Časopis Forbes označil ruského prezidenta druhý rok za sebou za najmocnejšieho človeka planéty. V roku 2014 sa Putinovi podarilo vrátiť Rusku imidž medveďa, ktorého sa treba báť. Začal anexiou Krymu, čo bola navonok reakcia na ukrajinský Majdan, pravdepodobnejšie však šlo o naplnenie dávnych imperiálnych snov Ruska. Iba v tomto zmysle možno chápať Putinovo vyjadrenie z decembrového výročného prejavu, keď Krym označil za duchovný zdroj ruskej štátnosti. Napĺňanie dobyvateľských snov pokračovalo vstupom ruských vojakov na ďalšie územia na východe Ukrajiny. Túto skutočnosť síce Vladimír Putin oficiálne nepriznal, ale po skúsenostiach z Krymu, kde prítomnosť ruských ozbrojencov najskôr popieral a potom sa ňou hrdil, na jeho slovách už naozaj nezáleží.
Rusko agresívne vystupuje už aj proti pobaltským štátom, ktorým sa vyhrážajú Putinovi blízki spolupracovníci. Rovnako výbojný slovník používa Kremeľ voči Poľsku a iným štátom svojho bývalého domínia. Na ich území zároveň vedú Putinove dezinformačné sily kampaň, viditeľnú napríklad na sociálnych sieťach, ale aj v biznise a tradičných médiách. Cieľom kampane je spochybniť celý vývoj po skončení studenej vojny, rozpade ZSSR a jeho tábora.
Ekonomické sankcie, ktoré na Rusko po anexii Krymu uvalili EÚ a USA, sú selektívne a nedostatočné, no Vladimírovi Putinovi aj tak spôsobili ekonomické problémy. K ťažkostiam prispeli aj klesajúce ceny ropy. Sankcie však Putin interpretuje ako sprisahanie „rusofóbneho“ Západu, takže jeho popularita v Rusku neklesá.
Na medzinárodnej scéne je dnes Putinovo Rusko nespoľahlivým partnerom a nemožno s ním rátať pri zmierňovaní napätia v kritických oblastiach. To je ďalšie negatívum pôsobenia Vladimíra Putina – keď svet potrebuje urgentne riešiť problémy, akými sú výboje Islamského štátu a iných militantných džihádistických organizácií, šírenie eboly či ekonomické krízy, citeľne mu chýba hlas stabilného, politicky príčetného a civilizačne blízkeho Ruska. Za Putina takéto Rusko akoby prestalo jestvovať.
Západ sa už nemôže tváriť, že Putinove záujmy sú nečitateľné a mal by si položiť otázku, čo zanedbal. Vladimír Putin nás drsne vyzval.
Abú Bakr al-Bagdádí/
Líder džihádistickej organizácie Islamský štát vytvoril silu, ktorá šíri strach. Pod jeho velením dobyl IS veľké územia v Iraku a Sýrii a ulúpil množstvo peňazí aj ropy. Bagdádí na týchto teritóriách vyhlásil kalifát. IS patrí k najväčším bezpečnostným rizikám dnešného sveta.
Miloš Zeman/
Český prezident sa v tomto roku predviedol nielen epizódkami „narušenej rovnováhy“ a vulgarizmami v Hovoroch z Lán, ale aj nebezpečným politickým flirtovaním s putinovským Ruskom. Okrem iného odporúčal svetu, aby sa zmieril s tým, že Krym patrí Rusku.
Viktor Orbán/
Maďarský premiér ohlásil zánik liberálnej demokracie a cieľ vybudovať neliberálne a nezápadné štátne zriadenie, ktoré „nemusí byť demokraciou“. Vzory takéhoto štátu vidí v Rusku a Číne. Kritizuje ho EÚ aj USA, v novembri čelil demonštráciám v Budapešti.
Barack Obama/
Americký prezident nemal dobrý rok. Situácia v Iraku sa zhoršila a musel podpísať vzdušné útoky proti IS. V kongresových voľbách utrpeli jeho demokrati porážku. Obama síce presadil zmenu imigračných pravidiel, ale vyslúžil si kritiku, lebo na to použil mimoriadne právomoci.
Rusko agresívne vystupuje už aj proti pobaltským štátom, ktorým sa vyhrážajú Putinovi blízki spolupracovníci. Rovnako výbojný slovník používa Kremeľ voči Poľsku a iným štátom svojho bývalého domínia. Na ich území zároveň vedú Putinove dezinformačné sily kampaň, viditeľnú napríklad na sociálnych sieťach, ale aj v biznise a tradičných médiách. Cieľom kampane je spochybniť celý vývoj po skončení studenej vojny, rozpade ZSSR a jeho tábora.
Ekonomické sankcie, ktoré na Rusko po anexii Krymu uvalili EÚ a USA, sú selektívne a nedostatočné, no Vladimírovi Putinovi aj tak spôsobili ekonomické problémy. K ťažkostiam prispeli aj klesajúce ceny ropy. Sankcie však Putin interpretuje ako sprisahanie „rusofóbneho“ Západu, takže jeho popularita v Rusku neklesá.
Na medzinárodnej scéne je dnes Putinovo Rusko nespoľahlivým partnerom a nemožno s ním rátať pri zmierňovaní napätia v kritických oblastiach. To je ďalšie negatívum pôsobenia Vladimíra Putina – keď svet potrebuje urgentne riešiť problémy, akými sú výboje Islamského štátu a iných militantných džihádistických organizácií, šírenie eboly či ekonomické krízy, citeľne mu chýba hlas stabilného, politicky príčetného a civilizačne blízkeho Ruska. Za Putina takéto Rusko akoby prestalo jestvovať.
Západ sa už nemôže tváriť, že Putinove záujmy sú nečitateľné a mal by si položiť otázku, čo zanedbal. Vladimír Putin nás drsne vyzval.
Abú Bakr al-Bagdádí/
Líder džihádistickej organizácie Islamský štát vytvoril silu, ktorá šíri strach. Pod jeho velením dobyl IS veľké územia v Iraku a Sýrii a ulúpil množstvo peňazí aj ropy. Bagdádí na týchto teritóriách vyhlásil kalifát. IS patrí k najväčším bezpečnostným rizikám dnešného sveta.
Miloš Zeman/
Český prezident sa v tomto roku predviedol nielen epizódkami „narušenej rovnováhy“ a vulgarizmami v Hovoroch z Lán, ale aj nebezpečným politickým flirtovaním s putinovským Ruskom. Okrem iného odporúčal svetu, aby sa zmieril s tým, že Krym patrí Rusku.
Viktor Orbán/
Maďarský premiér ohlásil zánik liberálnej demokracie a cieľ vybudovať neliberálne a nezápadné štátne zriadenie, ktoré „nemusí byť demokraciou“. Vzory takéhoto štátu vidí v Rusku a Číne. Kritizuje ho EÚ aj USA, v novembri čelil demonštráciám v Budapešti.
Barack Obama/
Americký prezident nemal dobrý rok. Situácia v Iraku sa zhoršila a musel podpísať vzdušné útoky proti IS. V kongresových voľbách utrpeli jeho demokrati porážku. Obama síce presadil zmenu imigračných pravidiel, ale vyslúžil si kritiku, lebo na to použil mimoriadne právomoci.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.