Okolo hnutia Pegida (skratka pre Vlasteneckých Európanov proti islamizácii Západu) bolo minulý týždeň rušno. Najskôr musela byť ich pravidelná pondelková demonštrácia v uliciach Drážďan zrušená. Polícia totiž zachytila informácie o možnom teroristickom útoku, respektíve o atentáte na zvolávateľa Lutza Bachmanna. Pritom len týždeň predtým sa na „večernej prechádzke“ (ako svoje protesty nazývajú organizátori) zúčastnilo až 25-tisíc ľudí. Išlo o bezprostrednú reakciu na teroristické útoky vo Francúzsku.
.cirkus Západ
Ani samotný Lutz Bachmann nepôsobí ako záchranca západnej civilizácie úplne najpresvedčivejšie. Na konci 90. rokov sa podľa nemeckých médií viackrát dostal do konfliktu so zákonom, bol na úteku v Južnej Afrike a strávil dokonca istý čas vo väzení. No to boli staré, navyše odpykané hriechy. Minulý týždeň mu však definitívne zlomila krk zverejnená fotka s hitlerovskými fúzikmi a príčeskom spolu – so znevažujúcimi výrokmi na facebooku, kde sa o azylantoch mal vyjadriť ako o „dobytku“. Pre ne ho dokonca začala vyšetrovať prokuratúra. Bachmann preto radšej z čela hnutia odstúpil.
Pegida inšpirovala podobné odnože, organizujúce demonštrácie proti islamizmu v iných mestách Nemecka i Európy (vrátane Prahy). No tomuto občianskemu hnutiu chýba homogénnosť. Napriek tomu, že pondelkový protest v Drážďanoch zrušili, v stredu uskutočnila svoj vlastný pochod organizácia Legida v Lipsku. Očakávalo sa 60- až 100-tisíc ľudí, napokon ich prišlo len asi 15-tisíc. Drážďanská Pegida sa od radikálnejšej Legidy dištancuje. Hovorkyňa Pegidy Kathrin Oertel dokonca kolegom v Lipsku hrozí právnymi krokmi. Obrana Západu sa tak postupne mení na frašku.
Preháňajú to však aj zdesení kritici Pegidy, ktorí pôsobia v politike, médiách, sú medzi intelektuálmi i v cirkvách. Pouličné hnutie skoro všetci hystericky zatracujú ako xenofóbne, pritom organizátori sa od xenofóbie a násilia dôrazne dištancujú a vo svojich vyhláseniach vždy zdôrazňujú, že nechcú hádzať všetkých moslimov ani všetkých prisťahovalcov do jedného vreca. Dokonca vyzývajú, aby sa slušní ľudia s imigrantským pozadím pridali k nim.
Ako to v Nemecku vyzerá s islamom po útokoch vo Francúzsku? Spolkový úrad na ochranu ústavnosti informoval, že sto islamistických buniek je teraz pod dozorom úradov. Odhaduje sa, že asi 500 ľudí z Nemecka odišlo do Sýrie a Iraku, aby bojovali na strane Islamského štátu. Podľa týždenníka Spiegel by 150 z nich malo byť už zase späť v Spolkovej republike, kde predstavujú bezpečnostnú hrozbu. No moslimov žije v Nemecku asi 4,5 milióna. Zdá sa, že krajina zvláda ich integráciu o čosi lepšie než susedné Francúzsko. Aj napriek sporadickým lokálnym konfliktom a problémovým susedstvám tu neboli moslimovia koncentrovaní do okrajových a izolovaných sídel. Nemecko je tiež tolerantnejšie k náboženským symbolom ako Francúzsko, ktoré príliš vynucuje sekularizmus. Ľudia s moslimským pozadím sa nachádzajú aj medzi poslancami všetkých hlavných politických strán vrátane Kresťanskodemokratickej únie (CDU).
.neopätované city
Aj vedecká pracovníčka Yasemin El-Menouar má moslimské pozadie. Jej rodičia prišli do Nemecka z Turecka ako „gastarbeitri“. Patrí k druhej generácii, no počas života nezažila žiadne výhrady pre svoju náboženskú príslušnosť. „Vyrastala som v mestskej štvrti, kde moslimovia nežili koncentrovane,“ hovorí pre .týždeň. „Bolo nás tam len pár. Keď som chodila do školy, náboženstvo vlastne ani nebolo témou. Vtedy išlo skôr o Turkov a gastarbeitrov. Debata o islame prišla až koncom 90. rokov a najmä po útokoch z 11. septembra 2001.“
Dnes pôsobí táto vyštudovaná spoločenská vedkyňa ako projektová manažérka v Bertelsmannovej nadácii, čo je nemecký think-tank zameraný na vyvíjanie riešení spoločenských problémov. Najnovší Náboženský monitor nadácie, na ktorom El-Menouar spolupracovala, sa zaoberá otázkou, aký postoj majú moslimovia a väčšinové obyvateľstvo v Nemecku k sebe navzájom. Závery?
Štúdia dokladá silné napojenie moslimov na nemecký štát a spoločnosť. Deväť z desiatich vysoko zbožných moslimov považuje demokraciu za dobrý spôsob vlády. Rovnaký podiel opýtaných udržiava vo svojom voľnom čase kontakty s nemoslimami. Dokonca každý druhý má rovnako alebo viac kontaktov mimo svojho náboženského spoločenstva ako s moslimami. Takmer dve tretiny z moslimov, ktorí sa označujú ako mimoriadne zbožní, pochybujú pravidelne o svojich náboženských postojoch. Naproti tomu v Turecku, odkiaľ väčšina nemeckých moslimov pochádza, udáva len každý tretí z vysoko pobožných moslimov, že o svojej viere pravidelne pochybuje.
No pocity nemeckých moslimov voči Nemecku nie sú nevyhnutne opätované väčšinovým obyvateľstvom. Podľa aktuálneho reprezentatívneho prieskumu, ktorý si objednala Bertelsmannova nadácia, považuje 57 percent nemeckých nemoslimov islam za hrozbu. To je o 4 percentá viac ako v roku 2012. Až 61 percent spolkových občanov si myslí, že islam nezapadá do západnej spoločnosti. V roku 2012 to tvrdilo 52 percent. Každý štvrtý respondent by dokonca najradšej moslimom zakázal sťahovanie sa do Nemecka, pričom 40 percent opýtaných sa ich vinou už necíti ako doma vo vlastnej krajine. Aké sú dôvody tohto odcudzenia?
„Nemecko sa počas posledných rokov veľmi zmenilo,“ vysvetľuje El-Menouar. „Vyvinuli sme sa ako prisťahovalecká spoločnosť. Táto zmena je pre mnohých veľmi viditeľná.“ Ale hnutia ako Pegida využívajú islam ako premietacie plátno na svoje obavy, ktoré niekedy nedokážu ani presne pomenovať. „Islamizácia Západu sa síce spomína ako dôvod, no o skutočnú príčinu nejde.“ Ľudí podľa názoru expertky skôr trápia rýchle spoločenské zmeny či pribúdajúca sociálna nerovnosť. Aj budúcnosť sa ťažšie plánuje a istoty ubúdajú... „Téze o islamizácii Západu sa pri päťpercentnom podiele moslimov na nemeckom obyvateľstve v každom prípade ťažko rozumie,“ uzatvára El-Menouar.
.kto je Pegida
O tom, kto sú priaznivci hnutia Pegida, vznikli zatiaľ dve štúdie. Obe boli kritizované ako málo reprezentatívne, keďže len zlomok oslovených demonštrantov vôbec súhlasil s účasťou na výskume. Jednu štúdiu vypracovala Technická univerzita Drážďany. Podľa nej má len necelá štvrtina opýtaných účastníkov pravidelných pochodov problém s islamom či prisťahovalcami. Väčšina je nespokojná skôr s nemeckou politikou ako takou, najmä s jej odtrhnutosťou od občana a tiež s jednostranným charakterom spoločenského diškurzu, ako ho vytvárajú médiá. Typický podporovateľ Pegidy je 48-ročný muž, patriaci k strednej vrstve, ktorý má dobré vzdelanie, prácu, mierne nadpriemerný zárobok a je bez vyznania či straníckej príslušnosti. Väčšina pochádza zo spolkovej krajiny Sasko, ktorej hlavným mestom sú Drážďany.
Druhú štúdiu vypracovalo berlínske Vedecké centrum pre spoločenský výskum. Politicky sa polovica respondentov zaradila do stredu, kým tretina napravo. K extrémnej pravici sa prihlásilo len 1,7 percenta respondentov. Ak sa vzťah k židovstvu dá chápať ako lakmusový papierik, 14,8 percenta protestujúcich, ktorí sa zúčastnili na prieskume, považuje ich vplyv za „príliš veľký“. V celej nemeckej spoločnosti zastáva tento názor 11,6 percenta ľudí, teda len o málo menej.
Drvivá väčšina by volila stranu Alternatíva pre Nemecko (AfD). Ide o politický subjekt, ktorý vznikol v roku 2012 a vo vlaňajších voľbách do Spolkového snemu získal 4,7 percenta hlasov, čo nestačilo na vstup do parlamentu. Alternatívu pre Nemecko podporil vo volebnej kampani aj predseda SaS, Richard Sulík, keďže strana sa profilovala na kritike politickej záchrany zadlžených členov eurozóny. Aj keď sa medzi nemeckými komentátormi objavili tendencie zaraďovať AfD medzi populistické či extrémne strany, väčšina politológov ju považuje za zmes trhovo-liberálnych a národno-konzervatívnych postojov.
S trochou zjednodušenia sa dá povedať, že Alternatíva pre Nemecko zastáva pozície, ktoré Merkelovej CDU uvoľnila svojím posunom do stredu. Na európskej úrovni patrí AfD do skupiny Európskych konzervatívcov a reformistov, kde spolupracuje s britskými konzervatívcami, českou ODS alebo so slovenskými stranami SaS, NOVA a OĽaNO. Práve politici Alternatívy pre Nemecko vyjadrujú od začiatku pochodov Pegida najväčšie porozumenie voči ich účastníkom, hoci aj oni sú zdržanliví k možným xenofóbnym tendenciám medzi demonštrantmi.
.čo bude s Pegidou?
Je teda Pegida extrémistickým hnutím? Pozorovateľ protestov môže v dave zazrieť občas aj osoby, ktoré oblečením a zovňajškom pripomínajú neonacistov. No dôležité je, kto sa vlastne hlási ku komu. Je to ako účasť hŕstky podobných typov na košickom Pochode za život v roku 2013. Nedá sa zabrániť, aby prišli, no organizátorom je ich účasť nepríjemná. Uľahčujú totiž kritikom vytláčať legitímnu demonštráciu do extrémistického kúta. Prítomnosť radikálov môže dokonca zdiskreditovať celé hnutie v očiach bežných občanov, ktorí na pochody prestanú chodiť, aby s nimi neboli spájaní.
Ako to bude s Pegidou pokračovať? Niektorí nemeckí pozorovatelia tvrdia, že tak rýchlo ako tento fenomén zažiaril, zase aj zhasne. Politický potenciál davov v uliciach vyprchá do stratena, pokiaľ za nimi nie sú jasné a dosiahnuteľné požiadavky – to sme nakoniec zažili aj na Slovensku pri protestoch proti Gorile. Štandardné politické strany v Nemecku už teraz reagujú debatou o reforme azylovej a imigračnej politiky. No premeny Spolkovej republiky na nedobytnú pevnosť sa obávať netreba. Aj Pegida žiada iba systém, ktorý oddelí zrno užitočného prisťahovalectva od pliev potenciálne nebezpečných jednotlivcov. Nemajú nič proti azylu pre ľudí prenasledovaných z náboženských či politických dôvodov.
No aj keď Pegida opadne, celkom isto pretrvajú pocity odcudzenia medzi časťou občanov a politicko-spoločenskými elitami. Ba môžu byť ešte posilnené, vzhľadom na hysterické a prehnané reakcie politikov i médií. Aj niektorí voči Pegide kritickí komentátori priznávajú, že ňou zadefinované pozície mohla pokojne ešte pred pár rokmi zastávať konzervatívna CDU. To, že dnes sú nositelia takýchto postojov nálepkovaní ako „krajná pravica“, vydáva smutné svedectvo o tom, kam sa nemecká verejná debata dopracovala. V každom prípade tí, čo majú obavy o európsku identitu, by mali zvážiť aj odporúčanie, ktoré dal Pegide politik CDU Jens Spahn. V populárnej talkshow Gunthera Jaucha členom Pegidy odkázal: „Ak chcete niečo urobiť pre kresťanský Západ, chodievajte v nedeľu do kostola.“
.cirkus Západ
Ani samotný Lutz Bachmann nepôsobí ako záchranca západnej civilizácie úplne najpresvedčivejšie. Na konci 90. rokov sa podľa nemeckých médií viackrát dostal do konfliktu so zákonom, bol na úteku v Južnej Afrike a strávil dokonca istý čas vo väzení. No to boli staré, navyše odpykané hriechy. Minulý týždeň mu však definitívne zlomila krk zverejnená fotka s hitlerovskými fúzikmi a príčeskom spolu – so znevažujúcimi výrokmi na facebooku, kde sa o azylantoch mal vyjadriť ako o „dobytku“. Pre ne ho dokonca začala vyšetrovať prokuratúra. Bachmann preto radšej z čela hnutia odstúpil.
Pegida inšpirovala podobné odnože, organizujúce demonštrácie proti islamizmu v iných mestách Nemecka i Európy (vrátane Prahy). No tomuto občianskemu hnutiu chýba homogénnosť. Napriek tomu, že pondelkový protest v Drážďanoch zrušili, v stredu uskutočnila svoj vlastný pochod organizácia Legida v Lipsku. Očakávalo sa 60- až 100-tisíc ľudí, napokon ich prišlo len asi 15-tisíc. Drážďanská Pegida sa od radikálnejšej Legidy dištancuje. Hovorkyňa Pegidy Kathrin Oertel dokonca kolegom v Lipsku hrozí právnymi krokmi. Obrana Západu sa tak postupne mení na frašku.
Preháňajú to však aj zdesení kritici Pegidy, ktorí pôsobia v politike, médiách, sú medzi intelektuálmi i v cirkvách. Pouličné hnutie skoro všetci hystericky zatracujú ako xenofóbne, pritom organizátori sa od xenofóbie a násilia dôrazne dištancujú a vo svojich vyhláseniach vždy zdôrazňujú, že nechcú hádzať všetkých moslimov ani všetkých prisťahovalcov do jedného vreca. Dokonca vyzývajú, aby sa slušní ľudia s imigrantským pozadím pridali k nim.
Ako to v Nemecku vyzerá s islamom po útokoch vo Francúzsku? Spolkový úrad na ochranu ústavnosti informoval, že sto islamistických buniek je teraz pod dozorom úradov. Odhaduje sa, že asi 500 ľudí z Nemecka odišlo do Sýrie a Iraku, aby bojovali na strane Islamského štátu. Podľa týždenníka Spiegel by 150 z nich malo byť už zase späť v Spolkovej republike, kde predstavujú bezpečnostnú hrozbu. No moslimov žije v Nemecku asi 4,5 milióna. Zdá sa, že krajina zvláda ich integráciu o čosi lepšie než susedné Francúzsko. Aj napriek sporadickým lokálnym konfliktom a problémovým susedstvám tu neboli moslimovia koncentrovaní do okrajových a izolovaných sídel. Nemecko je tiež tolerantnejšie k náboženským symbolom ako Francúzsko, ktoré príliš vynucuje sekularizmus. Ľudia s moslimským pozadím sa nachádzajú aj medzi poslancami všetkých hlavných politických strán vrátane Kresťanskodemokratickej únie (CDU).
.neopätované city
Aj vedecká pracovníčka Yasemin El-Menouar má moslimské pozadie. Jej rodičia prišli do Nemecka z Turecka ako „gastarbeitri“. Patrí k druhej generácii, no počas života nezažila žiadne výhrady pre svoju náboženskú príslušnosť. „Vyrastala som v mestskej štvrti, kde moslimovia nežili koncentrovane,“ hovorí pre .týždeň. „Bolo nás tam len pár. Keď som chodila do školy, náboženstvo vlastne ani nebolo témou. Vtedy išlo skôr o Turkov a gastarbeitrov. Debata o islame prišla až koncom 90. rokov a najmä po útokoch z 11. septembra 2001.“
Dnes pôsobí táto vyštudovaná spoločenská vedkyňa ako projektová manažérka v Bertelsmannovej nadácii, čo je nemecký think-tank zameraný na vyvíjanie riešení spoločenských problémov. Najnovší Náboženský monitor nadácie, na ktorom El-Menouar spolupracovala, sa zaoberá otázkou, aký postoj majú moslimovia a väčšinové obyvateľstvo v Nemecku k sebe navzájom. Závery?
Štúdia dokladá silné napojenie moslimov na nemecký štát a spoločnosť. Deväť z desiatich vysoko zbožných moslimov považuje demokraciu za dobrý spôsob vlády. Rovnaký podiel opýtaných udržiava vo svojom voľnom čase kontakty s nemoslimami. Dokonca každý druhý má rovnako alebo viac kontaktov mimo svojho náboženského spoločenstva ako s moslimami. Takmer dve tretiny z moslimov, ktorí sa označujú ako mimoriadne zbožní, pochybujú pravidelne o svojich náboženských postojoch. Naproti tomu v Turecku, odkiaľ väčšina nemeckých moslimov pochádza, udáva len každý tretí z vysoko pobožných moslimov, že o svojej viere pravidelne pochybuje.
No pocity nemeckých moslimov voči Nemecku nie sú nevyhnutne opätované väčšinovým obyvateľstvom. Podľa aktuálneho reprezentatívneho prieskumu, ktorý si objednala Bertelsmannova nadácia, považuje 57 percent nemeckých nemoslimov islam za hrozbu. To je o 4 percentá viac ako v roku 2012. Až 61 percent spolkových občanov si myslí, že islam nezapadá do západnej spoločnosti. V roku 2012 to tvrdilo 52 percent. Každý štvrtý respondent by dokonca najradšej moslimom zakázal sťahovanie sa do Nemecka, pričom 40 percent opýtaných sa ich vinou už necíti ako doma vo vlastnej krajine. Aké sú dôvody tohto odcudzenia?
„Nemecko sa počas posledných rokov veľmi zmenilo,“ vysvetľuje El-Menouar. „Vyvinuli sme sa ako prisťahovalecká spoločnosť. Táto zmena je pre mnohých veľmi viditeľná.“ Ale hnutia ako Pegida využívajú islam ako premietacie plátno na svoje obavy, ktoré niekedy nedokážu ani presne pomenovať. „Islamizácia Západu sa síce spomína ako dôvod, no o skutočnú príčinu nejde.“ Ľudí podľa názoru expertky skôr trápia rýchle spoločenské zmeny či pribúdajúca sociálna nerovnosť. Aj budúcnosť sa ťažšie plánuje a istoty ubúdajú... „Téze o islamizácii Západu sa pri päťpercentnom podiele moslimov na nemeckom obyvateľstve v každom prípade ťažko rozumie,“ uzatvára El-Menouar.
.kto je Pegida
O tom, kto sú priaznivci hnutia Pegida, vznikli zatiaľ dve štúdie. Obe boli kritizované ako málo reprezentatívne, keďže len zlomok oslovených demonštrantov vôbec súhlasil s účasťou na výskume. Jednu štúdiu vypracovala Technická univerzita Drážďany. Podľa nej má len necelá štvrtina opýtaných účastníkov pravidelných pochodov problém s islamom či prisťahovalcami. Väčšina je nespokojná skôr s nemeckou politikou ako takou, najmä s jej odtrhnutosťou od občana a tiež s jednostranným charakterom spoločenského diškurzu, ako ho vytvárajú médiá. Typický podporovateľ Pegidy je 48-ročný muž, patriaci k strednej vrstve, ktorý má dobré vzdelanie, prácu, mierne nadpriemerný zárobok a je bez vyznania či straníckej príslušnosti. Väčšina pochádza zo spolkovej krajiny Sasko, ktorej hlavným mestom sú Drážďany.
Druhú štúdiu vypracovalo berlínske Vedecké centrum pre spoločenský výskum. Politicky sa polovica respondentov zaradila do stredu, kým tretina napravo. K extrémnej pravici sa prihlásilo len 1,7 percenta respondentov. Ak sa vzťah k židovstvu dá chápať ako lakmusový papierik, 14,8 percenta protestujúcich, ktorí sa zúčastnili na prieskume, považuje ich vplyv za „príliš veľký“. V celej nemeckej spoločnosti zastáva tento názor 11,6 percenta ľudí, teda len o málo menej.
Drvivá väčšina by volila stranu Alternatíva pre Nemecko (AfD). Ide o politický subjekt, ktorý vznikol v roku 2012 a vo vlaňajších voľbách do Spolkového snemu získal 4,7 percenta hlasov, čo nestačilo na vstup do parlamentu. Alternatívu pre Nemecko podporil vo volebnej kampani aj predseda SaS, Richard Sulík, keďže strana sa profilovala na kritike politickej záchrany zadlžených členov eurozóny. Aj keď sa medzi nemeckými komentátormi objavili tendencie zaraďovať AfD medzi populistické či extrémne strany, väčšina politológov ju považuje za zmes trhovo-liberálnych a národno-konzervatívnych postojov.
S trochou zjednodušenia sa dá povedať, že Alternatíva pre Nemecko zastáva pozície, ktoré Merkelovej CDU uvoľnila svojím posunom do stredu. Na európskej úrovni patrí AfD do skupiny Európskych konzervatívcov a reformistov, kde spolupracuje s britskými konzervatívcami, českou ODS alebo so slovenskými stranami SaS, NOVA a OĽaNO. Práve politici Alternatívy pre Nemecko vyjadrujú od začiatku pochodov Pegida najväčšie porozumenie voči ich účastníkom, hoci aj oni sú zdržanliví k možným xenofóbnym tendenciám medzi demonštrantmi.
.čo bude s Pegidou?
Je teda Pegida extrémistickým hnutím? Pozorovateľ protestov môže v dave zazrieť občas aj osoby, ktoré oblečením a zovňajškom pripomínajú neonacistov. No dôležité je, kto sa vlastne hlási ku komu. Je to ako účasť hŕstky podobných typov na košickom Pochode za život v roku 2013. Nedá sa zabrániť, aby prišli, no organizátorom je ich účasť nepríjemná. Uľahčujú totiž kritikom vytláčať legitímnu demonštráciu do extrémistického kúta. Prítomnosť radikálov môže dokonca zdiskreditovať celé hnutie v očiach bežných občanov, ktorí na pochody prestanú chodiť, aby s nimi neboli spájaní.
Ako to bude s Pegidou pokračovať? Niektorí nemeckí pozorovatelia tvrdia, že tak rýchlo ako tento fenomén zažiaril, zase aj zhasne. Politický potenciál davov v uliciach vyprchá do stratena, pokiaľ za nimi nie sú jasné a dosiahnuteľné požiadavky – to sme nakoniec zažili aj na Slovensku pri protestoch proti Gorile. Štandardné politické strany v Nemecku už teraz reagujú debatou o reforme azylovej a imigračnej politiky. No premeny Spolkovej republiky na nedobytnú pevnosť sa obávať netreba. Aj Pegida žiada iba systém, ktorý oddelí zrno užitočného prisťahovalectva od pliev potenciálne nebezpečných jednotlivcov. Nemajú nič proti azylu pre ľudí prenasledovaných z náboženských či politických dôvodov.
No aj keď Pegida opadne, celkom isto pretrvajú pocity odcudzenia medzi časťou občanov a politicko-spoločenskými elitami. Ba môžu byť ešte posilnené, vzhľadom na hysterické a prehnané reakcie politikov i médií. Aj niektorí voči Pegide kritickí komentátori priznávajú, že ňou zadefinované pozície mohla pokojne ešte pred pár rokmi zastávať konzervatívna CDU. To, že dnes sú nositelia takýchto postojov nálepkovaní ako „krajná pravica“, vydáva smutné svedectvo o tom, kam sa nemecká verejná debata dopracovala. V každom prípade tí, čo majú obavy o európsku identitu, by mali zvážiť aj odporúčanie, ktoré dal Pegide politik CDU Jens Spahn. V populárnej talkshow Gunthera Jaucha členom Pegidy odkázal: „Ak chcete niečo urobiť pre kresťanský Západ, chodievajte v nedeľu do kostola.“
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.