Festival navštívilo niekoľko tisíc ľudí, ktorí si mohli zasnívať spoločne s organizátormi, účinkujúcimi a najmä dizajnérmi. Témou festivalu bol totiž sen. Festival pokračoval v trende podobných akcií, keď už nestačí len objekty vystaviť a porozprávať o nich. Ako sa ukazuje, rovnako dôležité je aj prepojenie dizajnu s ďalšími formami umenia, ktoré vtiahnu návštevníkov do akéhosi umeleckého sna. Aj preto na festivale vystúpili so svojou hudobnou predstavou sna poprední slovenskí producenti Pjoni a Stroon, v podzemí divadla DPOH zase Fero Király spolu s choreografkou a vizuálnou umelkyňou Zuzanou Žabkovou či francúzska skupina Les Mecs Sérieux. Vrcholom sprievodného programu bolo na Slovensku výnimočné spojenie dvoch podujatí, ktoré sú určené podobnému publiku a konajú sa v rovnakom termíne – Bratislava Design Week a Wilsonic, na ktorom na pozvanie „dizajnérov" zahralo svoju poetickú elektroniku so živým klavírom nemecké duo Grandbrothers.
Okrem hudby lákali workshopy, dospelí si napríklad mohli navrhnúť vlastný dizajn topánok, vyskúšať si ojedinelú techniku risografickej tlače, deti zase vyrobiť strážcu dobrých snov... No a prednášky. O progresívnom súčasnom dizajne sa hovorilo na konferencii In the Midl Design Forum. Špičková francúzska dizajnérka Inga Sempé, Margherita Pellino – vnučka legendárneho talianskeho návrhára Vica Magistrettiho či duo Another Shoes s novátorským konceptom laserom vyrábanej obuvi mali nadšencom dizajnu čo povedať. Aj preto sú podobné akcie lákadlom – ľudia tú majú blízko k hviezdam, teda hviezdam dizajnérskeho neba.
Nič netušiacich chodcov po Laurinskej mohla určite nahnevať voľne pohodená železná konštrukcia pripomínajúca prázdny bilbord. Objekt slovenského autora Branislava Laha však v tomto prípade nebol reklamným pútačom, naopak, bol jeho kritikom, poukazujúcim na čoraz sa zhoršujúci vizuálny smog (nielen) v našom hlavnom meste. „Mal by ľuďom zavadzať, lebo aj vizuálna špina zavadzia a zakrýva veci, ktoré nevidíme, no mali by sme vidieť. Týždeň tu bude stáť ako zlý sen, ktorý sa môže splniť – bilboard priamo na pešej zóne," uviedol Laho. Svoj sen snívali aj organizátori – živou kultúrou naplnili objekt, ktorý už roky chátra priamo v srdci Starého Mesta – už po druhýkrát im budova na Laurinskej 14 slúžila ako centrála festivalu.
„My snívame o pláži, tak sme vám sem priniesli piesok," komentoval s nadhľadom svoju prácu Dirk Wright, ktorý spoločne s Klárou Šumovou predstavili nevšedne meditatívnu kolekciu nábytku a interiérových doplnkov. Klára o nej hovorila ako o zenovej konšpirácii, čo priestorom starej, prázdnej, no funkčnej budovy na Laurinskej dostávalo ešte silnejší podtón pokoja a snívania.
Dvojica bola súčasťou výberovej výstavy České patro, asi najreprezentatívnejšej prehliadky českého dizajnu u nás. Zo série príjemných snov bol aj príbeh unikátneho interiéru Vládneho salónika na letisku M. R. Štefánika, ktorý sa pred deštrukciou podarilo zachrániť Slovenskému múzeu dizajnu. Spraviť si virtuálnu vychádzku jeho futuristickými zákutiami ste si mohli na hlavnej kurátorskej výstave festivalu – Naproti. Nechýbali ani zástupcovia štúdia Dechem, ktoré je aktuálnym držiteľom ocenenia Grand Czech Design. Ich práce sú prekvapujúco sviežim dôkazom, ako sa dá tradícia, v tomto prípade české sklo, doslova pretaviť do nadčasových a čarovných objektov. „Našich snov je veľa a my si ich plníme," uviedol za Dechem Jakub Jandourek.
Spájanie tradície s moderným, produktov s umením, tradičných materiálov s novými technológiami akoby patrilo do útrob ošarpanej budovy, ktorá sa vďaka progresívnym myšlienkam opäť prebúdzala zo svojho zakliateho sna. „My všetci snívame o krásnych veciach," hovorila za všetkých Klára Šumová.
.autor je spolupracovník .týždňa.
Okrem hudby lákali workshopy, dospelí si napríklad mohli navrhnúť vlastný dizajn topánok, vyskúšať si ojedinelú techniku risografickej tlače, deti zase vyrobiť strážcu dobrých snov... No a prednášky. O progresívnom súčasnom dizajne sa hovorilo na konferencii In the Midl Design Forum. Špičková francúzska dizajnérka Inga Sempé, Margherita Pellino – vnučka legendárneho talianskeho návrhára Vica Magistrettiho či duo Another Shoes s novátorským konceptom laserom vyrábanej obuvi mali nadšencom dizajnu čo povedať. Aj preto sú podobné akcie lákadlom – ľudia tú majú blízko k hviezdam, teda hviezdam dizajnérskeho neba.
Nič netušiacich chodcov po Laurinskej mohla určite nahnevať voľne pohodená železná konštrukcia pripomínajúca prázdny bilbord. Objekt slovenského autora Branislava Laha však v tomto prípade nebol reklamným pútačom, naopak, bol jeho kritikom, poukazujúcim na čoraz sa zhoršujúci vizuálny smog (nielen) v našom hlavnom meste. „Mal by ľuďom zavadzať, lebo aj vizuálna špina zavadzia a zakrýva veci, ktoré nevidíme, no mali by sme vidieť. Týždeň tu bude stáť ako zlý sen, ktorý sa môže splniť – bilboard priamo na pešej zóne," uviedol Laho. Svoj sen snívali aj organizátori – živou kultúrou naplnili objekt, ktorý už roky chátra priamo v srdci Starého Mesta – už po druhýkrát im budova na Laurinskej 14 slúžila ako centrála festivalu.
„My snívame o pláži, tak sme vám sem priniesli piesok," komentoval s nadhľadom svoju prácu Dirk Wright, ktorý spoločne s Klárou Šumovou predstavili nevšedne meditatívnu kolekciu nábytku a interiérových doplnkov. Klára o nej hovorila ako o zenovej konšpirácii, čo priestorom starej, prázdnej, no funkčnej budovy na Laurinskej dostávalo ešte silnejší podtón pokoja a snívania.
Dvojica bola súčasťou výberovej výstavy České patro, asi najreprezentatívnejšej prehliadky českého dizajnu u nás. Zo série príjemných snov bol aj príbeh unikátneho interiéru Vládneho salónika na letisku M. R. Štefánika, ktorý sa pred deštrukciou podarilo zachrániť Slovenskému múzeu dizajnu. Spraviť si virtuálnu vychádzku jeho futuristickými zákutiami ste si mohli na hlavnej kurátorskej výstave festivalu – Naproti. Nechýbali ani zástupcovia štúdia Dechem, ktoré je aktuálnym držiteľom ocenenia Grand Czech Design. Ich práce sú prekvapujúco sviežim dôkazom, ako sa dá tradícia, v tomto prípade české sklo, doslova pretaviť do nadčasových a čarovných objektov. „Našich snov je veľa a my si ich plníme," uviedol za Dechem Jakub Jandourek.
Spájanie tradície s moderným, produktov s umením, tradičných materiálov s novými technológiami akoby patrilo do útrob ošarpanej budovy, ktorá sa vďaka progresívnym myšlienkam opäť prebúdzala zo svojho zakliateho sna. „My všetci snívame o krásnych veciach," hovorila za všetkých Klára Šumová.
.autor je spolupracovník .týždňa.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.