnice a mejkap, mnohé rodiny nemali televízory a žili mimo väčších miest.
Po páde komunistického režimu sa hnutie Nazaret (a jeho ženská vetva Betánia) uchádzalo o zaradenie do oficiálnych štruktúr cirkvi. Banskobystrický arcidiecézny biskup Rudolf Baláž v rámci tohto procesu sformuloval výhrady voči niektorým extrémom, ktoré sa v hnutí vyvinuli. Od hnutia sa žiadal napríklad modernejší prístup k postaveniu ženy v rodine a odstránenie sektárskych prvkov (príliš silná úloha kňaza ako duchovného vodcu, izolácia od ľudí, ktorí nie sú členmi hnutia). V roku 2004 však zdĺhavý proces nadobudol dramatický spád: don Beňo vylúčil z hnutia niekoľkých kňazov, hnutie vzápätí opustila väčšina členov a biskup Baláž zakázal jeho činnosť. V roku 2006 zomrel don Beňo a zdá sa, že to bol už posledný klinec do rakvy hnutia Nazaret.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite