Nemeckí politici majú nepríjemný komunikačný problém – ich volič im uveril, že pomoc Grécku nie je dar. A teraz nechápe. Treba mu vysvetliť, že na to, aby mohla pokračovať hra na investíciu, je nutné poslať ďalšie peniaze.
Príliš by som si však z Nemcov neuťahoval. Dodnes ma bolia brušné svaly zo smiechu, keď v roku 2010 hovorca ministra financií Ficovej vlády vysvetľoval, že pomocný úver Grécku je vynikajúca príležitosť, ako investovať slovenské verejné zdroje.
Keď už sme pri vládach premiéra Fica: na vyjednávaní euroskupiny s Gréckom sa úlohy „zlého policajta“ prekvapivo chopil slovenský minister financií. Pritom jeho vláda sa dostala k moci po predčasných voľbách iba vďaka ochote rozdávať naše peniaze na záchranu periférie bez podmienok či otázok. Na povel. Minister teda dupe nôžkou s niekoľkoročným meškaním. Príležitosť na hrdinstvo bola vtedy, keď sa peniaze rozdávali. Teraz, keď všetci dúfajú, že Gréci aspoň niečo z nich vrátia, buďme radšej ticho.
Ak Grécko vyhodia z eurozóny, bude nás to bolieť viac než Nemcov. Cez nákupy ECB, pôžičky z eurovalu a zúčtovací systém eurozóny tam máme „nainvestované“ viac než 3,1 miliardy eur. V pomere k HDP je to po Malte najviac z eurozóny. To je o polovicu viac, ako ročne vyberie vláda na firemných daniach. Ale je pravda, že ministrove statusy na sociálnych sieťach majú zábavnú hodnotu: „Je kľúčové zabudnúť na politiku a vrátiť sa k podstate – udržateľnosti ekonomiky“ tweetuje minister vlády, ktorá v predvolebnom záchvate zlacňuje chlieb a zo slovenských vlakov spravil bezplatné dôchodcovské klubovne.
Grécko dobrovoľne z eurozóny neodíde. Bude ho treba vyhodiť. Túto špinavú robotu spraví ECB. V systéme zlých štátnych peňazí, kde banky podnikajú na frakčných rezervách, je osud komerčných bánk zrastený s osudom štátu. Život akokoľvek zdravých bánk závisí od prístupu k infúzii štátom produkovaných peňazí. Ale ak grécky štát defaultuje a ohrdnutá ECB zoberie Grékom kľúče od tlačiarní eur, je koniec. Beh na banky je v Grécku v plnom prúde už dnes. ECB je tak najväčším politickým baranidlom. Pred víkendom sa už aktívne zapojila vyjadrením čelného predstaviteľa, ktorý sa vyjadril, že si nie je istý, či sa grécke banky vôbec v pondelok otvoria.
Napriek tomu stále predpokladám dohodu. Veď zakopávať problém pod dlhovú posteľ je také európske. Gréci sa desia drachmagedonu a európski politici zase toho, že by museli na integračnom bicykli začať cúvať. Ale to, že skôr či neskôr dôjde k odpisu veľkej časti dlhu Grécka a prídeme o peniaze, je už isté. V roku 2010, keď bolo Grécko namiesto úľavy v podobe defaultu odsúdené na päť rokov európskej solidarity, mala krajina dlh 130 percent HDP. Dnes je to 180 percent. A hospodárstvo sa scvrklo takmer o tretinu...
.autor pracuje v INESS.
Príliš by som si však z Nemcov neuťahoval. Dodnes ma bolia brušné svaly zo smiechu, keď v roku 2010 hovorca ministra financií Ficovej vlády vysvetľoval, že pomocný úver Grécku je vynikajúca príležitosť, ako investovať slovenské verejné zdroje.
Keď už sme pri vládach premiéra Fica: na vyjednávaní euroskupiny s Gréckom sa úlohy „zlého policajta“ prekvapivo chopil slovenský minister financií. Pritom jeho vláda sa dostala k moci po predčasných voľbách iba vďaka ochote rozdávať naše peniaze na záchranu periférie bez podmienok či otázok. Na povel. Minister teda dupe nôžkou s niekoľkoročným meškaním. Príležitosť na hrdinstvo bola vtedy, keď sa peniaze rozdávali. Teraz, keď všetci dúfajú, že Gréci aspoň niečo z nich vrátia, buďme radšej ticho.
Ak Grécko vyhodia z eurozóny, bude nás to bolieť viac než Nemcov. Cez nákupy ECB, pôžičky z eurovalu a zúčtovací systém eurozóny tam máme „nainvestované“ viac než 3,1 miliardy eur. V pomere k HDP je to po Malte najviac z eurozóny. To je o polovicu viac, ako ročne vyberie vláda na firemných daniach. Ale je pravda, že ministrove statusy na sociálnych sieťach majú zábavnú hodnotu: „Je kľúčové zabudnúť na politiku a vrátiť sa k podstate – udržateľnosti ekonomiky“ tweetuje minister vlády, ktorá v predvolebnom záchvate zlacňuje chlieb a zo slovenských vlakov spravil bezplatné dôchodcovské klubovne.
Grécko dobrovoľne z eurozóny neodíde. Bude ho treba vyhodiť. Túto špinavú robotu spraví ECB. V systéme zlých štátnych peňazí, kde banky podnikajú na frakčných rezervách, je osud komerčných bánk zrastený s osudom štátu. Život akokoľvek zdravých bánk závisí od prístupu k infúzii štátom produkovaných peňazí. Ale ak grécky štát defaultuje a ohrdnutá ECB zoberie Grékom kľúče od tlačiarní eur, je koniec. Beh na banky je v Grécku v plnom prúde už dnes. ECB je tak najväčším politickým baranidlom. Pred víkendom sa už aktívne zapojila vyjadrením čelného predstaviteľa, ktorý sa vyjadril, že si nie je istý, či sa grécke banky vôbec v pondelok otvoria.
Napriek tomu stále predpokladám dohodu. Veď zakopávať problém pod dlhovú posteľ je také európske. Gréci sa desia drachmagedonu a európski politici zase toho, že by museli na integračnom bicykli začať cúvať. Ale to, že skôr či neskôr dôjde k odpisu veľkej časti dlhu Grécka a prídeme o peniaze, je už isté. V roku 2010, keď bolo Grécko namiesto úľavy v podobe defaultu odsúdené na päť rokov európskej solidarity, mala krajina dlh 130 percent HDP. Dnes je to 180 percent. A hospodárstvo sa scvrklo takmer o tretinu...
.autor pracuje v INESS.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.