Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Pohľad Fedora Gála

.fedor Gál .časopis .klub

Na oslavy dvadsiateho piateho výročia Novembra som šiel do Bratislavy s dvoma bývalými spravodajcami ponovembrovej Federálnej bezpečnostnej a informačnej služby. Po stý raz som si od nich vypočul historky o infiltrácii spoločnosti agentmi KGB a bývalými eštebákmi. A po stý raz som nad nimi mávol rukou. Mávol som rukou aj nad Václavom Klausom, Milošom Zemanom, Andrejom Babišom… Chcel som si naposledy užiť trochu nostalgie za heroickým obdobím našich životov. Po návrate do Prahy ma čakal takýto mail od Petra Kalmusa z Košíc:

„Bol som požiadaný, aby som verejne, nekompromisne a pravdivo pomenoval udalosti a osoby z novembrových udalostí roku 1989, tak začínam: Na tomto mítingu Občianskeho fóra (OF) a Študentského hnutia v Košiciach pred Vedeckou knižnicou som na fotografii s kamarátom Jozefom Leškom, ten pán v okuliaroch a baranici. Vtedy nikto z nás netušil, že Leško je agentom eštébé, ktorý okrem iného monitoroval činnosť a život disidenta Marcela Strýka. Leško bol pôvodným povolaním kazateľ cirkvi Adventistov siedmeho dňa. Jozef s krycím menom Jožko mal skončenú teológiu, bol nesmierne inteligentný a perfektne ovládal anglický jazyk. Pár rokov pred Novembrom sa stal kamarátom takmer so všetkých, ktorí boli v disente, predovšetkým sa veľmi zblížil s Marcelom Strýkom. Dokonca až tak, že sa vzdal poslania kazateľa a začal pracovať ako traťový robotník spolu s Marcelom a úzkym okruhom jeho priateľov. K Marcelovi chodieval aj na filozofické prednášky a ekumenické modlitebné stretnutia, ktoré sa konali v byte básnika Erika Grocha. Samozrejme, ako som už spomenul, nikto nemal tušenie, že Leško je agentom ŠTB. Bol to šikovný spolupracovník ŠTB: nielenže sa dostal do Strýkovej blízkosti, ale z mesiaca približne 20 dní trávil 24 hodín denne s Marcelom, pretože spolu s ním na železničnej trati býval v kupé jedného vagóna, v ktorom boli traťoví robotníci ubytovaní. Tak dokonale zmapovaný život M. Strýka, ako mala ŠTB, nemala ani jeho najbližšia rodina. Samozrejme, Leško nebol jediný agent z okruhu Marcelových priateľov. Začiatkom leta 1990 sa mi s tým Leško zdôveril v dlhom rozhovore v parčíku centra Košíc, pretože hneď po založení OF v Košiciach sa Leško stal jeho veľmi aktívnym spolupracovníkom. Pri organizovaní prvého mítingu v Košiciach ho Marcel nástojčivo presviedčal, aby ten míting moderoval, keďže Leško bol kvalitný rečník a ako kazateľ mal za sebou stovky verejných príhovorov. Našťastie to odmietol, tak ako všetky funkcie, ktoré mu Strýko ponúkol – od kooptácie za poslanca Federálneho zhromaždenia až po regionálneho úradníka, napríklad vedúceho na odbore školstva. Ten jeho prednovembrový vývoj bol dokonalým zlyhaním, ale ku cti mu slúži, že po zmene režimu sa nechcel a nezapojil do politického života. V tom osobne vidím veľký rozdiel medzi Jozefom Leškom a Jánom Budajom. Chvalabohu, a našťastie, sa Leško nestal košickým Budajom. Predpoklady na to mal. Napriek všetkému česť jeho pamiatke.“
A česť pamiatke predovšetkým tým, ktorí nezlyhali, dodávam ja.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite