Keď v máji tohto roku padlo strategicky významné iracké mesto Ramádí do rúk Islamského štátu, politickí predstavitelia aj analytici sa šli pretrhnúť, ako vysvetľovali tú zdanlivú záhadu: Prečo mohli militanti dosiahnuť také víťazstvo deväť mesiacov po tom, čo sa proti nim postavila najsilnejšia vojenská koalícia na svete? Miestni obyvatelia v tom nijakú záhadu nevideli. Pýtali sa iba, ako mohol taký ľahko predvídateľný útok niekoho vôbec prekvapiť.
Islamský štát známy ako ISIS aj IS využil rovnaký postup, ktorý už uplatnil, keď vlani v lete šokoval svet dobytím druhého najvýznamnejšieho mesta v Iraku – Mosúlu. Niekoľko mesiacov pred bojom o Mosúl v ňom založil spiace bunky zložené zo svojich prívržencov a postupne atentátmi zlikvidoval predstaviteľov mesta. Potom vyrazil do útoku naprieč Irakom a susednou Sýriou.
Ani v Ramádí to nebolo inak. „My sme dobre vedeli, že idú sem,“ hovorí obyvateľ Ramádí Abú Abbás. „Všetci v Ramádí vedeli, keď sem títo ľudia prišli. Niekoľko mesiacov sme na to upozorňovali políciu a armádu, ale bolo to zbytočné. Islamský štát postupne rozšíril medzi civilistami správu: Prichádzame, aby sme vás zachránili pred odpadlíkmi. Potom prišli útoky.“ Abú Abbás opustil Ramádí, keď do mesta prišlo najmenej päť nákladných áut so samovražednými atentátnikmi a rozpútali explózie. To už sa všade hovorilo o tom, že armáda z Ramádí ustupuje.
„Islamský štát? Ten sa vôbec nezmenil,“ takmer neveriaco krúti hlavou Abú. „Ani sa nemusí.“
.ako oslabiť hustú sieť
Mnohí ľudia, ktorí dnes žijú pod kontrolou IS, veria jednej teórii: Islamský štát priamo zaútočí až vtedy, keď má bitku napoly vyhratú. A preto, dodávajú, nestačia existujúce stratégie, ktoré sú založené na početnej či zbrojnej prevahe. Poraziť Islamský štát by si vyžadovalo likvidovať celú jeho silnú sieť úplatkov, donucovania, informácií a dezinformácií. A tiež využiť prvok sociálneho ovplyvňovania: vzdelávanie potenciálnych sympatizantov, osveta, ktorá im priblíži brutálnu realitu Islamského štátu.
Nedávne porážky otriasli najmä koalíciou vedenou Američanmi. A to sme si len nedávno, desiateho júna, pripomenuli prvé výročie pádu Mosúlu. Odvtedy kontroluje Islamský štát asi polovicu sýrskeho územia a tretinu Iraku – čo je viac, ako mal pod vládou, keď pred rokom vyhlásil svoj kalifát.
Niekoľko mesiacov to vyzeralo, že vzdušné útoky militantov oslabili, tí však v máji dosiahli až dve zásadné víťazstvá. Dobyli pradávne mesto Palmýru – a niekoľko dní predtým metropolu provincie Anbar, mesto Ramádí vzdialené len hodinu cesty od Bagdadu. A teraz sa Islamský štát poshybuje po ceste, ktorá ho môže priviesť k sýrskym mestám, ako je Homs – či dokonca hlavné mesto Damask. Útočí na región, z ktorého bude mať v podstate na dohľad samotné Aleppo. V Iraku má v pláne dobyť zostávajúce mestá v západnej časti provincie Anbar.
„Práve teraz je chvíľa, keď si musíme položiť otázku, prečo sa Islamskému štátu stále darí,“ hovorí Jessica Lewis McFate, riaditeľka výskumu v americkom think-tanku Institute for the Study of War.
Ozýva sa čoraz viac hlasov, ktoré volajú po zmene stratégie boja proti IS. No Američania ich zatiaľ nevypočuli. Argumentujú tým, že kampaň stále zaznamenáva pokrok. Prebieha nový výcvik skolabovanej armády Iraku a letecké útoky zadržali Islamský štát pred postupom na Bagdad a Erbil, sídlo regionálnej vlády irackého Kurdistanu, a tiež pred útokmi na strategické miesta, ako je mosúlska priehrada. Práca tajných služieb sa skvalitnila a výsledkom sú presnejšie údery do okruhu lídrov Islamského štátu – podľa oficiálnych informácií bol pri jednom leteckom útoku vážne zranený líder IS Abú Bakr al-Bagdádí.
No zisky Islamského štátu v podobe koristi, vojenského vybavenia a nových bojovníkov stále prevažujú jeho prípadné straty na bojovom poli. Vzdušná kampaň podľa údajov Pentagónu zatiaľ zabila najmenej 6-tisíc militantov, zničila 77 tankov a 288 obrnených vozidiel. Do radov Islamského štátu sa pripojilo okolo 22-tisíc zahraničných bojovníkov – z toho 70 percent minulý rok. Celkovú podporu môže odhadom očakávať od 100-tisíc ľudí.
Americký prezident Barack Obama zopakoval vyjadrenie, za ktoré ho kritizovali vo Washingtone: že Američania zatiaľ nemajú „úplnú stratégiu“ na boj proti Islamskému štátu.
Sýria, ktorou už piaty rok lomcuje občianska vojna medzi prezidentom Baššárom al-Asadom a povstalcami, čo sa usilujú o jeho zvrhnutie, ešte komplikuje stratégiu koalície. Západ sa vyhýba takému vzdušnému pôsobeniu, ktoré by poskytlo nezamýšľanú podporu sýrskemu prezidentovi, alebo, naopak, podporilo „nepreverených“ povstalcov, zmiešaných s ďalšími radikálnymi skupinami. Islamský štát to využil už vtedy, keď naprieč územím pod kontrolou al-Asada vyrazil proti Palmýre – a nemusel sa pri tom obávať útokov zo vzduchu.
Sýrski povstalci sa prakticky vzdali nádeje na pozemný zásah západných síl a rozvíjajú vlastnú taktiku, ktorá, ak bude úspešná, môže stratégii medzinárodnej koalície pomôcť. Po tom, čo veliteľ povstalcov Talál Chaláf odrazil útok Islamského štátu na strategické južné mesto al-Ladžát, požiadal spojencov o pomoc – nie o rakety a delostrelectvo, ale o lieky, chlieb a vodu.
Tak ako iní protiasadovskí bojovníci, aj on dobre vie o ťažkých zbraniach a bleskových útokoch Islamského štátu. No väčšie starosti mu robí skutočnosť, že Islamský štát dokáže naďalej infiltrovať komunity v tomto vojnou zmietanom kúte sveta. Islamisti platia miestnym za rôzne služby – za poskytovanie informácií, ale aj za umiestňovanie náloží.
„Islamský štát sa spolieha na dve veci: na nevedomosť a chudobu. Využíva zúfalstvo ľudí, ktorým chýbajú základné životné potreby,“ hovorí veliteľ kmeňovej divízie v al-Ladžáte. „Rozdávajú peniaze a verbujú toľko ľudí, koľko len môžu... preto sú nebezpeční.“
Po páde Mosúlu bolo pre Američanou prioritou to, aby z postu odsunuli irackého autoritárskeho premiéra Núrího al-Malikího. V krajine rozdelenej etnickými a sektárskymi spormi to bolo nevyhnutné. Ale dohoda, že ho nahradí Hajdár al-Abádí len slabo zamaskovala rozpory medzi irackou šiítskou väčšinou a menšinami – sunnitmi a Kurdmi. „Máme päť až desaťročný plán reforiem a obrany,“ hovorí jeden vysokopostavený diplomat z koalície západných krajín. „No do piatich či desiatich rokov už nebude čo reformovať a brániť – Irak prestane jestvovať.“
.šokové jednotky
Islamský štát sa v priebehu mesiacov na útoky zo vzduchu pripravil, hovorí sýrsky aktivista, ktorý pracuje na území pod kontrolou militantov, používa pseudonym Ramí al-Hakim a pracuje pre skupinu Deir Ezzor 24. Islamský štát sa prestal presúvať vo veľkých konvojoch, namiesto terénnych áut či nákladiakov používa menšie autá a pohybuje sa v premávke zloženej z miestnych ľudí. Veliteľstvá sa premiestnili do civiliných domov.
Koalícia v porovnaní s IS pôsobí menej obratne. Až teraz začína hovoriť o tom, ako najlepšie bojovať napríklad proti náložiam v nákladiakoch, čo je kľúčový prvok ofenzívy Islamského štátu. Vojenskí stratégovia volajú po jednotkách rýchleho nasadenia, ktoré by sa dali presúvať vzduchom a rýchlo podniknúť útočné operácie. Tak by koalícia využila koncepciu Islamského štátu, založenú na pohyblivých „šokových jednotkách“, útočiacich na slabé či strategické miesta.
„Bojovať s Islamským štátom môžu presne tak, ako bojuje on – rýchlo nasadiť jednotky, ktoré potom vyčistia oblasť a okamžite sa stiahnu,“ hovorí Afzal Ashraf, bývalý poradca amerického generála Davida Petraeusa. Lenže poslať americké pozemné sily proti IS, to je vo Washingtone zakázaná téma. A tak koalícia západných krajín dúfa, že sa môže spoľahnúť na ozbrojené sily z regiónu Perzského zálivu.
Aktivisti ako Ramí al-Hakim tvrdia, že Islamský štát v skutočnosti neposilňuje. Podľa nich sa militantom čoraz ťažšie získavajú noví spolubojovníci zo zahraničia, lebo koalícia lepšie uzatvára hranicu. Iní aktivisti poukazujú na to, že kurdské milície na severovýchode Sýrie vytláčajú IS z jeho poloautonómnej oblasti a dokonca prenikajú na jeho územie.
Lenže väčšina miestnych síl, ktoré proti IS bojujú, je slabá. A korupcia v spojení so strachom úplne paralyzovali irackú armádu. IS šikovne využíva rivalitu v sýrskom protiasadovskom hnutí. A Baššár al-Asad, ktorý v boji s opozíciou pôsobil neotrasiteľne, teraz len s vypätím síl čelí novému povstaniu.
Miestni ľudia hovoria, že treba zabrániť, aby Islamský štát získaval lojalitu a spoluprácu bežných ľudí. lebo zatiaľ sa mu to darí a vie tak šíriť svoju sieť aj do oblastí, kde by mal inak malý vplyv. „Vyzerá to, že má oči a uši všade,“ vysvetľuje Hassan Hassan, analytik z think-tanku Chatham House. „Nepovedia si, poďme dobyť Homs, je to pekné mesto. Namiesto toho pozrú na Aleppo a vidia, koľko tamojších bojovníkov šlo na pomoc povstalcom v Idlibe. A využijú príležitosť.“
Preto aj po tom, čo šiítske milície a iracká armáda vyčistili v severozápadných provinciách Dijálá a Salahudín časti, ktoré mal pod kontrolou IS, napokon bola táto skupina schopná vystupňovať kampaň bombových útokov. Jej vzdialenejšie bunky takto terorizujú Saudskú Arábiu alebo uchvacujú územie i vplyv v Líbyi či na Kaukaze, kde je oslabená moc štátu.
V Sýrii sa Islamský štát mimoriadne osmelil, lebo jeho protivníci slabnú a koalícia vedená Američanmi nechce útočiť neďaleko teritória, ktoré má pod kontrolou Assad. Ľudia v Palmýre, inak dobre opevnenej, šokovane hľadeli na rýchly ústup assadovských síl – niekedy odchádzali ešte pred útokom militantov.
„Počuli sme chýry, že Islamský štát zabije každého, kto spolupracoval s armádou,“ povedal jeden utečenec z Palmýry. „Prisahám, že niektorí dôstojníci nariadili ústup ešte pred bojom... možno sa Islamského štátu báli.“
Aktivisti uvádzajú, že Islamský štát o niekoľko dní zhromaždil obyvateľov, aby v antickom rímskom amfiteátri v Palmýre sledovali masovú popravu – zastrelenie dvadsiatich mužov, obvinených z kolaborácie.
.teror ako zbraň
Najsilnejším nástrojom Islamského štátu je naozaj teror. Niekoľko mesiacov pred pádom Mosúlu a rozšírením IS v Iraku nafilmovali jeho príslušníci zabíjanie kmeňových lídrov z irackého hnutia Sahwa alebo „prebudenie“, ktoré spolupracovalo s Američanmi na vyháňaní al-Káidy v Iraku. V roku 2007 toto hnutie zahnalo väčšinu militantov do podzemia, tí sa však opäť vynorili, keď v Sýrii povstal Islamský štát.
Vlani na jar nakrútili militanti z IS, ako si líder hnutia Sahwa a jeho synovia kopú vlastné hroby – a ako ich potom popravcovia podrežú. Odvtedy Islamský štát na každom dobytom území vykonáva masové popravy, aby vyslal posolstvo budúcim protivníkom.
Sýrčania a Iračania v oblastiach, kde je Islamský štát najlepšie zakorenený, žiadajú, aby koalícia zapojila do svojich radov viac miestnych sunnitských bojovníkov. No výcvik sýrskych povstalcov zatiaľ vyzerá nerealisticky – naraz sa ich cvičí len 90. Koalícia zároveň tlačí na irackú vládu, kde dominujú šiíti, aby pomohla s oživením kmeňových milícií sunnitov. Tých sa však vláda bojí vyzbrojiť – aby neobrátili zbrane proti jej jednotkám.
Šejk Džamál al-Dhárí, sunnitský kmeňový líder z Bagdadu, poukazuje na začarovaný kruh. Šiítske milície znovu dobyli Tikrít, ale zabránili väčšine sunnitských obyvateľov v návrate domov. Pritom v irackom Kurdistane, ba aj v Bagdade, chýba vôľa prijímať sunnitských utečencov. „A teraz potrebujú ľudia, ktorí ušli z Ramádí, niekoho, kto sa za nich zaručí, aby vstúpili do hlavného mesta svojej vlasti... máme 2,8 milióna ľudí na úteku, ktorí nemajú kam ísť. Viete, čo im takto vláda odkazuje: Vráťte sa k Islamskému štátu, tam je vaše miesto,“ dokladá.
Džamál al-Dhárí tvrdí, že problémy spôsobil model vlády, ktorý vznikol po tom, čo v roku 2003 prišli Američania – založený na sektárskych líniách a rozoštvávajúci jednotlivé komunity. Takýto systém využili skupiny ako Islamský štát. „Nik sa nepýta, ako riešiť koreň choroby, každý len reaguje na symptómy,“ vysvetľuje.
Islamský štát známy ako ISIS aj IS využil rovnaký postup, ktorý už uplatnil, keď vlani v lete šokoval svet dobytím druhého najvýznamnejšieho mesta v Iraku – Mosúlu. Niekoľko mesiacov pred bojom o Mosúl v ňom založil spiace bunky zložené zo svojich prívržencov a postupne atentátmi zlikvidoval predstaviteľov mesta. Potom vyrazil do útoku naprieč Irakom a susednou Sýriou.
Ani v Ramádí to nebolo inak. „My sme dobre vedeli, že idú sem,“ hovorí obyvateľ Ramádí Abú Abbás. „Všetci v Ramádí vedeli, keď sem títo ľudia prišli. Niekoľko mesiacov sme na to upozorňovali políciu a armádu, ale bolo to zbytočné. Islamský štát postupne rozšíril medzi civilistami správu: Prichádzame, aby sme vás zachránili pred odpadlíkmi. Potom prišli útoky.“ Abú Abbás opustil Ramádí, keď do mesta prišlo najmenej päť nákladných áut so samovražednými atentátnikmi a rozpútali explózie. To už sa všade hovorilo o tom, že armáda z Ramádí ustupuje.
„Islamský štát? Ten sa vôbec nezmenil,“ takmer neveriaco krúti hlavou Abú. „Ani sa nemusí.“
.ako oslabiť hustú sieť
Mnohí ľudia, ktorí dnes žijú pod kontrolou IS, veria jednej teórii: Islamský štát priamo zaútočí až vtedy, keď má bitku napoly vyhratú. A preto, dodávajú, nestačia existujúce stratégie, ktoré sú založené na početnej či zbrojnej prevahe. Poraziť Islamský štát by si vyžadovalo likvidovať celú jeho silnú sieť úplatkov, donucovania, informácií a dezinformácií. A tiež využiť prvok sociálneho ovplyvňovania: vzdelávanie potenciálnych sympatizantov, osveta, ktorá im priblíži brutálnu realitu Islamského štátu.
Nedávne porážky otriasli najmä koalíciou vedenou Američanmi. A to sme si len nedávno, desiateho júna, pripomenuli prvé výročie pádu Mosúlu. Odvtedy kontroluje Islamský štát asi polovicu sýrskeho územia a tretinu Iraku – čo je viac, ako mal pod vládou, keď pred rokom vyhlásil svoj kalifát.
Niekoľko mesiacov to vyzeralo, že vzdušné útoky militantov oslabili, tí však v máji dosiahli až dve zásadné víťazstvá. Dobyli pradávne mesto Palmýru – a niekoľko dní predtým metropolu provincie Anbar, mesto Ramádí vzdialené len hodinu cesty od Bagdadu. A teraz sa Islamský štát poshybuje po ceste, ktorá ho môže priviesť k sýrskym mestám, ako je Homs – či dokonca hlavné mesto Damask. Útočí na región, z ktorého bude mať v podstate na dohľad samotné Aleppo. V Iraku má v pláne dobyť zostávajúce mestá v západnej časti provincie Anbar.
„Práve teraz je chvíľa, keď si musíme položiť otázku, prečo sa Islamskému štátu stále darí,“ hovorí Jessica Lewis McFate, riaditeľka výskumu v americkom think-tanku Institute for the Study of War.
Ozýva sa čoraz viac hlasov, ktoré volajú po zmene stratégie boja proti IS. No Američania ich zatiaľ nevypočuli. Argumentujú tým, že kampaň stále zaznamenáva pokrok. Prebieha nový výcvik skolabovanej armády Iraku a letecké útoky zadržali Islamský štát pred postupom na Bagdad a Erbil, sídlo regionálnej vlády irackého Kurdistanu, a tiež pred útokmi na strategické miesta, ako je mosúlska priehrada. Práca tajných služieb sa skvalitnila a výsledkom sú presnejšie údery do okruhu lídrov Islamského štátu – podľa oficiálnych informácií bol pri jednom leteckom útoku vážne zranený líder IS Abú Bakr al-Bagdádí.
No zisky Islamského štátu v podobe koristi, vojenského vybavenia a nových bojovníkov stále prevažujú jeho prípadné straty na bojovom poli. Vzdušná kampaň podľa údajov Pentagónu zatiaľ zabila najmenej 6-tisíc militantov, zničila 77 tankov a 288 obrnených vozidiel. Do radov Islamského štátu sa pripojilo okolo 22-tisíc zahraničných bojovníkov – z toho 70 percent minulý rok. Celkovú podporu môže odhadom očakávať od 100-tisíc ľudí.
Americký prezident Barack Obama zopakoval vyjadrenie, za ktoré ho kritizovali vo Washingtone: že Američania zatiaľ nemajú „úplnú stratégiu“ na boj proti Islamskému štátu.
Sýria, ktorou už piaty rok lomcuje občianska vojna medzi prezidentom Baššárom al-Asadom a povstalcami, čo sa usilujú o jeho zvrhnutie, ešte komplikuje stratégiu koalície. Západ sa vyhýba takému vzdušnému pôsobeniu, ktoré by poskytlo nezamýšľanú podporu sýrskemu prezidentovi, alebo, naopak, podporilo „nepreverených“ povstalcov, zmiešaných s ďalšími radikálnymi skupinami. Islamský štát to využil už vtedy, keď naprieč územím pod kontrolou al-Asada vyrazil proti Palmýre – a nemusel sa pri tom obávať útokov zo vzduchu.
Sýrski povstalci sa prakticky vzdali nádeje na pozemný zásah západných síl a rozvíjajú vlastnú taktiku, ktorá, ak bude úspešná, môže stratégii medzinárodnej koalície pomôcť. Po tom, čo veliteľ povstalcov Talál Chaláf odrazil útok Islamského štátu na strategické južné mesto al-Ladžát, požiadal spojencov o pomoc – nie o rakety a delostrelectvo, ale o lieky, chlieb a vodu.
Tak ako iní protiasadovskí bojovníci, aj on dobre vie o ťažkých zbraniach a bleskových útokoch Islamského štátu. No väčšie starosti mu robí skutočnosť, že Islamský štát dokáže naďalej infiltrovať komunity v tomto vojnou zmietanom kúte sveta. Islamisti platia miestnym za rôzne služby – za poskytovanie informácií, ale aj za umiestňovanie náloží.
„Islamský štát sa spolieha na dve veci: na nevedomosť a chudobu. Využíva zúfalstvo ľudí, ktorým chýbajú základné životné potreby,“ hovorí veliteľ kmeňovej divízie v al-Ladžáte. „Rozdávajú peniaze a verbujú toľko ľudí, koľko len môžu... preto sú nebezpeční.“
Po páde Mosúlu bolo pre Američanou prioritou to, aby z postu odsunuli irackého autoritárskeho premiéra Núrího al-Malikího. V krajine rozdelenej etnickými a sektárskymi spormi to bolo nevyhnutné. Ale dohoda, že ho nahradí Hajdár al-Abádí len slabo zamaskovala rozpory medzi irackou šiítskou väčšinou a menšinami – sunnitmi a Kurdmi. „Máme päť až desaťročný plán reforiem a obrany,“ hovorí jeden vysokopostavený diplomat z koalície západných krajín. „No do piatich či desiatich rokov už nebude čo reformovať a brániť – Irak prestane jestvovať.“
.šokové jednotky
Islamský štát sa v priebehu mesiacov na útoky zo vzduchu pripravil, hovorí sýrsky aktivista, ktorý pracuje na území pod kontrolou militantov, používa pseudonym Ramí al-Hakim a pracuje pre skupinu Deir Ezzor 24. Islamský štát sa prestal presúvať vo veľkých konvojoch, namiesto terénnych áut či nákladiakov používa menšie autá a pohybuje sa v premávke zloženej z miestnych ľudí. Veliteľstvá sa premiestnili do civiliných domov.
Koalícia v porovnaní s IS pôsobí menej obratne. Až teraz začína hovoriť o tom, ako najlepšie bojovať napríklad proti náložiam v nákladiakoch, čo je kľúčový prvok ofenzívy Islamského štátu. Vojenskí stratégovia volajú po jednotkách rýchleho nasadenia, ktoré by sa dali presúvať vzduchom a rýchlo podniknúť útočné operácie. Tak by koalícia využila koncepciu Islamského štátu, založenú na pohyblivých „šokových jednotkách“, útočiacich na slabé či strategické miesta.
„Bojovať s Islamským štátom môžu presne tak, ako bojuje on – rýchlo nasadiť jednotky, ktoré potom vyčistia oblasť a okamžite sa stiahnu,“ hovorí Afzal Ashraf, bývalý poradca amerického generála Davida Petraeusa. Lenže poslať americké pozemné sily proti IS, to je vo Washingtone zakázaná téma. A tak koalícia západných krajín dúfa, že sa môže spoľahnúť na ozbrojené sily z regiónu Perzského zálivu.
Aktivisti ako Ramí al-Hakim tvrdia, že Islamský štát v skutočnosti neposilňuje. Podľa nich sa militantom čoraz ťažšie získavajú noví spolubojovníci zo zahraničia, lebo koalícia lepšie uzatvára hranicu. Iní aktivisti poukazujú na to, že kurdské milície na severovýchode Sýrie vytláčajú IS z jeho poloautonómnej oblasti a dokonca prenikajú na jeho územie.
Lenže väčšina miestnych síl, ktoré proti IS bojujú, je slabá. A korupcia v spojení so strachom úplne paralyzovali irackú armádu. IS šikovne využíva rivalitu v sýrskom protiasadovskom hnutí. A Baššár al-Asad, ktorý v boji s opozíciou pôsobil neotrasiteľne, teraz len s vypätím síl čelí novému povstaniu.
Miestni ľudia hovoria, že treba zabrániť, aby Islamský štát získaval lojalitu a spoluprácu bežných ľudí. lebo zatiaľ sa mu to darí a vie tak šíriť svoju sieť aj do oblastí, kde by mal inak malý vplyv. „Vyzerá to, že má oči a uši všade,“ vysvetľuje Hassan Hassan, analytik z think-tanku Chatham House. „Nepovedia si, poďme dobyť Homs, je to pekné mesto. Namiesto toho pozrú na Aleppo a vidia, koľko tamojších bojovníkov šlo na pomoc povstalcom v Idlibe. A využijú príležitosť.“
Preto aj po tom, čo šiítske milície a iracká armáda vyčistili v severozápadných provinciách Dijálá a Salahudín časti, ktoré mal pod kontrolou IS, napokon bola táto skupina schopná vystupňovať kampaň bombových útokov. Jej vzdialenejšie bunky takto terorizujú Saudskú Arábiu alebo uchvacujú územie i vplyv v Líbyi či na Kaukaze, kde je oslabená moc štátu.
V Sýrii sa Islamský štát mimoriadne osmelil, lebo jeho protivníci slabnú a koalícia vedená Američanmi nechce útočiť neďaleko teritória, ktoré má pod kontrolou Assad. Ľudia v Palmýre, inak dobre opevnenej, šokovane hľadeli na rýchly ústup assadovských síl – niekedy odchádzali ešte pred útokom militantov.
„Počuli sme chýry, že Islamský štát zabije každého, kto spolupracoval s armádou,“ povedal jeden utečenec z Palmýry. „Prisahám, že niektorí dôstojníci nariadili ústup ešte pred bojom... možno sa Islamského štátu báli.“
Aktivisti uvádzajú, že Islamský štát o niekoľko dní zhromaždil obyvateľov, aby v antickom rímskom amfiteátri v Palmýre sledovali masovú popravu – zastrelenie dvadsiatich mužov, obvinených z kolaborácie.
.teror ako zbraň
Najsilnejším nástrojom Islamského štátu je naozaj teror. Niekoľko mesiacov pred pádom Mosúlu a rozšírením IS v Iraku nafilmovali jeho príslušníci zabíjanie kmeňových lídrov z irackého hnutia Sahwa alebo „prebudenie“, ktoré spolupracovalo s Američanmi na vyháňaní al-Káidy v Iraku. V roku 2007 toto hnutie zahnalo väčšinu militantov do podzemia, tí sa však opäť vynorili, keď v Sýrii povstal Islamský štát.
Vlani na jar nakrútili militanti z IS, ako si líder hnutia Sahwa a jeho synovia kopú vlastné hroby – a ako ich potom popravcovia podrežú. Odvtedy Islamský štát na každom dobytom území vykonáva masové popravy, aby vyslal posolstvo budúcim protivníkom.
Sýrčania a Iračania v oblastiach, kde je Islamský štát najlepšie zakorenený, žiadajú, aby koalícia zapojila do svojich radov viac miestnych sunnitských bojovníkov. No výcvik sýrskych povstalcov zatiaľ vyzerá nerealisticky – naraz sa ich cvičí len 90. Koalícia zároveň tlačí na irackú vládu, kde dominujú šiíti, aby pomohla s oživením kmeňových milícií sunnitov. Tých sa však vláda bojí vyzbrojiť – aby neobrátili zbrane proti jej jednotkám.
Šejk Džamál al-Dhárí, sunnitský kmeňový líder z Bagdadu, poukazuje na začarovaný kruh. Šiítske milície znovu dobyli Tikrít, ale zabránili väčšine sunnitských obyvateľov v návrate domov. Pritom v irackom Kurdistane, ba aj v Bagdade, chýba vôľa prijímať sunnitských utečencov. „A teraz potrebujú ľudia, ktorí ušli z Ramádí, niekoho, kto sa za nich zaručí, aby vstúpili do hlavného mesta svojej vlasti... máme 2,8 milióna ľudí na úteku, ktorí nemajú kam ísť. Viete, čo im takto vláda odkazuje: Vráťte sa k Islamskému štátu, tam je vaše miesto,“ dokladá.
Džamál al-Dhárí tvrdí, že problémy spôsobil model vlády, ktorý vznikol po tom, čo v roku 2003 prišli Američania – založený na sektárskych líniách a rozoštvávajúci jednotlivé komunity. Takýto systém využili skupiny ako Islamský štát. „Nik sa nepýta, ako riešiť koreň choroby, každý len reaguje na symptómy,“ vysvetľuje.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.