Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Keď Kováčik naháňa Gorilu

.marek Vagovič .časopis .politika

Parlament diskutoval o vyšetrovaní jednej z najväčších káuz v ére samostatného Slovenska. Vďaka špeciálnemu prokurátorovi a poslancom Smeru je však výsledok viac ako rozpačitý.

.mimoriadnu schôdzu ku kauze Gorila iniciovala časť opozície na čele s poslancom Danielom Lipšicom (NOVA). Nepáči sa im totiž, ako pokračuje vyšetrovanie spravodajského spisu SIS, ktorý plasticky opisuje, ako mala finančná skupina Penta podplácať politikov druhej Dzurindovej vlády, respektíve ktorí oligarchovia financujú stranu Smer. Opozícia viní z nečinnosti špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika, ktorý zamedzil výsluchu kľúčového svedka – bývalého agenta tajnej služby Petra Holúbeka. Práve z jeho bytu mala SIS v rokoch 2005 – 2006 odpočúvať rozhovory Jaroslava Haščáka s politikmi vtedajšej koalície aj opozície.

.arogancia moci
Prokurátor Kováčik si pritom situáciu skomplikoval sám: opozícia ho totiž dvakrát zavolala na branno-bezpečnostný výbor, aby vysvetlil, prečo nechce vypočuť Holúbeka, respektíve prečo sa vyšetrovanie kauzy Gorila za viac ako tri roky výraznejšie neposunulo. No keďže Kováčik na výbor ani raz neprišiel, mimoriadna schôdza parlamentu bola logickým vyústením jeho arogantného prístupu k tejto inštitúcii, vďaka ktorej sa stal v máji 2014 tretíkrát po sebe špeciálnym prokurátorom.
Kováčik ani na schôdzi neprekvapil. V podstate len zopakoval to, čo už predtým odkázal poslancom branno-bezpečnostného výboru: to znamená, že nemôže informovať o priebehu vyšetrovania kauzy Gorila, pretože ide o živý spis. Šéf policajného tímu Marek Gajdoš, ktorý sa prípadom zaoberá, pritom približne pred rokom .týždňu bez problémov odpovedal napríklad na otázky, koľko výsluchov už urobili, aké trestné stíhania vedú, respektíve ktoré prípady a z akých dôvodov boli zastavené.
Gajdoš dokonca potvrdil aj zmeny vo vyšetrovacom tíme – vrátane dôvodov, ktoré k tomu viedli. Aj preto zrejme Kováčik na schôdzi zverejnil aspoň niekoľko základných dát: spis Gorila už má 60-tisíc strán, vyšetrovatelia urobili 650 výsluchov, začali 20 trestných stíhaní, vyžiadali si aj 12 právnych pomocí zo zahraničia. “Je to málo? Je to zametanie veci pod koberec? Ja sa domnievam, že tu o nejakej nečinnosti sa nedá ani uvažovať,” povedal pred poslancami špeciálny prokurátor.

.zdržiavacia taktika  
Áno, polícia sa pri vyšetrovaní tejto kauzy snaží urobiť maximum. Bez Kováčika by však bola oveľa efektívnejšia: ako dozorujúci prokurátor jej totiž komplikuje situáciu pri preverovaní majetku (účtov, finančných transakcií) hlavných aktérov Gorily. Napríklad spomínané žiadosti o právnu pomoc zo zahraničia držal Kováčik v šuplíku minimálne sedem mesiacov. „Za podstatné pre ďalší priebeh vyšetrovania považujem vybavenie právnych pomocí, ktorých návrhy išli prokurátorovi v októbri 2013. Nemám informáciu o tom, v akom stave sa ich vybavenie v súčasnosti nachádza,” potvrdil .týždňu v máji 2014 vyšetrovateľ Gajdoš.
Niet pochýb, že zdržiavacia taktika môže niekomu náramne vyhovovať: napríklad podozriví môžu získať drahocenný čas, ktorý sa dá využiť na zahladzovanie stôp. Nehovoriac o tom, že keď nemôže polícia – aj pre obštrukcie prokurátora Kováčika – preverovať zahraničné kontá (Cyprus), ťažko očakávať, že získa aspoň nepriame dôkazy o korupcii kľúčových hráčov kauzy Gorila. Najskôr totiž musí niečo zistiť, aby mala pri výsluchoch navrch: a potom to konfrontovať s ľuďmi ako Malchárek, ktorým sa môže pod tlakom okolností rozviazať jazyk. Toto vedia aj prokurátori na okresoch, takže je namieste otázka, prečo Kováčik sabotuje prácu polície a komu sa tým chce zavďačiť.
Špeciálny prokurátor sa v parlamente bránil aj tým, že jeho výkon môže posúdiť len jeho nadriadený – v tomto prípade generálny prokurátor Jaromír Čižnár. Ten sa však tvári, že Gorila ide mimo neho: „Generálny prokurátor nezasahoval a ani nebude zasahovať v tomto štádiu trestného konania do dozorovej činnosti špeciálneho prokurátora.” Čižnár má pritom dosť možností, ako usmerniť Kováčika, aby dôsledne preveril všetky podozrenia v tejto kauze. Napríklad mu nariadiť, aby vypočul kľúčového svedka Holúbeka, či dokonca vzniesol obvinenie voči konkrétnej osobe. Čižnár môže preskúmať aj zákonnosť Kováčikovho spôsobu rozhodovania, alebo podať mimoriadny opravný prostriedok.

.neohrozený
Nič také však Čižnár evidentne nemá v pláne, takže špeciálny prokurátor môže aj naďalej pokojne spávať. Parlament, v ktorom má väčšinu Smer, navyše neschválil novelu zákona o prokuratúre, ktorá by umožnila odvolať Kováčika z funkcie, ak opakovane zlyhá pri plnení základných povinností (nerieši kauzy). Okrem toho: prokurátor Kováčik a policajný prezident Tibor Gašpar ešte začiatkom roka umlčali šéfa vyšetrovacieho tímu Mareka Gajdoša. Ten sa totiž v médiách otvorene vyjadril, že sa potvrdzuje množstvo faktov z Gorily, respektíve autentickosť spisu. Minimálne do volieb je teda Kováčik neohrozený – zvonka aj zvnútra.
Čo bude potom, to v tejto chvíli ťažko odhadnúť. Hlas ulice, ktorá sa pred troma rokmi zmobilizovala na masové protesty, už vôbec nepočuť. Nič dramatické nemusí znamenať ani prípadná zmena vlády: predstava, že nový parlament by Kováčika odvolal preto, že „opakovane zlyhal pri plnení základných povinností”, je trochu vágna a právne napadnuteľná. A to aj napriek tomu, že tento človek sa nikdy ani len nemal stať špeciálnym prokurátorom. V podstate existujú len dve možnosti, ako dostať Kováčika z funkcie skôr ako v roku 2021: buď v zákone jasne zadefinovať, čo už je za čiarou, alebo priniesť dôkazy, že kope za Haščáka. Inak sú schôdze parlamentu o Gorile len politickým divadlom.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite