Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Nočné nájazdy

.časopis .reportáž

Malokarpatskí vinári a vinohradníci bijú na poplach. Premnožená poľovná raticová zver, najmä diviaky a daniele, im každoročne v niektorých viniciach zlikviduje až polovicu úrody. Čo s tým?

.ochranár a absolvent Lesníckej fakulty Dušan Valachovič sa dlhodobo zaoberá stavmi premnoženej poľovnej zveri. Je to téma stará viac ako 400 rokov. Súčasnú devastáciu vinohradov považuje za porovnateľnú s povojnovým obdobím alebo s časmi, keď bol vinič napadnutý inváznou fyloxérou. Za hlavnú príčinu škôd považuje neprimeranú populačnú hustotu  zveri, pričom daniel škvrnitý bol na tieto územia úmyselne zavlečený človekom a v Malých Karpatoch ide o cudzorodý prvok.

.vynaliezavosť a beznádej
Vinár a vinohradník Milan Skovajsa robí vo viniciach nad Pezinkom už viac ako dvadsať rokov. Ročne vyrobí 40-tisíc litrov vína, má sedem hektárov viníc. Je nešťastný. „Zver nám spôsobuje škody celoročne,“ tvrdí. „Vymožiteľnosť škôd je nulová. Skončil som na úradoch od dverí k dverám. Ja pritom nechcem odškodnenie, ale ochranu svojho majetku. Prečo poľovníci premnoženú zver nestrieľajú?“
V zime sú vinice rozryté diviakmi do takej miery, že hynú desiatky pňov, mnohokrát sú vyvalené aj s oporným zariadením. Pokiaľ si Skovajsa všimol, diviaky ako všežravce hľadajú hlodavce, ale aj korienky. V jarnom období sa objavia prvé lístočky a výhonky, vtedy prichádza srnčia a dančia zver. Kŕmia sa iba na určitých odrodách, vyberajú si také, ktoré sú mäkšie a šťavnatejšie – veltlínske zelené alebo silvánske. „To je definitívny koniec budúcej úrody. Daniele dokážu napáchať aj stopercentné škody,“ poznamená Skovajsa.
V lete začína dozrievať prvé hrozno; iršay, veltlínske červené a skoršie odrody. Daniele to spasú. Za zelena sú bobule ako hrášok, no chutia im viac ako obyčajná tráva. Diviaky prichádzajú trochu neskôr. Čakajú na vyššiu energetickú hodnotu hrozna,  keď sa tam začínajú objavovať cukry. Strhávajú nielen celé strapce, ale pokiaľ ide o diviačicu s mladými, tak tá strhne aj celé letorasty s výhonkami. Devastujú pne, vylomia kordón, na ktorom je celá úroda, aby sa mláďatá mohli pásť na zemi. V lete sa vo vinohrade stretáva dančia a diviačia zver, pričom každú noc načínajú nové a nové strapce. Tie sú už v ďalšom vinárskom procese nepoužiteľné, lebo sa v nich objavuje octovina.
Skovajsa už vyskúšal viaceré opatrenia na ochranu svojej úrody. Kedysi začínal so sieťovinou, ktorou prekrýval hrozno. Tá však bola účinná iba voči škorcom. Neskôr, keď ataky zveri pribúdali, pristúpil k oplocovaniu. Použil oceľový, jeden a pol metra vysoký plot. Zistil, že to je účinné iba do istej miery, voči diviakom vôbec. Pokiaľ nejde o silné hranoly, ukotvené do zeme, tak plot rozbijú. „Vynaliezavosť a beznádej vinohradníkov sú už také veľké, že skúšajú všetko možné. Videl som prekážky stĺkané z rôznych dosiek, zo starých paliet, dokonca aj zo starých vianočných stromčekov. Na také vinice je potom nepekný pohľad,“ vysvetľuje Skovajsa. Najviac sa mu osvedčila elektrická oplôtka.

.vinohrad je nepoľovná plocha
Keď bol ešte predseda poľovníckeho združenia Podkarpatské pole Jozef Herda chlapcom, tak s partiou chodievali na čundre. „Danielov sme vtedy videli iba na hrebeňoch Karpát. A dnes už sú dole v Šuri na roliach. Členovia nášho združenia za rok zastrelia okolo štyridsať kusov diviakov a dvadsať kusov danielov,“ hovorí Herda. Poľovnícke združenie má revír v okolí Pezinka, aj vinice a pustatiny, nie však lesy. Tie „patria“ spoločne so zverou inému poľovníckemu združeniu.
„Danieliu a diviačiu zver nemáme v kmeňových stavoch nášho poľovného združenia. To majú lesné revíry. My túto zver strieľame ako škodlivú, ktorá oberá poľnohospodárov, vinohradníkov o úrodu. Strieľame len to, čo nám povolí náš obvodný lesný úrad v rámci plánu odstrelu. Diviaky môžeme strieľať celoročne a dančiu zver od  konca septembra do 15. januára. Čo je dôležité, my v oplotenom vinohrade nemôžeme poľovať, to je nepoľovná plocha,“ vysvetľuje Herda. Všetci členovia združenia musia byť zároveň majitelia pozemkov, aj viníc, takže majú záujem, aby tam zver nechodila. Ani oni tomu nevedia a nemôžu zabrániť.

.skúsenosti od susedov
Ján Hacaj je podpredseda Združenia pezinských vinohradníkov a vinárov. Spomína, že masívny nájazd zveri do vinohradov sa začal v roku 2010, keď bola vinou sucha neúroda žaluďov a bukvíc. Zver, ktorá žila v lese, sa chodila prikrmovať do vinohradov. Hacaj zdôrazňuje, že okres Pezinok patrí v rámci celého Slovenska k lokalitám s najväčším výskytom raticovej zveri. Za najdôležitejšie opatrenie Hacaj považuje zníženie stavov zveri, čo je úloha pre poľovníkov. K takémuto záveru dospela vlani v októbri aj konferencia v Banskej Bystrici, ktorú organizovala Slovenská poľnohospodárska a potravinová komora. Premnožené diviaky likvidujú aj ostatnú zver a vajíčka. Páchajú aj škody na úrode poľnohospodárom, idú po kukurici, obilí či zemiakoch.
Konferencia spomenula aj prax v okolitých krajinách, ktorá sa osvedčila. V Maďarsku majú fond, z ktorého sa platia poľnohospodárom náhrady škôd, ktoré napácha zver. Spravuje ho štát spoločne s poľovníckymi združeniami a poľnohospodármi, pričom v roku 2013 bolo z neho vyplatených 13 miliónov eur. Na porovnanie: v tom istom roku bolo na Slovensku vyplatených 90-tisíc eur náhrady škôd. Ďalší podnet je z Rakúska, kde musia mať všetky poľovné združenia jedného profesionála, ktorý dozerá na plnenie zákona, na komunikáciu so štátnymi inštitúciami a tiež organizuje lov. V Česku budú poľovníkom poskytovať dotácie na nákup infrazameriavačov, aby mohli v poľnohospodárskych lokalitách poľovať aj za tmy, keď sa zver kŕmi. Pritom stavy poľovnej zveri, ktorá pácha škody na úrode, narastajú v celej Európe. Od roku 1968 stúpol na Slovensku počet danielov tridsaťnásobne a počet diviakov dokonca dvadsaťpäťnásobne.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite