„Mám pocit, že na všetkých grantových súťažiach stretávam tých istých ľudí,“ vraví Róbert Schochmann, čerstvý absolvent Slovenskej technickej univerzity. Pred dvoma rokmi vyhral päťtisíc eur v grantovom programe Business Idea od Nadácie Tatra banky. Ak dnes vysokoškolák premýšľa, kto by podporil jeho vlastné podnikanie, možností je prekvapivo dosť. Okrem podpory z tretieho sektora vrážajú čoraz viac peňazí do filantropickej činnosti aj veľké súkromné firmy. Banky, automobilky či IT firmy ponúkajú niekoľkotisícové finančné podpory, ale nie hocikomu.
.slovenské drony
Róber Schochmann skončil školu len tento rok, avšak svoju firmu založil už v roku 2011. So spolužiakmi najprv vyrábal a programoval malé bezpilotné lietadlá a aby si zarobili, ponúkali aj outsourcing technických služieb pre klientov. No dnes sú ich plány cieľavedomejšie. „Chceli by sme vytvárať už naše vlastné produkty. Nechceme byť v strede pyramídy a robiť vývoj pre iné firmy. Chceme byť navrchu.“ Podporu grantu Business Idea teda využili najmä na nákup materiálu. Ten v totiž oblasti robotiky, ktorej sa jeho firma Anima Technika venuje, nie je najlacnejší. Teraz pokračujú vo vývoji malých bezpilotných lietadiel a odlíšiť sa chcú najmä jednoduchým ovládaním, čo ocenila aj porota pri hodnotení projektu. V projekte Mobilné pozemné stanice zjednodušili diaľkové ovládanie bezpilotných lietadiel do malého kufríka so špeciálnymi softvérovými aplikáciami. Súčasťou sú aj video okuliare, ktoré vďaka technike „head-tracking“ kopírujú polohu hlavy a premietajú obraz z lietadla priamo operátorovi, aby aj pilot bezpilotného lietadla mal pocit, že sedí priamo v lietadle. Anima Technika ale zjednodušuje ďalej a vytvorila aj riadiacu rukavicu, ktorá ovláda lietadlo iba intuitívnymi pohybmi ruky. Róbert Schochmann si uvedomuje problematiku bezpilotných lietadiel a ich zneužitia. Tomuto problému sa chce vyhnúť aj novým projektom malých dronov, ktoré sa vojdú do dlane. „Ide o zábavnú hračku. Robíme k nim špeciálnu aplikáciu, aby bola ľahko ovládateľná a fungovala možno aj ako spoločenská hra.“ Ale Róbert upozorňuje aj na legislatívu, ktorá je pri bezpilotných lietadlách prísna a každý zverejnený záber musí schváliť armáda.
.slovenská hračka
Grantový program Bussines Idea za posledné štyri ročníky ocenil šestnásť projektov študentov rôznych vysokých škôl, najčastejšie to však boli študenti technických univerzít. Napriek tomu podporu minulý rok dostal aj projekt Hravo, ktorého autorkou je Katarína Trnovská. Ten je na rozdiel od sofistikovanej techniky bezpilotných lietadiel oveľa prozaickejší. „Slovenská drevená hračka je dierou na trhu. Rozhodli sme sa preto skúsiť nejaké vyrobiť – ideálne na Slovensku.“ Katarína má už vyštudované dejiny umenia, ale spolu s manželom architektom sa venujú skôr dizajnu. Najväčším stimulom boli však najmä ich vlastné deti. „Chceli sme sa na hračku pozrieť z rôznych uhlov pohľadu. Oslovili sme preto nielen produktových dizajnérov, ale aj architektov a vizuálnych umelcov. Verili sme, že každý z nich môže mať pri navrhovaní hračky osobitný prínos.“ A Katarína sa teší, že sa pokus podaril. Napríklad architekt Karol Trnovský hračku vnímal skôr pragmaticky a vytvoril stavebnicu, z ktorej je možné vyskladať väčšinu svetových vlajok. „Dôraz sme kládli aj na to, aby boli hračky zaujímavé pre rodičov. Aby hra s deťmi zaujala aj ich a nenudili sa.“ Podmienkou tiež bolo, aby bola hračka z dreva a niesla v sebe odkaz na slovenský pôvod. Prieskum však ukázal, že samotná výroba na Slovensku by bola pridrahá. „Nechceme, aby náš projekt zostal iba ako vízia. Hračky majú byť pre rodičov finančne dostupné. Najradšej by sme sa ale vyhli Číne, aj keď to by bola najvýhodnejšia cesta.“ Momentálne teda rokujú o výrobe v nemeckej firme, ktorá má svoje dielne okrem Nemecka aj v Česku.
Nadácia Tatra banky otvára grantový program Business Idea už piatykrát s cieľom podporiť vzdelávanie a integráciu budúcich absolventov vysokých škôl na trhu práce prostredníctvom podpory ich výnimočných nápadov. Tento rok sa finančná podpora pre jedného z víťazov rozrastie aj o novinku – odborný mentoring od expertov z oblasti investovania.
.slovenské drony
Róber Schochmann skončil školu len tento rok, avšak svoju firmu založil už v roku 2011. So spolužiakmi najprv vyrábal a programoval malé bezpilotné lietadlá a aby si zarobili, ponúkali aj outsourcing technických služieb pre klientov. No dnes sú ich plány cieľavedomejšie. „Chceli by sme vytvárať už naše vlastné produkty. Nechceme byť v strede pyramídy a robiť vývoj pre iné firmy. Chceme byť navrchu.“ Podporu grantu Business Idea teda využili najmä na nákup materiálu. Ten v totiž oblasti robotiky, ktorej sa jeho firma Anima Technika venuje, nie je najlacnejší. Teraz pokračujú vo vývoji malých bezpilotných lietadiel a odlíšiť sa chcú najmä jednoduchým ovládaním, čo ocenila aj porota pri hodnotení projektu. V projekte Mobilné pozemné stanice zjednodušili diaľkové ovládanie bezpilotných lietadiel do malého kufríka so špeciálnymi softvérovými aplikáciami. Súčasťou sú aj video okuliare, ktoré vďaka technike „head-tracking“ kopírujú polohu hlavy a premietajú obraz z lietadla priamo operátorovi, aby aj pilot bezpilotného lietadla mal pocit, že sedí priamo v lietadle. Anima Technika ale zjednodušuje ďalej a vytvorila aj riadiacu rukavicu, ktorá ovláda lietadlo iba intuitívnymi pohybmi ruky. Róbert Schochmann si uvedomuje problematiku bezpilotných lietadiel a ich zneužitia. Tomuto problému sa chce vyhnúť aj novým projektom malých dronov, ktoré sa vojdú do dlane. „Ide o zábavnú hračku. Robíme k nim špeciálnu aplikáciu, aby bola ľahko ovládateľná a fungovala možno aj ako spoločenská hra.“ Ale Róbert upozorňuje aj na legislatívu, ktorá je pri bezpilotných lietadlách prísna a každý zverejnený záber musí schváliť armáda.
.slovenská hračka
Grantový program Bussines Idea za posledné štyri ročníky ocenil šestnásť projektov študentov rôznych vysokých škôl, najčastejšie to však boli študenti technických univerzít. Napriek tomu podporu minulý rok dostal aj projekt Hravo, ktorého autorkou je Katarína Trnovská. Ten je na rozdiel od sofistikovanej techniky bezpilotných lietadiel oveľa prozaickejší. „Slovenská drevená hračka je dierou na trhu. Rozhodli sme sa preto skúsiť nejaké vyrobiť – ideálne na Slovensku.“ Katarína má už vyštudované dejiny umenia, ale spolu s manželom architektom sa venujú skôr dizajnu. Najväčším stimulom boli však najmä ich vlastné deti. „Chceli sme sa na hračku pozrieť z rôznych uhlov pohľadu. Oslovili sme preto nielen produktových dizajnérov, ale aj architektov a vizuálnych umelcov. Verili sme, že každý z nich môže mať pri navrhovaní hračky osobitný prínos.“ A Katarína sa teší, že sa pokus podaril. Napríklad architekt Karol Trnovský hračku vnímal skôr pragmaticky a vytvoril stavebnicu, z ktorej je možné vyskladať väčšinu svetových vlajok. „Dôraz sme kládli aj na to, aby boli hračky zaujímavé pre rodičov. Aby hra s deťmi zaujala aj ich a nenudili sa.“ Podmienkou tiež bolo, aby bola hračka z dreva a niesla v sebe odkaz na slovenský pôvod. Prieskum však ukázal, že samotná výroba na Slovensku by bola pridrahá. „Nechceme, aby náš projekt zostal iba ako vízia. Hračky majú byť pre rodičov finančne dostupné. Najradšej by sme sa ale vyhli Číne, aj keď to by bola najvýhodnejšia cesta.“ Momentálne teda rokujú o výrobe v nemeckej firme, ktorá má svoje dielne okrem Nemecka aj v Česku.
Nadácia Tatra banky otvára grantový program Business Idea už piatykrát s cieľom podporiť vzdelávanie a integráciu budúcich absolventov vysokých škôl na trhu práce prostredníctvom podpory ich výnimočných nápadov. Tento rok sa finančná podpora pre jedného z víťazov rozrastie aj o novinku – odborný mentoring od expertov z oblasti investovania.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.