Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Priama reč Lucie Piussi

.lucia Piussi .časopis .osobnosti

Často rozmýšľam, čo by na vývoj za posledných dvadsaťpäť rokov povedala naša mama, keby sa ho bola dožila. Zasvätila život popularizácii vedy a pri pohľade na to množstvo ezoteriky, konšpiračných teórií, paranormálnych javov, astrologických a neviemakých teórií by určite zhrozene krútila hlavou. Internet by nepochybne považovala za vynález géniov, porovnateľný s vynálezom kanalizácie, a to množstvo sračiek, čo sa z neho valí, za odpoveď más. Predstavujem si, že keby sem dnes sčista-jasna naša mama vpadla ako Majka z Gurunu, trošku sa tu porozhliadla, bola by šokovaná.

To množstvo inteligentných a vzdelaných ľudí, ktorí neveria lekárom a odmietajú svoje deti zaočkovať, by ju odrovnalo. A vôbec. Ešte aj seriózne noviny majú na poslednej strane rubriku „horoskopy“, akási popredná astrologička, pani Soňa, sa tam usmieva z fotky a nikto sa nad tým ani nepozastaví. Zvykli sme si. Veda živorí, potrebovala by systémové zmeny vo financovaní, ako hovorí môj muž, vedec – či je podvyživená, či nie, na plytvaní a neefektívnom vynakladaní prostriedkov to nič nemení. Žiadna Amerika. V sociálnych sieťach zúria nepochopiteľné vojny, orgie ogrciavania sa, ktoré sú už každodenným rituálom. Nafúknuté bubliny, falošné legendy, falošné mýty. Výstižne to povedal český teológ Halík:  Opakom viery nie je ateizmus, ale poverčivosť. Tá predčasne senilná, večne mladá dáma, bez štipky kritického rozumu, roztrasenou rukou hystericky volá na poplach. A nie je v moci žiadnych osvietených mozgov prekričať jej rev. Naša mama už, našťastie, žije na planétke 3 645 Fabini, ktorú na jej pamiatku pomenoval objaviteľ Antonín Mrkos. Inak, mimochodom – v mladosti bola nádejnou klaviristkou, študovala klavír a kompozíciu u profesora Bergera. Určite tam na tej planétke má aj svoje malé, koncertné krídlo, aké sme mali doma. Z detstva si pamätám tie zlovestné, rýchle behy, rozklady stupníc, ktoré duneli naším bytom krátko predtým, než niečo zahrala. Boli úžasné. Hrozivé. Dodnes k nim prechovávam posvätnú úctu.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite