Zvedavý arachnológ už po zbežnej obhliadke zistil, že približne päťcentimetrové okrúhle škvrny sú vlastne malé pavučiny s centrálnou komôrkou, v ktorej sídli ich tvorca – trojmilimetrový sivočierny pavúčik. Keď vedec hodil domáceho pána do epruvety s liehom a v laboratóriu pod mikroskop, zistil, že ide o pavúka menom cedivočka múrová (Dictyna civica). Tento miniatúrny pavúčik pochádza z oblasti okolo Stredozemného mora. Vo svojej domovine žije cedivočka spôsobným a nenápadným životom v skalných štrbinách. V strednej Európe sa však s vyhľadávaním nejakých skalných štrbín neondie, lebo zistila, že jej viac vyhovuje život na fasádach budov. Cedivočka si totiž rada hovie v suchu a hlavne v teplučku, čo väčšina omietok na vyhrievaných budovách spĺňa v zime určite lepšie ako nehostinné mrazivé skaly. V našich končinách ju teda na skalách budete hľadať márne, dokonca jej nevyhovujú ani múry porastené popínavými drevinami. Do Európy našiel tento pavúk cestu niekedy počas prvej polovice minulého storočia. V roku 1910 sa cedivočka objavila vo Francúzsku, v päťdesiatych rokoch v Nemecku, začiatkom šesťdesiatych rokov v strednej Európe a v roku 1981 po prvý raz aj na Slovensku. O rok neskôr ju pristihli pražskí arachnológovia, ako okupuje múry Valdštejnskej záhrady.
.lov a rodinné sídla
Cedivočka je pedant. Pri lapaní potravy nenechá nič na náhodu, preto každé vlákno svojej siete omotáva ďalším vláknom, čím vznikne útvar podobný hrubšej gitarovej strune. Keď potom priletí hoci taká mucha, unavená poletovaním z jedného lajna na druhé, a zosadne na pavučinu, je to jej posledná siesta v živote. Navyše si ju ani poriadne nevychutná. Zacítiac, ako ju jej chlpaté telo v súčinnosti s pavučinou zrádza a mení sa na kvalitný suchý zips, podľahne panike a metá sa až do úplného vysilenia. V tom čase už na javisko vchádza s pompou cedivočka, aby zasadla k prestretému stolu. Napriek tomu, že korisť je niekoľkonásobne väčšia, pavučina ju drží tak pevne, že hostine skutočne nič nestojí v ceste.
Hlavnou podmienkou pre položenie základov budúcej siete je hocijaká približne polcentimetrová dutina, ktorá sa v blízkej budúcnosti zmení na hlavný stan a úkryt. Čo sa stavebnej parcely týka, cedivočky uprednostňujú drsné omietky, najlepšie aj so špárami či puklinami, ktoré im poskytujú bezpečné úkryty. Cedivočka nie je žiadny megaloman. Pokojne sa podelí s ďalšími svojimi súkmeňovcami, takže na jednom štvorcovom metri môžete objaviť desať, ale aj kolóniu viacerých desiatok sietí pospájaných spoločným vláknom. Do každej bunky tejto svojskej radovej zástavby sa po kolaudácii nasťahuje jedna samička. Aby nebola núdza o malé pavúčiky, nablízku sa vždy vyskytuje aj nejaký ten samček. Stráži a venuje sa piatim až deviatim samiciam. Úspešnosť jeho obľúbenej činnosti možno vidieť už koncom apríla. Oplodnené samičky v tom období nakladú dvadsať až tridsaťpäť vajíčok, ktoré poukladajú do bieleho kokónu. Samec okrem plodenia zohráva aj úlohu bodygarda. Osobne dohliada na to, aby sa samiciam ani budúcim pavúčikom nič nestalo. Ak zaregistruje nejakého narušiteľa, začne prebiehať pomocnými vláknami z jednej pavučiny na druhú. Nepriateľa zastrašuje a odrádza od nečistých úmyslov. Je to muž na správnom mieste a zasahuje ako James Bond – v pravej chvíli, so šarmom a nekompromisne.
.nezničiteľná
Siete na omietke samy osebe nijako nerušia naše estetické cítenie, ale to všetko len dovtedy, kým sa na nich nezačne zachytávať prach a iné nečistoty. Keďže cedivočka je pavúčik výsostne teplomilný, vyhľadáva v začiatkoch kolonizácie najmä múry orientované na juh, neskôr však pavučinami zamorí celú budovu. Závratmi netrpí, siete sa totiž nachádzajú aj tesne pod strechou. Jej pozornosti neuniknú ani novo postavené či zrekonštruované objekty. Už po niekoľkých týždňoch sa na nich objavujú nové siete – najprv pod výklenkami okien, neskôr v ich rohoch, až postupne prenikajú na celú stenu. Väčšina arachnológov si myslí, že cedivočky preferujú svetlejšie omietky. Svetlá omietka totiž odráža väčšie množstvo ultrafialového žiarenia, takže je pre hmyz a teda aj potenciálnu korisť atraktívnejšia. Iní pavúčkari však predpokladajú, že to len na svetlejších budovách zaprášené pavučiny lepšie vidieť, pričom na sivých splývajú s podkladom a unikajú pozornosti. Presvedčiť cedivočku, aby zmenila svoje obyčaje a opustila fasády mestských budov, je nemožné. Jedinou spoľahlivou metódou je ometanie sietí, najmä na jeseň a na jar. Pravdepodobne by pomohlo aj to, keby neboli múry budov v noci osvetlené, lebo, ako je známe, svetlo hmyz priťahuje. Pozorovania z konca deväťdesiatych rokov dokázali, že cedivočky tvorili až deväťdesiat percent všetkých pavúkov okupujúcich vonkajšie steny budov. Konkrétne v Bratislave sú ich siete hojné na starých budovách v centre mesta a na budovách postavených približne do konca šesťdesiatych rokov. Na novšie sídliská a vzdialenejšie časti mesta sa prepracúvajú postupne. Na záver by som aspoň mierne pozdvihol náladu všetkým arachnofobikom, ktorí nebodaj tento článok dočítali do konca: Nebojte sa. Cedivočka ohľaduplne rešpektuje vaše súkromie a striktne sa drží len vonkajších častí vašich domovov.
.autor je zoológ
.lov a rodinné sídla
Cedivočka je pedant. Pri lapaní potravy nenechá nič na náhodu, preto každé vlákno svojej siete omotáva ďalším vláknom, čím vznikne útvar podobný hrubšej gitarovej strune. Keď potom priletí hoci taká mucha, unavená poletovaním z jedného lajna na druhé, a zosadne na pavučinu, je to jej posledná siesta v živote. Navyše si ju ani poriadne nevychutná. Zacítiac, ako ju jej chlpaté telo v súčinnosti s pavučinou zrádza a mení sa na kvalitný suchý zips, podľahne panike a metá sa až do úplného vysilenia. V tom čase už na javisko vchádza s pompou cedivočka, aby zasadla k prestretému stolu. Napriek tomu, že korisť je niekoľkonásobne väčšia, pavučina ju drží tak pevne, že hostine skutočne nič nestojí v ceste.
Hlavnou podmienkou pre položenie základov budúcej siete je hocijaká približne polcentimetrová dutina, ktorá sa v blízkej budúcnosti zmení na hlavný stan a úkryt. Čo sa stavebnej parcely týka, cedivočky uprednostňujú drsné omietky, najlepšie aj so špárami či puklinami, ktoré im poskytujú bezpečné úkryty. Cedivočka nie je žiadny megaloman. Pokojne sa podelí s ďalšími svojimi súkmeňovcami, takže na jednom štvorcovom metri môžete objaviť desať, ale aj kolóniu viacerých desiatok sietí pospájaných spoločným vláknom. Do každej bunky tejto svojskej radovej zástavby sa po kolaudácii nasťahuje jedna samička. Aby nebola núdza o malé pavúčiky, nablízku sa vždy vyskytuje aj nejaký ten samček. Stráži a venuje sa piatim až deviatim samiciam. Úspešnosť jeho obľúbenej činnosti možno vidieť už koncom apríla. Oplodnené samičky v tom období nakladú dvadsať až tridsaťpäť vajíčok, ktoré poukladajú do bieleho kokónu. Samec okrem plodenia zohráva aj úlohu bodygarda. Osobne dohliada na to, aby sa samiciam ani budúcim pavúčikom nič nestalo. Ak zaregistruje nejakého narušiteľa, začne prebiehať pomocnými vláknami z jednej pavučiny na druhú. Nepriateľa zastrašuje a odrádza od nečistých úmyslov. Je to muž na správnom mieste a zasahuje ako James Bond – v pravej chvíli, so šarmom a nekompromisne.
.nezničiteľná
Siete na omietke samy osebe nijako nerušia naše estetické cítenie, ale to všetko len dovtedy, kým sa na nich nezačne zachytávať prach a iné nečistoty. Keďže cedivočka je pavúčik výsostne teplomilný, vyhľadáva v začiatkoch kolonizácie najmä múry orientované na juh, neskôr však pavučinami zamorí celú budovu. Závratmi netrpí, siete sa totiž nachádzajú aj tesne pod strechou. Jej pozornosti neuniknú ani novo postavené či zrekonštruované objekty. Už po niekoľkých týždňoch sa na nich objavujú nové siete – najprv pod výklenkami okien, neskôr v ich rohoch, až postupne prenikajú na celú stenu. Väčšina arachnológov si myslí, že cedivočky preferujú svetlejšie omietky. Svetlá omietka totiž odráža väčšie množstvo ultrafialového žiarenia, takže je pre hmyz a teda aj potenciálnu korisť atraktívnejšia. Iní pavúčkari však predpokladajú, že to len na svetlejších budovách zaprášené pavučiny lepšie vidieť, pričom na sivých splývajú s podkladom a unikajú pozornosti. Presvedčiť cedivočku, aby zmenila svoje obyčaje a opustila fasády mestských budov, je nemožné. Jedinou spoľahlivou metódou je ometanie sietí, najmä na jeseň a na jar. Pravdepodobne by pomohlo aj to, keby neboli múry budov v noci osvetlené, lebo, ako je známe, svetlo hmyz priťahuje. Pozorovania z konca deväťdesiatych rokov dokázali, že cedivočky tvorili až deväťdesiat percent všetkých pavúkov okupujúcich vonkajšie steny budov. Konkrétne v Bratislave sú ich siete hojné na starých budovách v centre mesta a na budovách postavených približne do konca šesťdesiatych rokov. Na novšie sídliská a vzdialenejšie časti mesta sa prepracúvajú postupne. Na záver by som aspoň mierne pozdvihol náladu všetkým arachnofobikom, ktorí nebodaj tento článok dočítali do konca: Nebojte sa. Cedivočka ohľaduplne rešpektuje vaše súkromie a striktne sa drží len vonkajších častí vašich domovov.
.autor je zoológ
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.