Kto veril, že Robert Fico sa pred voľbami naladí na protikorupčnú vlnu a voči delikventom vo vláde a Smere zaujme nekompromisné postoje, je dnes asi sklamaný. Či je za tým vplyvné pozadie Pavlisa, alebo úvaha, že pozitívny dojem z nulovej tolerancie by prehlušil obraz vlády plnej hriechu, to tu nerozriešime. Podstatnejšia je správa, že elementárne normy a pravidlá sú v podaní premiéra a Smeru stále iba popoluškou.
O elementárnosti sa pritom dá pokojne hovoriť. Nie je predsa mysliteľné, aby na Západ od Bratislavy zostal v úrade minister, ktorý je viac než dôvodne podozrivý, že je majiteľom „offshore“ schránky, ktorá vedie dodnes podivný súdny spor so štátom. Pochybnosť je navyše minimálna, pretože všetky indície, ktoré existujú v príbehu akejsi privatizácie z roku 2002, na ktorej sa Pavlis zúčastnil ako vlastník neúspešnej spoločnosti, smerujú k tomu, že sám sebe „predal“ firmu, ktorú následne presídlil na ostrov Curacao. A to práve preto, aby zakryl kričiaci konflikt záujmov. Je to až smiešne: Pavlis najprv dal pôžičku schránke, aby mohla pokračovať v spore so štátom, a potom otočil, že šlo vlastne o peniaze nových vlastníkov firmy, ktorí mu ich dali, lebo len on mal prístup k účtu...
Pripustiť, že neklame, samozrejme, aspoň teoreticky môžeme. Princípom konfliktu záujmov však nie je prichytenie pri rozpore súkromného a verejného záujmu, ale predchádzanie tomu, aby u verejného funkcionára vôbec takýto rozpor mohol vzniknúť. Preto je celá debata absurdná. Podozrenie, že je vo vzťahu so schránkou na Curacao, je také veľké, že v krajine, kde konflikt záujmov nie je len akousi abstrakciou, ale stavom, ktorý verejnosť u politikov netrpí, by sa Pavlis neriešil viac než sekundu. A strana, ktorú zastupuje, by si nedovolila takú komédiu v parlamente, akou bola jeho obhajoba.
Kus kritiky si však zaslúži aj opozícia. Tá totiž ťažisko odvolávania postavila na fakte, že v konflikte záujmov bol Pavlis v roku 2002, keď sa súdil s FNM ako člen jeho prezídia. To je iste pravda, ale konflikt záujmov, v ktorom je tu a teraz, je ako dôvod na odvolanie podstatne silnejší a aj aktuálnejší.
Navyše sa ukazuje, že Pavlis je v konflikte záujmov na druhú. Je totiž aj s manželkou 33-percentným vlastníkom firmy, ktorá čulo obchoduje s tým Duslom Šaľa, ktoré dostalo od Pavlisovho rezortu 58-miliónový daňový odpustok od štátu (pričom ďalším podielnikom tejto spoločnosti je ten istý Andrej Babiš, ktorého Agrofert vlastní aj samotné Duslo). Pekný prepletenec. S českým miliardárom a ministrom financií súvisí zrejme aj dôvod, prečo ho Fico kryje a robí zo seba pajáca rečami, že s firmou „nemá Pavlis už 9 rokov nič spoločné“...
O elementárnosti sa pritom dá pokojne hovoriť. Nie je predsa mysliteľné, aby na Západ od Bratislavy zostal v úrade minister, ktorý je viac než dôvodne podozrivý, že je majiteľom „offshore“ schránky, ktorá vedie dodnes podivný súdny spor so štátom. Pochybnosť je navyše minimálna, pretože všetky indície, ktoré existujú v príbehu akejsi privatizácie z roku 2002, na ktorej sa Pavlis zúčastnil ako vlastník neúspešnej spoločnosti, smerujú k tomu, že sám sebe „predal“ firmu, ktorú následne presídlil na ostrov Curacao. A to práve preto, aby zakryl kričiaci konflikt záujmov. Je to až smiešne: Pavlis najprv dal pôžičku schránke, aby mohla pokračovať v spore so štátom, a potom otočil, že šlo vlastne o peniaze nových vlastníkov firmy, ktorí mu ich dali, lebo len on mal prístup k účtu...
Pripustiť, že neklame, samozrejme, aspoň teoreticky môžeme. Princípom konfliktu záujmov však nie je prichytenie pri rozpore súkromného a verejného záujmu, ale predchádzanie tomu, aby u verejného funkcionára vôbec takýto rozpor mohol vzniknúť. Preto je celá debata absurdná. Podozrenie, že je vo vzťahu so schránkou na Curacao, je také veľké, že v krajine, kde konflikt záujmov nie je len akousi abstrakciou, ale stavom, ktorý verejnosť u politikov netrpí, by sa Pavlis neriešil viac než sekundu. A strana, ktorú zastupuje, by si nedovolila takú komédiu v parlamente, akou bola jeho obhajoba.
Kus kritiky si však zaslúži aj opozícia. Tá totiž ťažisko odvolávania postavila na fakte, že v konflikte záujmov bol Pavlis v roku 2002, keď sa súdil s FNM ako člen jeho prezídia. To je iste pravda, ale konflikt záujmov, v ktorom je tu a teraz, je ako dôvod na odvolanie podstatne silnejší a aj aktuálnejší.
Navyše sa ukazuje, že Pavlis je v konflikte záujmov na druhú. Je totiž aj s manželkou 33-percentným vlastníkom firmy, ktorá čulo obchoduje s tým Duslom Šaľa, ktoré dostalo od Pavlisovho rezortu 58-miliónový daňový odpustok od štátu (pričom ďalším podielnikom tejto spoločnosti je ten istý Andrej Babiš, ktorého Agrofert vlastní aj samotné Duslo). Pekný prepletenec. S českým miliardárom a ministrom financií súvisí zrejme aj dôvod, prečo ho Fico kryje a robí zo seba pajáca rečami, že s firmou „nemá Pavlis už 9 rokov nič spoločné“...
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.