Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Večný Amstrdm

.kamila Straatsburg Sajmerová .časopis .lifestyle

Zapísala som sa na Slobodnú univerzitu v Amsterdame. Potrebovala som žiť šesťdesiat rokov, aby som pochopila, že vzdelanie je to, čo chcem najviac. (Teda okrem psíčkov. A kníh. A topánok.) Knihy sú síce tiež vzdelanie, ale chcela som svojej túžbe dať akčnejšiu náplň – nielen, že ležím na gauči a držím knihu. Keďže od Amsterdamu ma delí päťsto kilometrov, z toho gauča sa efektívne zdvihnem a pripojím sa k húfom vedychtivých duší, spoznám nových ľudí, rozšírim si obzory. Začnem pomaly, aby som z tých zmien nezostala v šoku. Predsa len, už ôsmy rok bývam na dedine, zhováram sa iba s vtákmi, stromami a nezamestnaným susedom.

Tak som sa zapísala na kurz pre starších o významných osobnostiach pred Francúzskou revolúciou a po nej. Na prvej prednáške som omrkla spoluštudujúcich, preľakla som sa, akí sú starí, a začala som rozmýšľať, kde sa v porovnaní s nimi nachádzam na časovej osi ja. Je to príšerné, mať viac za sebou ako pred sebou. Ale už po niekoľkých minútach prednášky ma pochytilo známe, dávno nepocítené nadšenie: niečo nové sa učím, jedna myšlienka plodí druhú, jedna zodpovedaná otázka otvára ďalšie, prúdi mnou život, teším sa.
Po prednáške som vybehla von (pokiaľ mi artróza v kolene dovolí bežať) a ten veľký pestrofarebný preplnený Amsterdam ma objal ako teplá deka, čo pasuje všetkým veľkostiam. Pri van Goghovom múzeu stál dlhý rad, na námestí Leidseplein nebolo na terasách voľnej stoličky, ľudia pili víno a pivo a usmievali sa do bledého slniečka.
Klesla som na lavičku pred štýlovým obchodíkom Amstrdm a pozerala som do naširoko roztvorených dverí vedľajšieho obchodu. Slávili tam premiéru zase jedného parfumu, bez ktorého nemôžeme žiť. Pre zvukovú kulisu najatý dídžej, dlhovlasý transvestita s červenými perami, neuveriteľne štíhly a vysoký v čiernej koži a čižmách na ultravysokom podpätku, si mierne a pokojne pohmkával do rytmu príjemnej hudby, oči zavreté. Vial vetrík, kanál bol plný lodiek, slnko svietilo a určite nepršalo, tie kvapky na mojich lícach museli byť niečo iné. Večný AMSTRDM.

Kamila Straatsburg Sajmerová/
žije vyše tridsať rokov v Holandsku, z toho posledných osem rokov na severe v takmer nedotknutej prírode. Samotu považuje za liek na dušu, ktorý podporuje sebapoznanie a pokoru. Miluje knihy, psíkov a život pre jeho krásu, ktorú si musíme zaslúžiť a o ktorú sa oplatí stále bojovať.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite