Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Čo znamená Debaľcevo?

.alexander Duleba .časopis .politika

Z vojenského hľadiska Debaľcevo znamená úspech separatistov, pretože získali kontrolu nad dôležitým železničným a cestným uzlom, ktorý spája Doneck a Luhansk. Podarilo sa im splniť druhý z troch cieľov ich novoročnej vojenskej ofenzívy: vytlačiť ukrajinské sily z doneckého letiska, obsadiť Debaľcevo a Mariupoľ. Zároveň je pravda, že sa separatistom nepodarilo zajať približne 5-tisíc príslušníkov ukrajinských ozbrojených síl, ktorí sa v „debaľcovskom kotle“ (termín separatistov) ocitli.

Podľa prezidenta Porošenka  90 percent vojakov a techniky bolo úspešne z Debaľceva odsunutých. Podľa informácií samotných separatistov sa im podarilo zajať 500 príslušníkov ukrajinských ozbrojených síl. Ukrajinská strana hovorí o niekoľkých desiatkach mŕtvych počas odsunu, separatisti tvrdia, že v bojoch o Debaľcevo zabili 1200 až 1500 príslušníkov ukrajinských síl. Presné počty zajatých a mŕtvych na jednej i druhej strane sú neuveriteľné, faktom však zostáva, že kotol sa nekonal a Ukrajinci z Debaľceva odišli sami i s väčšinou techniky, keď zistili, že mesto a jeho okolie vojensky neudržia. V boji o donecké letisko a Debaľcevo Ukrajinci prehrali nie preto, že by nevedeli bojovať, prehrali preto, lebo separatisti majú účinnejšie zbrane. Separatisti využívajú napríklad najmodernejší ruský raketový systém Tornádo S, ktorý bol do výzbroje ruskej armády zavedený v roku 2012 a ani jeden kus nepredali do zahraničia. Napriek tomu ho separatisti používajú v bojoch v Donbase. Debaľcevo je dodatočný argument pre tých, ktorí sú presvedčení, že Ukrajine je potrebné dodať zbrane.
Z politického hľadiska je Debaľcevo dôkazom porušenia minských dohôd. Podľa minského protokolu z 19. septembra 2014, ktorý bol podpísaný v nadväznosti na prvú minskú dohodu z 5. septembra 2014, a na ktorý sa odvoláva i druhá minská dohoda z 12. februára 2015, Debaľcevo malo zostať pod kontrolou Ukrajiny. Z perspektívy toho, čo sa dialo po 12. februári 2015 pri Debaľceve, cynicky pôsobí mierový návrh ruského prezidenta Vladimíra Putina, s ktorým sa obrátil na ukrajinského prezidenta Petra Porošenka 15. januára, deň po začiatku novoročnej vojenskej ofenzívy separatistov. Putin navrhol zmenu demarkačnej línie z minského protokolu z 19. septembra v prospech separatistov na línii Mariupoľ – Doneck. Naopak, podľa Putinovho návrhu Debaľcevo malo nielenže zostať pod kontrolou Ukrajincov, ale ešte navyše mali byť územia severne od mesta prevedené do ukrajinskej správy, za predpokladu, že Ukrajinci budú súhlasiť s výmenou územia na juhu pri Mariupoli. Debaľcevo je očividným dôkazom porušenia minských dohôd zo strany separatistov a zároveň zvyšuje nedôveryhodnosť prezidenta Putina v rokovaniach o mieri v Donbase. Putin 15. januára dezinformoval Porošenka o skutočných vojenských zámeroch separatistov. Hovorí sa tomu, že poskytol informačné krytie vojenskej operácie. Prečo to asi prezident Putin robí?   

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite