Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Pod lupou Jána Štrassera

.ján Štrasser .časopis .klub

Prepáčte mi tú naivitu – ako človek, ktorý celý život narába so slovami, som si myslel, že ak sa názov nejakej spoločnosti končí na -stav, tak tá spoločnosť niečo stavia. A aby to niečo postavila, zamestnáva desiatky, stovky kopáčov, bagristov, betonárov, lešenárov, murárov, montérov, žeriavnikov, skrátka stavebných robotníkov. V prípade Váhostavu som sa zmýlil. To bodré heslo Váhostav neváha, stavia, s ktorým spoločnosť napochodovala na stavenisko nášho prvotnopospolného kapitalizmu, znie dnes trochu inak, zato pravdivo: Váhostav nestavia, stavajú preň a zaň iní a Váhostav ich akurát privádza na mizinu. Na Slovensku sa tomu hovorí ozdravenie firmy.

Pred voľbami v roku 2012 Fico a jeho Smer sľubovali istoty, no vtipne zabudli dodať, že ide o istoty pre ľudí vzor Paška, Brhel, Široký e tutti quanti. Istoty dodávateľov Váhostavu sú v tom, že musia zaplatiť DPH z peňazí, ktoré nikdy neuvidia. Fico a jeho Smer sľubovali právny štát. A vari ho nemáme? Právny štát sú predsa tie istoty pre Pašku, Brhela, Širokého e tutti quanti. Fico a jeho Smer sľúbili novelizovať zákon o verejnom obstarávaní. Novelizovali ho tak, že beneficienti schránkových firiem môžu ďalej pokojne spávať vo svojich vilách, strážených kamerami a bezpečnostnými agentúrami.     
Teraz však bublina praskla a technológ moci Fico vie, že o necelý rok hlasovacie lístky do volebných urien nebudú hádzať Dan Alberto Hidalgo, Carlos Alberto Ayon či Randal Madriz Jimenez zo spriatelenej Kostariky, ale tisícky Váhostavom ošklbaných majiteľov malých firiem, živnostníkov, stavebných robotníkov, ich ženy, ich rodičia, ich súrodenci, ich kamaráti. Len toto a nič iné ho dnes núti vypúšťať nové bubliny o podozrení z podvodu a zmene právneho stavu schránkových firiem. No najväčšej schránke, zvanej Váhostav, to podľa všetkého neublíži.     
Minister vnútra JUDr. Kaliňák nevinným študentom, na ktorých auto policajti strieľali, vyplatil z vlastného vrecka po tritisíc eur ako odškodné. Je to naozaj svojrázny výklad práva, ale keď už sme raz do nášho právneho štátu precedentne zaviedli takýto inštitút, mohol by ho voči stovkám poškodených veriteľov Váhostavu aplikovať aj Kaliňákov šéf JUDr. Fico. Že stav jeho bežného účtu nepustí? Tak potom ponúkam iné riešenie, celkom určite kompatibilné s právnym štátom podľa Smeru: prideliť Váhostavu bez výberového konania poslednú štátnu zákazku – novú väznicu. Mám pocit hraničiaci s istotou, že v tomto prípade by dodávatelia pracovali ochotne, kvalitne a rýchlo. A po kolaudácii by možno aj oželeli nepreplatené faktúry.  



V roku 1963 žil v Košiciach sedemnásťročný J. Š., študoval na strojníckej priemyslovke a písal básne. Keď ich mal asi sedem, poslal ich do redakcie literárneho časopisu pre mladých autorov Mladá tvorba. Kúpil si najnovšie číslo – nič. Ani v ďalšom, ani v poďalšom. V deň, keď mladý autor mienil definitívne podľahnúť zúfalstvu, mu prišiel list: „Vaše básne som si prečítal, nie sú zatiaľ vhodné na uverejnenie, ale pracujte usilovne a vytrvalo, úspechy sa dostavia neskôr. Ján Buzássy, redaktor.“    
To neskôr bolo v roku 1965 a v roku 1967 už dvadsaťjedenročný poslucháč FFUK J. Š. pracoval ako redaktor v tej istej Mladej tvorbe pod vedením toho istého Jána Buzássyho. Skvelého básnika, vľúdneho šéfa, vzácneho kamaráta. A nielen on pokladal Mladú tvorbu za svoje bytostné prostredie – aj spisovatelia Dušan Dušek, Dušan Kužel, Ivan Laučík, Dušan Mitana, Peter Repka, Ivan Štrpka, Peter Zajac... A mnohí ďalší.     
Buzássyho Mladá tvorba vzdorovala poaugustovej normalizácii, kým sa dalo. Dlho sa nedalo – v jeseni 1970 ju normalizátori zo Zväzu slovenských spisovateľov rozprášili. „Každý svojou pošiel stranou,“ ako vraví klasik, no vnútorne pevné vzťahy Jána Buzássyho a jeho kamarátov z Mladej tvorby pretrvali dodnes.     
„Usilujem sa tu na zemi žiť správne a to, čo si za to vyslúžim, nechávam na toho tam hore,“ povedal Ján Buzássy J. Š-ovi, keď pred tromi rokmi pracovali na knihe rozhovorov Byť svoj. Je to veta múdreho človeka, ktorý sa 10. apríla tohto roku dožil osemdesiatky. Milý kamarát Janko Buzássy, nech si to vyslúžiš čo najneskôr.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite