Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Nenávisť je kolískou lásky osudnej

.michaela Mojžišová .časopis .kultúra

Deväťdesiatpäť rokov sa Slovenské národné divadlo zdráhalo uviesť niektorú z operných verzií Romea a Júlie. Od minulého týždňa má v repertoári tú najslávnejšiu, od francúzskeho skladateľa Charlesa Gounoda.

Tragický príbeh veronských milencov je slovenským divákom dobre známy. Od počiatku nášho profesionálneho divadelníctva ich dojíma prostredníctvom majstrovského verša Williama Shakespeara, neskôr i sugestívnej baletnej hudby Sergeja Prokofieva (v oboch prípadoch sedemnásť inscenácií na rôznych scénach). Operné verzie ťahajú za neporovnateľne kratší koniec. Na doposiaľ jediné randezvous s najznámejšími opusmi, Gounodovým Romeom a Júliou i Belliniho Kapuletovcami a Montekovcami, sa odhodlali Banskobystričania (1965, 2007). Prvá národná scéna zaostrila na Gounodovu lyrickú drámu až „o päť minút sto“ (trefná metafora je vypožičaná z názvu dokumentárnej výstavy Divadelného ústavu k 95. výročiu SND, ktorej vernisáž sa konala v premiérový podvečer). Javiskovú podobu zverila hosťujúcemu tímu na čele s Diegom de Breom.

.dietne a pietne
Slovinský režisér nedávno polarizoval naše činoherné publikum Coriolanom (2011) a Malomeštiakovou svadbou (2013). Bratislavskou opernou prvotinou nezopakoval škandál s Brechtom, no zrejme ho ani nečakajú DOSKY ako za Shakespeara. Romeo a Júlia je inscenácia diétna (t. j. divadelne minimalistická), pietna (t. j. bez intenzívnejšieho výkladu) a ak nezafunguje chémia medzi javiskom a hľadiskom, chvíľami môže pôsobiť nudne.
Partitúra francúzskeho romantika hýri prekrásnymi melódiami, no zároveň trpí prevahou lyrickej zložky. Súdiac podľa rozhovoru v bulletine, de Brea správne vyhodnotil absenciu dramatizmu, ktorý by zodpovedal tragike situácie. Preto bolo jeho ambíciou viesť protagonistov k tomu, aby nielen hrali, ale sa priam stali stvárňovanými postavami. Tí však napriek režisérovmu predsavzatiu neprekračujú bežný operno-herecký štandard (k výnimkám patrí napríklad Merkutio Aleša Jenisa: mladícky nespútaný, živočíšny vodca gangu) a zbor síce skvele spieva, no v pohybovej štylizácii, vyžadujúcej expresívnu klipovitú skratku a stopercentnú rytmickú disciplínu, je sotva približný.
De Breovej koncepcii, vnímajúcej príbeh v trojuholníku  vojna – viera – láska, nemožno uprieť ani cit pre dramaturgickú štruktúru diela. To otvára prológ, ktorý je vlastne epilógom: zbor referuje o nešťastnej láske mladých ľudí, vohnaných nepriateľskými rodinnými vzťahmi do náručia smrti. Na nasledujúce tri hodiny zahalil režisér javisko do dymovej clony a studeného svetla, navodzujúc tak pocit rekonštrukcie príbehu, ktorého nezvratný tragický koniec poznáme. Jedinými kulisami „unisex“ poňatej výpravy ostali štyri posuvné steny a veľká horizontálna mreža determinujúca pohyb zaľúbencov v balkónovej scéne: ani v najromantickejšej chvíli im nie je umožnené sa k sebe priblížiť bez vonkajších obmedzení.
Režisér vykázal z javiska pátos i sentimentalitu, dostatočnú náhradu však za ne neponúkol. Racionalizmom vedená metóda „uzemňovania“ hudby („Vytvárame situáciu, ktorej môžeme uveriť: keby sme hudbu len umocňovali, podčiarkovali, bol by to z môjho pohľadu chybný inscenačný prístup“) sa v súvislosti s týmto dielom ukázala ako málo účinná, v niektorých miestach až kontraproduktívna. K romantickej opere nejaké tie emócie a náladové kontrasty predsa len patria. Ich vizuálnu absenciu, našťastie, saturoval orchester pod vedením Rastislava Štúra. Ten opäť potvrdil, že je operným dirigentom telom i dušou: so vzácnym divadelným inštinktom maľuje atmosféru deja, citlivo modeluje poetické medzihry, orchestru dovolí sa rozozvučať v širokých romantických frázach a zároveň dýcha so spevákmi.  

.kolísavo
Ťažiskom hudobno-dramatickej štruktúry Romea a Júlie sú štyri veľké duetá titulných hrdinov, v ktorých sa odohrá celá intímna dráma: od nesmelého vzplanutia cez nežne rozpaľujúcu balkónovú scénu k bezvýchodiskovej svadobnej noci, spejúcej k zúfalej rozlúčke, až po tragické finále v hrobke, po ktorom padajúca opona zakryje nehybné telá mŕtvych manželov. Na vokálnej, hereckej a typovej charizme ich predstaviteľov každá inscenácia tohto diela stojí i padá. Keď dramaturgia plánovala zaradenie opusu, v hre boli vysokokarátové mená: Adriana Kučerová a Pavol Bršlík. Kým došlo k premiére, situácia sa zmenila: prvou Júliou v histórii SND sa stala Eva Hornyáková, prvým Romeom kórejský tenorista Kyungho Kim. Bremeno zodpovednosti niesli na oboch premiérach, alternantov Ľubicu Vargicovú, Tomáša Juhása a Ľudovíta Ludhu pre ochorenie spoznáme až v niektorej z repríz.
Nutnosť rozdeliť si energiu na dva bezprostredne nasledujúce večery poznačila najmä prvý z nich, druhý bol u oboch titulných interpretov výrazne uvoľnenejší a vokálne kvalitnejší. Eva Hornyáková disponuje tvárnym sopránom, hladkajúcim ucho najmä vo vrúcne sfarbených stredoch, i využiteľnými hereckými predpokladmi (uveriteľná je najmä v tragických polohách), menej isto sa cíti v stratosfére koloratúrnych kaskád. Kyungho Kim ako Romeo potvrdil dojem, nadobudnutý už v súvislosti s jeho Vojvodom (Rigoletto) a Rodolfom (Bohéma): Čo sa týka istoty technického zázemia i zvučnosti krásneho kovového materiálu, nemá v mladšej generácii domácich tenoristov rovného. Jeho rezervy naďalej ostávajú vo výrazovej rezervovanosti a nedostatočnej hereckej kresbe.
Po prvej premiére som zapochybovala, či sme práve pre túto konšteláciu čakali na Romea a Júliu takmer sto rokov. Po druhej je zrejmé, že kvalita predstavení bude kolísať v závislosti od toho, aká miera momentálnej dispozície a umeleckého nasadenia sa do nich vloží. Na intenzitu diváckeho zážitku sa nezvykne vzťahovať záruka.
.autorka je spolupracovníčka .týždňa.

Charles Gounod: Rómeo a Júlia Hudobné naštudovanie: Rastislav Štúr Réžia: Diego de Brea Dramaturgia: Slavomír Jakubek Scéna: Marko Japelj Kostýmy: Blagok Micevski Účinkujú: Eva Hornyáková, Kyungho Kim, Jitka Sapara-Fischerová, Martin Gyimesi, Roman Krško, František Ďuriač, Monika Fabianová, Aleš Jenis, Ján Babjak, Ján Galla, Martin Mikuš a ďalší. Premiéra 6. a 8. marca, Opera SND.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite