Slovo brata Filipa

Prešla nedeľa Krista Kráľa, ktorá zavŕšila liturgický rok. Pred nami stojí adventný čas očakávania toho istého Ježiša, ktorým sa liturgický rok znovu začína. Sme teda v cieli a stále pred cieľom. Budem františkánsky osobný: Ďalší rok je za mnou a čo dobré som v ňom vykonal? Život mi plynie a kto je v ňom Kristus? Akú skúsenosť mi prinesú bolesti, ktorým vo vzťahu s Ním budem ešte musieť čeliť?
Magazín Science robil výskum o morálnom konaní veriacich a neveriacich. Výsledok prekvapil – veriaci konali takmer rovnako ako neveriaci, ibaže vedeli o tom pekne rozprávať. Na chvíľu som sa cítil ako Hemingway, ktorý prišiel na súťaž mužov, čo sa najviac podobajú na Hemingwaya. Ale nevyhral, lebo sa vraj málo podobal. Tá otázka dotiera ešte nástojčivejšie: Čo znamená pre môj život Ježiš Kristus?
Vnímam ho ako magické tajomstvo, ktoré ma čoraz viac priťahuje a stáva sa kľúčom k pochopeniu dní a vecí, čo sa dejú. Cez všetky nezvládnuté veci môjho života sa mi tento Kristus prihovára a ukazuje cestu, ako moje zasvätenie vylepšiť. Vťahuje ma do priestoru, v ktorom vidím, že chcem byť nikým a ničím nepoznaný – a myslieť to vážne. Takéto ponorenie nie je útekom zo sveta. Chráni dušu od korupcie zvnútra aj zvonka!