Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Ulica sa ozvala

.eva Čobejová .marek Vagovič .časopis .politika

V januári 2012 lomcovala spoločnosťou kauza Gorila. Vtedy osemnásťročný študent Peter Klinec prišiel s nápadom usporiadať protestné zhromaždenie na námestí v Bratislave. Napriek zimnému počasiu prišlo okolo štyritisíc ľudí. Vyzeralo to nádejne.

Na čele novej antigorilej iniciatívy sa objavili nové mená, najmä mladých ľudí. Slovensko spozornelo. Nenastáva výmena politických matadorov za nové mladé tváre? Lenže po pár týždňoch bolo všetko inak. Požiadavky lídrov protestu sa stále menili a stávali sa čoraz bizarnejšími. Jedna z organizátoriek Lucia Gallová požadovala celkovú zmenu systému – zavedenie bartrových obchodov, žrebovanie štátnych funkcionárov či zostavenie novej ústavy občanmi cez internet.
Fedor Gál, ktorý mal na jednom proteste vystúpiť, bol z toho zdesený: „Bojím sa o budúcnosť krajiny, kde šibnuté, naivné a amatérske vízie budú realizované.“ A investigatívny novinár Tom Nicholson, ktorý celú kauzu odštartoval a najprv s organizátormi protestov spolupracoval, napokon nad nimi tiež zlomil palicu: „Skupina ľudí, ktorí to organizovali, je úplne nemožná a majú zmätený pohľad na svet.“
Protesty sa po verejných hádkach, kompromitujúcich vyjadreniach a čoraz agresívnejších protestoch skončili, pretože v nich začali prevládať exoti, uletenci a extrémisti. Protest Gorila priťahoval čoraz viac iba ľudí protestujúcich proti establishmentu, teda tých, ktorí odmietajú klasický systém s politickými stranami, voľbami a zastupiteľskou demokraciou. Lenže toto je extrém, ktorý neoslovuje väčšinu. Pre mnohých slušných občanov, ktorí sa najprv do protestov zapájali, to bolo obrovské sklamanie.

.zdravotníctvo je výzva
Kauza piešťanského cétečka, ktorá nastolila tému korupcie, rozkrádania a tunelovania v zdravotníctve, najprv nevyzerala ako téma, ktorá pritiahne ľudí na námestia. Aj časť opozičných politikov ju spočiatku úplne podcenila. Keď Daniel Lipšic volal kolegom z KDH či Mostu, nenašiel žiadnu veľkú odozvu. Niektorým skúseným politikom sa zdalo, že táto kauza nevydá na viac, ako na mimoriadne zvolanie parlamentného zdravotníckeho výboru. Žiadať odvolanie ministerky zdravotníctva sa im zdalo príliš radikálne. Zlyhal politický inštinkt? Alebo prevládla pohodlnosť (protest v parlamente je predsa len príjemnejší ako na novembrovej ulici)? Alebo opozičných matadorov pohltili viac problémy vlastnej strany ako problémy voličov?
Lipšic si prezeral v mobile zoznam ďalších opozičných politikov, ktorým by v tejto veci mohol zavolať. Prijateľné mu prišli tri mená: Sulík, Matovič, Hlina. V mnohých veciach si nerozumejú, ale spoločný prienik našiel v tom, že za nimi nevidí podozrivých sponzorov. Tak sa táto štvorica dala dokopy a vznikli „mladé pušky“, ktoré mali pripomínať akčných mladíkov bojujúcich o spravodlivosť v americkom akčnom filme. Prečo tam nebol Radoslav Procházka? Daniela Lipšica táto otázka pobavila a zopakoval vetu o spoločnom prieniku. Ani Alojz Hlina celkom nerozumel otázke o Procházkovi: „Prečo by tam mal byť?“
Protesty teda pripravovali profesionálni politici, opoziční poslanci, ktorí už mali skúsenosť s tým, ako sa podobné podujatia robia. Dokázali hnev občanov obrátiť správnym smerom. Fico preto nebral vec na ľahkú váhu.

.internet verzus ulica
Predseda SaS Richard Sulík nepatrí k veľkým rečníkom ani k politikom, ktorí by sa dobre cítili na ulici. Aj svoju stranu zakladal skôr cez internet a sociálne siete. Podobným prípadom je Daniel Lipšic, ktorý je obávaný súper najmä v politických diskusiách. Ako sa mohli dať dokopy s ľuďmi ako Matovič či Hlina? „Sme dosť odlišní, Hlina je napríklad čistý revolucionár. Matovič sa však vyvíja – dnes už nezaparkuje auto na priechode, ani nikomu nevysype injekčné striekačky na hlavu. No jednu vec máme spoločnú: na rozdiel od iných politikov nemáme korupčné kauzy, takže sa môžeme bez začervenania postaviť na tribúnu a kritizovať napríklad kradnutie v zdravotníctve,” myslí si Sulík. Aj na požiadavkách, ktoré v mene protestujúcich predkladajú, sa zhodli približne za hodinu. Podelili si aj náklady na demonštrácie, ich výšku
zatiaľ nevedel Sulík vyčísliť – odhaduje ich na niekoľko tisícov eur. Neplatia všetci rovnako, ale podľa svojich finančných možností, a to v pomere 1:1:3:3. Najmenej prispieva Lipšic a Hlina, najviac Matovič a Sulík.
Viacerí však pochybujú, či je štvorica Matovič, Hlina, Sulík, Lipšic napriek súčasným spoločným aktivitám alternatívou voči Ficovi. Stačí si spomenúť na rokovania o zostavovaní vlády Ivety Radičovej, spory vo vtedajšej koalícii, aj jej rýchly rozpad. Sulík nesúhlasí: „Pravicová vláda sa nerozpadla preto, že sme nevedeli robiť kompromisy: SaS ustúpila v otázke registrovaných partnerstiev aj dekriminalizácie marihuany. Problém bol v tom, že sa nedodržiavali uzavreté dohody.” Toto už podľa neho nehrozí, keďže dochádza ku generačnej výmene politikov – odišli ľudia ako Mikuláš Dzurinda či Ivan Mikloš, v úzadí je aj Pavol Hrušovský: „Ja, Lipšic, Hlina a Matovič navyše nerobíme nereálne dohody. Radšej menej, dôležité je, aby sme sa toho držali.”
Predseda SaS dokonca na jednom z mítingov vyhlásil, že slušní ľudia by sa už nemali s politikmi ako Paška vôbec baviť. Samotný Sulík sa pritom v minulosti ako predseda parlamentu stretával s podnikateľom Mariánom Kočnerom, ktorého meno sa objavilo aj na tzv. mafiánskych zoznamoch. „Je pravda, že som k nemu chodil po rozumy, hovoril mi zaujímavé veci zo zákulisia politiky. Na rozdiel od Pašku som však nerobil žiadne kšefty, ani som ako šéf parlamentu neignoroval zákony či rokovací poriadok. Okrem toho, politici Smeru ako Monika Beňová sa ku Kočnerovi hrdo hlásia,” pripomína Sulík.
Predsedovi SaS niektorí vyčítajú aj to, že bol už trikrát diskutovať v rádiu Slobodný vysielač. Ľudia z tohto prostredia teraz chodia aj na mítingy proti korupcii. „Na námestie môže prísť každý, to nijako neovplyvníte. Napriek tomu si nemyslím, že niekoho legitimizujem – realita je totiž taká, že Slobodný vysielač má 50- až 100-tisíc poslucháčov. Keď to budú všetci politici ignorovať, tak potom nech sa nečudujú, že ľudia si zvolia za župana Mariána Kotlebu,” oponuje Sulík. Do spomínaného rádia vraj chodí aj preto, aby voličov presvedčil, že existuje aj iná alternatíva.

.revolucionár Hlina
Zo štvorice opozičných lídrov najviac sedia uličné protesty Alojzovi Hlinovi, ktorý tvrdí, že obrazne aj doslovne na ulici vyrástol. Organizoval aj prvý protest z tejto série, a to pred domom Pavla Pašku.
Keď sa v decembri protesty skončili, Hlina si vydýchol. „Teším sa z toho, že sme dôstojne ukončili jednu sériu protestov, bál som sa toho, aby sme znova nevyslali rozpačité signály, že nie sme ničoho schopní. Zvládli sme to.“ Hoci Daniel Lipšic vyhlasuje, že protesty budú pokračovať aj po sviatkoch, Alojz Hlina si myslí, že po Novom roku to už bude inak. „Určite sa to preformátuje v personálnej rovine,“ tvrdí trochu záhadne a nechce prezradiť viac. Rozhodne je však za to, aby ľudia protestovali, lebo inak bude táto krajina načisto rozkradnutá. Na otázku, či si už nevie predstaviť spoluprácu s Igorom Matovičom, sa iba usmeje. Zrejme už so svojím bývalým kolegom nechce stáť na jednom pódiu. V kuloároch sa hovorí, že sa tí dvaja spolu vôbec nerozprávajú.
Keď Hlina na začiatku sám organizoval protest pred domom Pavla Pašku v Košiciach, Robert Fico a jeho straníci to označili za neprijateľný zásah do súkromia. „My sme nešli pred dom, je to predsa označené ako športový komplex a je to v mestskom parku, čo je verejný priestor. Ale aj ak je to dom: keby pán Paška robil knihovníka, tak garantujem, že mu nikto nepríde protestovať pred dom. Ale pán Paška sa dal na veľkú politiku a politika prináša – okrem toho, že vám aj kľučka hovorí: dobrý deň, pán predseda – aj tienisté stránky. A keď ju nerobíte dobre, tak vám môžu prísť ľudia protestovať aj pod okno. Jedným z dôvodov, prečo sa robili schránkové firmy, bol ten, aby ľudia nevedeli, pod aké okná treba ísť protestovať.“
Mladé pušky však Robert Fico zaskočil, keď bez mihnutia oka odvolal ministerku Zvolenskú, a potom pritlačil na Pavla Pašku, aby odstúpil. Tým otupil aj ostrie opozičných protestov a bol akoby krok vpred. „Tomu, že Robert Fico odvolá Pašku, neveril skoro nikto, ja som si to vedel predstaviť, ale myslel som si, že ho odvolá po 17. novembri. Nechcem sa teraz hrať na Nostradama, ale ani Počiatkovi už nechýba veľa, aby nebol ministrom.“
Hlina je skôr priateľom drobných úspechov, a nechce bojovať za také chiméry, ako svetový mier či spravodlivejšiu spoločnosť. Ľudia potrebujú uchopiteľný výsledok, preto nie je ani za to, aby sa na námestí volalo po odstúpení Fica. „Musíme definovať racionálny cieľ, ktorý možno splniť. A keď sa to splní, posilňuje sa v ľuďoch pocit, že protest mal zmysel. Veď to nie je bohviečo stáť hodinu v zime na námestí a ľudia nemajú čas ako Vasky chodiť na každú demonštráciu.“ Na tému Vaskyho a spol. ešte dodá, že takíto ľudia odpudzujú racionálnych a slušných ľudí, aby chodili na demonštrácie. „Keby som bol Fico, tak Vaskyho platím, aby na tie demonštrácie chodil.“
Hlina sa považuje za znalca vojenských stratégií a taktiky boja. „Teraz stále treba vytvárať tlak, aby sa splnilo tých šesť požiadaviek, až potom možno dej gradovať. Ale prezrádzať viac krokov dopredu nie je dobré, lebo umožníte súperovi pripraviť sa, preto hovoríme maximálne jeden krok dopredu.“

.sociálne siete
Peter Pčolinský bol pred tromi rokmi jedným z organizátorov protestov Gorila. Teraz sa pohybuje v zákulisí demonštrácií proti korupcii v zdravotníctve, dokonca vystúpil aj na jednom z mítingov. „Protesty Gorila organizovali amatéri, ktorí robili rozhodnutia na kolene, doslova z minúty na minútu. Problémom boli aj vnútorné spory, často sa menili požiadavky. Tak to potom aj dopadlo, jediným hmatateľným výsledkom bolo zrušenie poslaneckej imunity,” vysvetľuje. Po voľbách 2012, ktoré vyhrala s obrovským náskokom strana Smer, zorganizovali ešte niekoľko menších protestov. Postupne sa však tím Gorila, v ktorom neboli len triezvo uvažujúci pragmatici ako Pčolinský, ale aj ezoterici či ľavicoví anarchisti, rozpadol.
Dnes je podľa neho všetko oveľa profesionálnejšie – spontánne amatérske protesty nahradili klasické opozičné mítingy: „Hlina, Lipšic, Sulík a Matovič sa pred každým mítingom stretnú a dohodnú si všetky detaily – od počtu organizátorov v reflexných vestách až po dramaturgiu jednotlivých vystúpení. Dôležité je, že sa vždy držia témy: zdravotníctvo, Fico, korupcia. Len čo začnete riešiť svetový mier, je koniec.” Pčolinský oceňuje aj reálne požiadavky opozičných protestov. Minimálne jedna už bola splnená, ďalšou sa zaoberá parlament. Podľa Pčolinského sa premiér dostal pod tlak, takže musel konať. „Na začiatku sa zrejme spoliehal na to, že kauza piešťanského CT postupne vyhnije. Asi si myslel, že do Vianoc to nejako ustojí a v januári si už na to nikto nespomenie.” Navyše nepočítal so silou, ktorú dnes majú sociálne siete – napríklad facebooková stránka antifico.sk, ktorá mobilizuje ľudí, má 115-tisíc fanúšikov. Týždenne si ju dokonca pozrie 500-tisíc až milión ľudí na Slovensku.    
Napriek tomu existuje riziko, že podobne ako v prípade protestov Gorila sa tím organizátorov rozpadne. „Je pravda, že všetci štyria mali medzi sebou nejaké konflikty. Napriek tomu verím, že to bude fungovať, pretože majú spoločný cieľ – poukazovať na kšefty počas Ficovej vlády,” myslí si Pčolinský. Podľa neho budú protesty pokračovať aj po Novom roku: „Možno to bude aj inou formou. Tí štyria však pochopili, že bez ľudí to nejde.”
Pčolinského trochu mrzí, že na demonštrácie chodí málo študentov. „Vytlačili sme 10-tisíc letákov, ktoré sme roznášali po internátoch. Mnohým študentom je to však jedno – radšej si kúpia fľašu vodky a opijú sa.”
Na mítingy však chodia aj ľudia s transparentmi Slobodného vysielača, respektíve z prostredia konšpiračného časopisu Zem a Vek. „Podobne ako pri protestoch Gorila sa aj teraz zlietli supi, ktorí sa dožadujú svojich práv. Aj títo ľudia chceli vystúpiť na tribúne, čo sme však odmietli. To nie sú relevantní partneri pre diskusiu, hoci mimo kamier sú krotkí ako baránkovia,” hovorí Pčolinský.
 
.má to zmysel?
Politický analytik Martin Slosiarik je presvedčený, že dôsledky protestov na dnešnú politickú scénu sú jasne čitateľné. „Odchod Pavla Pašku z pozície predsedu parlamentu je najvýznamnejšou zmenou v mocenských štruktúrach Smeru od jeho vzniku v roku 1999. Na druhej strane nominácia Petra Pellegriniho na jeho pozíciu je zasa ukážkou schopnosti taktického uvažovania vnútri Smeru a schopnosti personálne sa neuzatvárať na rozdiel od stredo-pravej časti politického spektra, u ktorej vzniká niekedy dojem, že má tendenciu skôr vypudiť talenty zo svojich straníckych štruktúr.“
K zmenám vnútri Smeru by podľa analytika evolučne došlo tak či tak, ale „bez pouličných protestov by sa nevytvoril občiansky tlak na riešenie situácie a Smer by nemusel tak rýchlo reagovať“. Robert Fico si stále nezvykol na to, že ulica nepatrí jemu, ale jeho kritikom. Boj o ulicu síce ešte nevzdáva, ale bojuje o ňu aj výmenou svojich skompromitovaných kádrov. Keď protesty neutíchnu, Pašku, Zvolenskú a Zmajkovičovú môžu nasledovať ďalší.
Martin Slosiarik vníma aj to, ako protesty vplývajú na preferencie voličov: „Pokiaľ ide o Lipšica, Sulíka, Matoviča a Hlinu a ich schopnosti z tejto situácie vyťažiť, zdá sa, že zatiaľ sa to darí iba Matovičovi, i keď aj v tomto prípade nie je celkom jasné, či mierny vzostup preferencií OĽaNO je výsledkom efektu ulice, alebo kauzy Matovič verzus Procházka.“
Január môže priniesť utlmenie občianskej nespokojnosti, ale aj jej zdynamizovanie. Závisí to od toho, či sa objavia nové kauzy korupcie a tunelovania v tých oblastiach, ktoré voliči vnímajú ako citlivé. Slosiarik je k vyhláseniam „mladých pušiek“ skeptický. „K jarnej ofenzíve na stredo-pravej časti politického spektra by som len poznamenal, že deklarácia vzájomnej spolupráce a koordinovania aktivít nebude voličom stačiť.“ V skutočnosti to môže s mladými puškami v novom roku dopadnúť aj horšie – že sa verejne rozhádajú a ich spoločný postup bude minulosťou. Kto však potom zdvihne štafetu a naštartuje občianske protesty? Racionálni politici či uletení exoti?

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite