Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Sme vo vojne?

.jozef Majchrák .časopis .politika

Českí generáli otvorene hovoria, že ich krajina sa nachádza v hybridnom konflikte s Ruskom. Ich slovenskí kolegovia zatiaľ na túto tému diplomaticky mlčia. Týka sa táto hrozba aj nás?

Sme vo vojne s Ruskom, len to ešte neregistrujeme, pretože táto vojna sa nevedie klasickými konvenčnými prostriedkami. Tento odkaz zaznel pred niekoľkými dňami z úst najvyšších českých dôstojníkov na seminári o bezpečnostnej budúcnosti krajiny, ktorý sa konal v českom pralamente. Tieto slová okamžite vyvolali živú diskusiu a spozornieť museli aj politici. Varovanie totiž neprišlo od predstaviteľov tajných služieb, ktorí majú niekedy sklon k tajnostkárskemu zveličovaniu, ale z úst striedmejších vojakov. Navyše hrozby, ktorým podľa nich Česko čelí, formulovali veľmi konkrétne.  Diplomatický slovník odložil aj náčelník generálneho štábu českej armády generál Petr Pavel, ktorý poslancom povedal, že sa momentálne cíti ako na Titaniku, keď sa loď už potápala, ale na palube sa ešte tancovalo. „Neplatí, že bude lepšie, naopak, bude ešte horšie,“ apeloval generál. Ešte konkrétnejší bol šéf špeciálnych síl ministerstva obrany plukovník Karel Řehka, ktorý doslova povedal: „Rusko obchádza našu obranu a vedie hybridnú vojnu. Presne podľa novej vojenskej doktríny, ktorá zahŕňa psychologické operácie, vojnu v kybernetickom priestore, pôsobenie špeciálnych síl či pôsobenie súkromných firiem.“ Řehka politikov zároveň varoval, aby sa pripravili aj na to, že základný pilier doterajšej obrany, teda článok 5 Severoatlantickej zmluvy, ktorý hovorí, že napadnutie jednej krajiny je útokom na všetky členské štáty, nemusí bezproblémovo fungovať. „ Z pohľadu medzinárodného práva sa v nových podmienkach nastavených Ruskom v podstate nedá určiť, kde sa začína bojová agresia,“ objasnil plukovník.
Pojem hybridná vojna sa v súvislosti s konfliktom na Ukrajine používa pomerne často. O tom, čo sa pod týmto termínom presne rozumie, sa medzi odborníkmi čulo diskutuje, ale v zásade platí, že ide o stratégiu, v ktorej sa veľký dôraz kladie na  nebojové operácie v zázemí protivníka. V dnešnej dobe sú to najmä psychologické operácie, ekonomické akcie, informačná vojna a kybernetické útoky. Pointou je chrániť politický kapitál agresora tým, že vďaka týmto metódam sa konflikt len problematicky označuje za klasickú vojnu a jeho pôvodcu je ťažké jednoznačne odsúdiť.

.vyhýbavé ministerstvo
Slovenská bezpečnostná realita sa od českej príliš neodlišuje. Obidve krajiny sú členmi NATO, nachádzajú sa relatívne blízko konfliktu na Ukrajine, Slovensko dokonca priamo na východnej hranici Aliancie. Otázka, či aj vedenie našej armády vníma hrozbu hybridnej vojny, podobne ako česká generalita, je preto namieste. Ministerstvu obrany sme adresovali dve konkrétne otázky. Či  čelíme podobným hrozbám, ako ich formulovali českí generáli a ak áno, aké kroky voči nim podnikáme.
Priamej odpovedi na otázku, či sa hybridná vojna zo strany Ruska týka aj nás, sa ministerstvo vyhlo a poslalo nám len nasledujúce stanovisko: „Ochrana kybernetického priestoru SR si vyžaduje komplexný prístup, kde MO SR plní špecifické úlohy. MO SR vykonáva defenzívne kybernetické opatrenia a v pôsobnosti rezortu obrany. Vojenské spravodajstvo je odborným garantom v oblasti ochrany utajovaných skutočností a informačnej bezpečnosti. Na plnenie týchto úloh zriadil minister obrany SR v rámci MO SR Radu na zabezpečenie kybernetického priestoru.“
Z ministerstva ešte prišlo odporúčanie, že otázky nám hlbšie môže zodpovedať náš veľvyslanec pri NATO Tomáš Valášek. Ani on sa však vo svojej písomnej odpovedi k aktuálnosti hrozby hybridnej vojny priamo nevyjadril. Podľa veľvyslanca nie sú hybridné scenáre výlučne doménou armády, keďže využívajú najmä nevojenské nástroje. „Tomuto typu hrozby sa predchádza hlavne poctivou spravodajskou prácou, aby krajina presne vedela, čomu čelí. Verejná diplomacia má veľký význam, aby sa oponentom nedarilo šíriť propagandu a dezinformácie. Kľúčová je aj ochrana hraníc. Až v neskoršom štádiu konfliktu by vstúpili do hry ozbrojené sily, ale ak má krajina dobre nastavené prvé dve línie obrany, tak k nasadeniu síl nemusí vôbec dôjsť,“ tvrdí Valášek.
Čo si o rizikách hybridnej vojny myslí Slovenská informačná služba, to sa z oficiálnych zdrojov zistiť nedá. Služba svoje aktivity nekomentuje a na svojej internetovej stránke má uverejnenú správu o činnosti len za rok 2013. Teda z obdobia, keď sa rusko-ukrajinský konflikt len rodil. Napríklad, ako najväčšie ohrozenie nášho kybernetického priestoru spomína správa aktivity hnutia Anonymous.

.light verzia vojny
„Som prekvapený, že podobný typ diskusie ako v Česku sa u nás vôbec nevedie,“ hovorí exminister obrany Martin Fedor, dnes už člen Siete. Podľa neho sa aj na Slovensku dajú zaznamenať niektoré aspekty hybridnej vojny. „Stačí si pozrieť slovenský internet, ktorý je preplnený propagandou. Jej cieľom je ovplyniť náš postoj k udalostiam na Ukrajine. Už to prerástlo rozmery spontánneho aktivizmu a som presvedčený, že vidíme informačnú vojnu, ako jeden z prvkov hybridnej vojny,“ tvrdí Fedor. Štát kritizuje, že na nové typy ohrození nedostatočne reaguje. „Akoby tu absentovala obava z kybernetických útokov.  Chýba koncepcia aj koordinácia. Nástroje štátu na boj proti tejto hrozbe sú rozdrobené medzi Úrad vlády, ministerstvo financií, ministerstvo obrany, Národný bezpečnostný úrad a SIS, pričom každá z týchto inštitúcií si žiarlivo stráži svoje kompetencie,“ hovorí Fedor.
Na opodstatnenosť tejto hrozby upozorňuje aj Jaroslav Naď z Centra pre stredoeurópsku politiku, ktorý v minulosti pracoval na ministerstve obrany. „Mal som možnosť navštíviť špecializované laboratórium Microsoftu, kde mi ukázali monitoring infikovaných IP adries, teda takých, na ktorých bol zachytený kybernetický útok z Ruskej federácie. V januári 2013 ich bolo na Slovensku niekoľko, oveľa menej ako napríklad v Pobaltí, Poľsku či Česku. V januári 2014 však už bolo Slovensko plné červených bodiek,“ hovorí Naď.
Podľa analytika čelí Slovensko „light verzii“ hybridnej vojny. Tvrdí, že Rusko si Slovensko a Maďarsko vytypovali ako slabšie ohnivká na východnej hranici NATO a snaží sa v nich ovplyvňovať verejnú mienku. „Rusko míňa veľké peniaze, aby platilo ľudí, ktorí sú aktívni na internete a na sociálnych sieťach. To sú organizované veci. Tak ako politické strany platia diskutérov pod článkami na internete, to isté robia aj rôzne skupiny napojené na ruské tajné služby.  Cieľovou skupinou sú mladí ľudia, ktorí si vytvárajú svetonázor, ale aj príslušníci rôznych extrémistických skupín. Nakoniec, stačí sa prejsť autom po Slovensku a človek vidí desiatky protiamerických bilbordov. To nestojí malé peniaze. Kto to platí?“ pýta sa Naď.
Reagovať by mali najmä hlavné politické strany. Napríklad zdôranením konsenzu v zahraničnopolitických otázkach a nezneužívať krízu na Ukrajine na vnútropolitické ciele. „To, že premiér zľahčuje negatívnu úlohu Ruska na Ukrajine, je nezodpovedné,“ myslí si analytik.     

.čo s brancami?
Za bezpečnostné riziko z pohľadu hybridnej vojny treba považovať množiace sa informácie o aktivitách organizácií, akou sú napríklad Slovenskí branci. Meno tejto skupiny sa začalo intenzívne skloňovať po tom, ako sa objavili správy, že jeden z jej členov bojuje v Donbase na strane separatistov. Podľa informácií z prostredia spravodajských služieb však v radoch separatistických oddielov pôsobí okolo desať Slovákov. Organizácie ako Slovenskí branci pôsobia zatiaľ diverzifikovane, chýbajú im lídri aj jednotiaca ideológia. To by sa však návratom dobrovoľníkov z Donbasu – teda ľudí s bojovými skúsenosťami, spracovaných ruskou propagandou – mohlo zmeniť.
Exminister Fedor si myslí, že štát by sa okrem štandardných rozkladných postupov voči týmto skupinám mal snažiť týchto ľudí aj podchytiť. „Chýba nám systém aktívnych záloh. Armáda by sa mala snažiť združovať ľudí, ktorí majú záujem o vojenstvo a ponúkať im nejakú formu aktivít. Celkom dobre to funguje napríklad v Česku a v Poľsku. U nás sa potom takíto ľudia združujú živelne a štát nad tým nemá kontrolu,“ hovorí Fedor.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite