Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Šachová partia o Grécko

.lukáš Krivošík .časopis .politika

Zotrvanie Grécka v eurozóne sa minulý týždeň dostalo na hranu. Aj keď Alexis Tsipras a Janis Varufakis pôsobia ako prefíkaní balkánski obchodníci s koňmi, v skutočnosti sa tu hrala šachová partia o budúcnosť jednej krajiny i spoločnej meny.

Bez dohody Atén s európskymi ministrami financií by 28. februára skončil program finančnej pomoci, ktorý bol dohodnutý ešte s predchádzajúcou gréckou vládou. To by znamenalo zrejme štátny bankrot Grécka, postupný kolaps bankového sektora, odchod krajiny z menovej únie a návrat drachmy... so všetkými dôsledkami pre Grécko i Európu.  
Grécky minister financií Varufakis poslal v stredu šéfovi euroskupiny (teda ministrov financií eurozóny), Holanďanovi Jeroenovi Dijsselbloemovi, prosbopis, v ktorom požiadal o predĺženie programu pomoci o polroka. Na prvý pohľad to vyzeralo ako grécky obrat – s prísľubom prelomu v rokovaniach. No podľa Nemcov a ich ministra financií Wolfganga Schäubleho to bol skôr „trójsky kôň“, ktorý mal rozpoltiť eurozónu v jej odhodlaní neustupovať Grécku a v skutočnosti neobsahoval prosbopis žiadne hmatateľné záväzky pokračovať v reformnom úsilí.
Naproti tomu, pozíciou európskych ministrov financií bolo neoblomne trvať na zachovaní dosiahnutých reforiem a úsporných opatrení. Tsiprasova vláda by ich teda nemohla rušiť, ako sľubovala Syriza v predvolebnej kampani. Dokončiť by sa mali aspoň tie reformy, ktoré už boli dohodnuté. Krajina by ďalej splácala dlhy v úzkej spolupráci so svojimi veriteľmi. Podvečerné piatkové stretnutie európskych ministrov financií tak začínalo s vyjednávacími pozíciami, ktoré vyzerali ako vzájomne nezmieriteľné, aj keď všetci vrátane slovenského ministra financií Petra Kažimíra hovorili o Varufakisovom liste diplomaticky – ako o dobrom základe na ďalšie rokovania.         
Argumentačné strelivo lídrom eurozóny dodala aj ratingová agentúra Standard & Poor´s. Tá minulý týždeň odhadla dopad prípadného gréckeho odchodu z eurozóny za znesiteľný pre ostatné štáty. Mechanizmy ako trvalý euroval (ESM) totiž dokážu zabrániť šíreniu nákazy do ďalších juhoeurópskych krajín. Naproti tomu, práve keby ministri financií príliš ľahko ustúpili radikálnym požiadavkám z volebného programu Syrizy, mohlo by to vyvolať dominový efekt. Jednak by hrozilo, že sa v krajinách ako Portugalsko roztrhne vrece so žiadosťami o podobné úľavy. Jednak by to dodalo vietor do plachiet populistickým politikom v celej Európe. Takýto vývoj by prežitie menovej únie ohrozoval zrejme viac, než počas minulých rokov toľko skloňovaný „grexit“.  
Zaujímavú rolu v gréckej dráme zohral slovenský premiér. Robert Fico sa pre britský denník Financial Times vyjadril veľmi kategoricky proti zmene podmienok pre Atény. „Toto je pre nás červená čiara. Bolo by nemožné vysvetliť verejnosti, že chudobné Slovensko... má kompenzovať Grécko,“ vyhlásil v článku, ktorý citovali viaceré európske noviny. „Predchádzajúca grécka vláda súhlasila s podmienkami finančnej pomoci. Nie je možné, že príde nová vláda a hneď vyhlási, že nuž, nebudeme to rešpektovať.“ Robert Fico si rovnako nevie predstaviť, že na jednej strane dostanú Atény úľavu na dlh a na strane druhej budú za tieto peniaze poskytovať svojmu obyvateľstvu bezplatnú energiu alebo bývanie. Čitateľ si až musel klásť otázku, či sa editor Financial Times nepomýlil s fotkou a menom respondenta, a či sa v skutočnosti čitateľom britského denníka neprihováral Richard Sulík.
No medzinárodne rezonujúce vyjadrenie slovenského premiéra mohlo byť aj súčasťou širokokoordinovaného tlaku na grécku vládu. Pripomenutie, že sú tu aj krajiny, ktoré mali horšiu štartovaciu čiaru ako Grécko a predsa mu pomáhali, má ukázať, že tu nestoja len Atény proti Berlínu, ale skôr Atény proti väčšej časti eurozóny. A nejde len o Slovensko a Fica. Aj maltský minister financií pred kľúčovým rokovaním skonštatoval, že ostatní v eurozóne strácajú s Gréckom trpezlivosť. Pritom maličkej ostrovnej krajine by v prípade grexitu a bankrotu Atén hrozili straty až do výšky piatich percent HDP.   
V piatok neskoro večer sa napokon v Bruseli ministri financií eurozóny dohodli s gréckymi zástupcami na predĺžení úverovej pomoci Aténam. Namiesto pol roku, ako to žiadali Atény, bude program predĺžený o štyri mesiace. Grécko by malo do pondelka poslať zoznam všetkých svojich navrhovaných reformných opatrení, ktoré majú zaviesť do konca apríla. Výsledko rokovaní označil predseda euroskupiny Jeroen Dijsselbloem ako veľmi pozitívny.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite