Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Kľúčové dátumy Marschallovho plánu

.časopis .téma

27. február 1947 – porada v Bielom dome, kde sa hovorilo sa o kritickej situácii v Grécku a Turecku, ktoré potrebujú humanitárnu pomoc a ktoré už Británia odmietala podporovať. USA sa rozhodli prevziať na seba zodpovednosť.

12. marec 1947 – v americkom Kongrese vystúpil prezident Truman s prejvom o finančnej a hospodárskej pomoci predovšetkým Grécku a Turecku. Hovoril aj o politike pomoci slobodným národom všade tam, kde ich ohrozovali agresívne hnutia. Išlo o tzv. Trumanovu doktrínu „zadržiavania“. Kongres ho podporil.

5. jún 1947 – prejav štátneho tajomníka USA G. C. Marshalla v Harvarde, na ktorom predstavil Program európskej hospodárskej obnovy (ERP – European Recovery Program).

15. apríl 1947 – štátny tajomník Marshall rokoval v Moskve so Stalinom, rokovania však boli bezvýsledné a Marshall si z Moskvy odniesol dojem, že pokiaľ ide o riešenie európskych hospodárskych ťažkostí, nemožno rátať so spoluprácou so Stalinom.

5. máj 1947 – začína pracovať Rada pre plánovanie politiky pod vedením bývalého diplomata Georgea Kennana, ktorá vytvára program európskej obnovy.

27. máj 1947 – štátny podtajomník pre ekonomické záležitosti W. Clayton vyhlásil, že USA podcenili rozsah škôd, ktoré Európa utrpela vo vojne. Ak má Európa prežiť, musí dostať rozsiahlu ekonomickú a finančnú pomoc a Američania sa musia ešte raz „obetovať“.
 
28. máj 1947 – vznikla základná línia novej americkej hospodárskej pomoci Európe.

5. jún 1947 – štátny tajomník generál George Marshall na univerzite v Harvarde predniesol prejav, v ktorom prvýkrát verejne predstavil program americkej priateľskej pomoci Európe.

5. – 17. jún 1947 – Marshallov plán uvítala Veľká Británia, Francúzsko, Taliansko i Holandsko.

17. jún 1947 – spoločné konzultácie britského ministra zahraničných vecí s jeho francúzskym kolegom. Obaja vyslovili veľkú spokojnosť s Marshallovými myšlienkami. Dohodli sa, že na ďalšie konzultácie prizvú aj Sovietsky zväz a neskôr aj ďalšie štáty.

22. jún 1947 – Sovietsky zväz oznámil, že prijíma pozvanie na konzultácie o Marshallovom pláne v Paríži.

27. jún – 2. júl 1947 – britsko-francúzsko-sovietske rozhovory o prístupe k Marshallovmu plánu. Skončili sa krachom, Molotov odmietol všetky návrhy a vyhlásil, že Sovietsky zväz sa bude spoliehať na vlastné sily.

7. júl 1947 – vláda ČSR rokovala o postoji k Marshallovmu plánu. Uzniesla sa, že ČSR sa na konferencii v Paríži zúčastní. Západná tlač toto rozhodnutie uvítala.

9. júl 1947 – československá vládna delegácia odchádza na návštevu Moskvy. Stalin trval na tom, aby sa ČSR na parížskej konferencii nezúčastnila. Gottwald ihneď poslal do Prahy telegram s inštrukciami. Účasť odmietlo aj Poľsko.

10. júl 1947 – zasadnutie vlády pod vedením Širokého rozhodlo o zrušení účasti na parížskej konferencii.

11. júl 1947 – generál Marshall sa vďaka telegramu od amerického veľvyslanca v Moskve dozvedel, že ČSR sa podvolilo tlaku Moskvy. Svoju účasť odvolalo aj Maďarsko, Rumunsko,Bulharsko, Albánsko, Juhoslávia a Fínsko.

12. júl 1947 – za účasti šestnástich európskych krajín sa začala parížska konferencia o Marshallovom pláne.

Kto prijal Marshallov program: Írsko, Portugalsko, Holandsko, Belgicko, Luxembursko, Ta-
liansko, Grécko, Turecko, Rakúsko, Švajčiarsko, Island, Nórsko, Švédsko, Dánsko, Veľká Bri-
tánia a Francúzsko.

Kto ho odmietol: Sovietsky zväz, Československo, Poľsko, Albánsko, Juhoslávia, Rumunsko,
Maďarsko, Bulharsko, Fínsko.
Kto nebol pozvaný: Španielsko, Nemecko (západné Nemecko sa pripojilo neskôr).

.eč
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite