High fantasy, dobrodružstvo, príbeh a skutočná literatúra. Žiadne obyčajné čítanie. To, čo znamenal Stanislav Lem pre svetovú sci fi, mohol by Andrzej Sapkowski znamenať pre svetovú fantasy. Lenže neznamená, iste, čosi z neho povychádzalo aj na západ od našich hraníc, ale o skutočnom prieniku nemôže byť ani reči.
Ten sa podaril až sprostredkovane, s príchodom RPG videohry Zaklínač, globálne úspešného titulu z roku 2007, ktorý síce vznikol bez priamej Sapkowského účasti, ale je o jeho hrdinovi a jeho svete a tú videohru vyrobili ľudia, ktorých nehnali v prvom rade komerčné pohnútky, ale pohnútky fanúšikovské. Milovali literárneho Zaklínača a chceli ho hrať. A spolu s nimi státisíce ľudí na celom svete. Pokračovania boli len otázkou času.
Zaklínač 2: Vrahové králů valcoval štatistiky predajnosti v roku 2011, Zaklínač 3: Divoký hon tak robí teraz. Kritické hlasy takmer nepočuť, nie však vďaka šikovnému PR, ale vďaka tomu, akou obrovskou naratívnou silou a atmosférou hra disponuje. Stovky odohraných hodín a stále je čo objavovať.
Zaklínač je vtipný, epický, dramatický, psychologický, akčný, brutálny, osudový, zamilovaný, pokrýva azda celú emočnú škálu a čo je najpodstatnejšie, naozaj funguje ako metasvet, ktorý spätne zvýznamňuje aj Zaklínača literárneho. Dokonalý príklad kultúrneho či pokojne umeleckého artefaktu, pri ktorom je vlastne jedno, že je videohrou, zvlášť, ak kde-tu stále prežíva naivné presvedčenie, že videohry sú hry, a teda pre deti. Zaklínač je videohra rovnako, ako Hamlet je divadelná hra, v takejto optike aj absolútne nezaujímavé, že napríklad Človeče, nehnevaj sa je spoločenská hra.
Ten sa podaril až sprostredkovane, s príchodom RPG videohry Zaklínač, globálne úspešného titulu z roku 2007, ktorý síce vznikol bez priamej Sapkowského účasti, ale je o jeho hrdinovi a jeho svete a tú videohru vyrobili ľudia, ktorých nehnali v prvom rade komerčné pohnútky, ale pohnútky fanúšikovské. Milovali literárneho Zaklínača a chceli ho hrať. A spolu s nimi státisíce ľudí na celom svete. Pokračovania boli len otázkou času.
Zaklínač 2: Vrahové králů valcoval štatistiky predajnosti v roku 2011, Zaklínač 3: Divoký hon tak robí teraz. Kritické hlasy takmer nepočuť, nie však vďaka šikovnému PR, ale vďaka tomu, akou obrovskou naratívnou silou a atmosférou hra disponuje. Stovky odohraných hodín a stále je čo objavovať.
Zaklínač je vtipný, epický, dramatický, psychologický, akčný, brutálny, osudový, zamilovaný, pokrýva azda celú emočnú škálu a čo je najpodstatnejšie, naozaj funguje ako metasvet, ktorý spätne zvýznamňuje aj Zaklínača literárneho. Dokonalý príklad kultúrneho či pokojne umeleckého artefaktu, pri ktorom je vlastne jedno, že je videohrou, zvlášť, ak kde-tu stále prežíva naivné presvedčenie, že videohry sú hry, a teda pre deti. Zaklínač je videohra rovnako, ako Hamlet je divadelná hra, v takejto optike aj absolútne nezaujímavé, že napríklad Človeče, nehnevaj sa je spoločenská hra.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.