Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Lotroviny Pištu Vandala

.štefan Chrappa .časopis .osobnosti

Milí priatelila. Slnko, to je super hviezda. Zo všetkých hviezd je mi práve slnko najsympatickejšie. Pláva si po oblohe bez ohľadu na všetko. Ráno vychádza, večer zapadá. Párkrát ma však dožralo. Kúpil som paradajkové planty. Nepredvídavo som ich zasadil vedľa tatovho vinohradu. Pár dní som nemal čas ich chrániť a slnko ich spálilo. Vtedy som naň nakričal, či si myslí, že sú to púštne planty od beduínov! Slnko sa vyškieralo a pálilo ďalej, ako by sa nechumelilo. Radšej som sa skryl pod dub.

Inokedy ma lenivosť prikvačila v Tatrách. Vyvalil som sa na plochý kameň pod štítom. Dal som dolu tričko a omylom som zaspal. Zákerné slnko ma opieklo do červena. Hore som sa šplhal ako odhodlaný turista – frajer, dolu som schádzal ružový ako grilované prasa, za hurónskeho smiechu mojich najbližších. Kým som sa škvaril na tom prekliatom kameni, oni sa vyškriabali až na samý vrch. A príbeh z Čiernej Hory? Aj ten vám rozpoviem. Čierna Hora, najsebavedomejšia časť bývalej Juhoslávie. Pri jednej pekelnej morskej zátoke sme s manželkou trávili pár letných dní. Bolo pod mrakom. Samozrejme, načo by som sa ja albínsky hrdina krémoval. Nafúkal som čln, sadol som doň, spustil som ruky do vody a lenivo som čľapkajúc vesloval. Hodiny. Na breh som vystúpil spálený do čierna. Slnko na oblohe má však aj svoje ekvivalenty na Zemi, dokonca v ľuďoch. Raz som išiel nahrávať rozhovor do Levoče. Tam býva pán Ľudovít Varhánik. Je nevidiaci a vydáva časopis a knihy pre nevidiacich. Príma chlap, čistá duša. Zazvonil som. Pozval ma dnu. Bola sivá jeseň, presne taká ako dnes. Nerozsvietil. V šere bytu som sa motal za ním. On nám svietil srdcom. Rozprával mi o svojom živote. O tom, ako mu ešte v detstve vyhasli všetky svetlá pred očami i o tom, ako doňho občas niekto vidiaci vrazí na ulici. Aj o tom, ako pár sviatkov trávil sám a ako to všetko zniesol. Nikdy som nebol bližšie k slnku. Tentoraz hrialo, ale nespálilo ma. Milí priatelia, aj keby slnko už nikdy nevyšlo, svieťme si srdcami. Viem, že to dokážeme.  

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite