Pre hydrogeológa Mareka Hudáčka po narodení druhého dieťaťa v roku 2005 začalo byť neúnosné pendlovať medzi Bratislavou a Bystricou, a tak začal vymýšľať, čo iné by ho mohlo uživiť. Brat prišiel s nápadom, že jeho kamarát má v Česku internetový obchod s plantážnou kávou, ktorú v tom čase na Slovensku takmer nikto neponúkal. A tak sa na to pozrel.
Lenže, dajte vedcovi do ruky študijnú literatúru! „Pôvodne som chcel kávu len predávať, ale začal som študovať informácie na internete, naobjednával som si knihy z Amazonu o káve, o jej príprave, pražení, všetkému som chcel prísť na koreň,“ spomína zakladateľ firmy Barzzuz Marek Hudáček. „Získal som od nemeckých dodávateľov vzorky a v paneláku na panvici som začal skúšať rôzne druhy praženia. Prvé vzorky som nosil kolegom do školy, boli to moji prví zákazníci a mnohí sú nimi dodnes.“
.barzzuz plný prírodných vedcov
Praženie ho chytilo, objavil dieru na trhu, a zistil, že biznis model mu vychádza lepšie, keď nielen predáva, ale surovinu aj sám spracúva. Keď mal celý projekt vymyslený, predviedol ho svojim dvom kamarátom zo štúdií geológovi, špecialistovi na ložiskárinu ropy a plynu Michalovi Štefanovičovi, a analytickému chemikovi Marošovi Koštialovi, či do toho nepôjdu s ním. Ako investori. „Dali sme dokopy 400-tisíc slovenských korún,“ smeje sa dnes Štefanovič. „Marek vybral všetky stavebné sporenia, ja som dostal od strýca predčasne dedičský podiel, zlepili sme dokopy peniaze na priestor, pražiaci stroj, osem vriec kávy a zaregistrovali firmu.“ Mimochodom, názov firmy Barzzuz nie je odvodený od slova bar, ale od dvoch dcér, Barbory a Zuzany, ktoré boli primárnym dôvodom jej vzniku. Dvojité zet pribudlo, aby to znelo viac taliansky.
Zároveň bolo treba vybaviť administratívu. „Všetci úradníci si mysleli, že ideme otvoriť veľkú fabriku pražiarne-baliarne,“ spomína Hudáček. „Pritom upratovanie, balenie, všetko sme robili na kolene s manželkou, mimochodom, mikrobiologičkou, ktorá bola na materskej. Najprv sme otvorili internetový obchod a keď sme zarobili na človeka v obchode, aj prvú kamennú predajňu v Banskej Bystrici.
Ďalším logickým krokom bol tzv. HoReCa segment, a tak začali oslovovať kaviarne. Tu však narazili na deformovaný trh aj chute. Ich čistá vysokohorská arabica sa Slovákom zdala príliš silná. Kaviarnikov nezaujímala kvalita kávy, iba čo najnižšia cena. Navyše sa dožadovali kompletného servisu, strojov, doplnkov, šálok, zvyknutí, že veľké značky to bez problémov dotovali. Barzzuz chcel predávať len kvalitnú kávu, ale bol nútený ísť do bezplatných prenájmov. Prišlo krízové obdobie, mnohí skrachovali, neplatili, nedodržiavali zmluvy. Barzzuz mal množstvo neuhradených faktúr, ale dane z nich platiť musel.
.kafeHaus – prvoradá je káva
Naháňania pohľadávok sa v roku 2010 ujal druhý zo spoločníkov, Michal Štefanovič. Zároveň sa rozhodli, že si začnú budovať vlastné kaviarne pod značkou KafeHaus. Najprv našli krásne priestory v Banskej Bystrici blízko centra za dobrú cenu, potom otvorili kaviareň s predajňou v Bratislave vo Freshmarkete a najnovšie v bratislavskom filmovom klube Lumière. Podobne ako v iných módnych kaviarňach, aj tu dostať čerstvé koláčiky, bezplatnú wifi a domáce limonády, prvoradá je však káva.
V roku 2010 výrazne klesli ceny plnoautomatických kávovarov a zrazu si ich mohli dovoliť mať v domácnostiach aj malých firmách. Veľa ľudí si začalo kupovať zrnkovú kávu domov aj do svojich firiem, tomu sa prispôsobili veľké značky, a tiež sa rozmohli špecializované obchody s kávou. V posledných dvoch rokoch nastupujú na trh kávovary na kapsle, tie však v Barzzuze nepredávajú. „V kapsliach nemôžete vedieť, čo všetko je tam pomleté, kedy to bolo pražené a čo je tam pridané, aby káva penila, akoby bola čerstvá,“ vysvetľuje Hudáček. „My máme v logu čerstvú kávu a toho sa držíme.“
Barzzuz odolal aj tlaku siete Carrefour, pre ktorú istý čas dodával kávu, aby ju balili mletú. „Máme vákuové balenie aj jednocestný ventil, ale aj tak by nebola dobrá,“ hovorí Hudáček a jeho spoločník dopĺňa: „Hoci podmienky v Careffouri sme nemali najlepšie, dostali sme sa viac do povedomia ľudí. Navyše sme robili a robíme aj veľa promo akcií a rautov, Slávika, Miss, festivaly, takže nás dokonca začali mnohí mylne považovať za veľkú komerčnú pražiareň, ktorá je už za vodou. Pritom ročný objem predaja v Barzzuze stále nie je ani pol percenta celého slovenského kávového trhu.“
„Včera som počul jedného pražiara hovoriť, že on do tohto biznisu nešiel, aby zarobil, ale s láskou,“ uzatvára rozprávanie Marek Hudáček. „My sme do toho išli s tým, že zarobíme. Museli sme uživiť rodiny, každý z nás troch spoločníkov má tri deti. Dnes nás to už dvoch uživí bez toho, aby sme popri tom robili geológiu. Takže nám ostáva ešte jeden „nezaopatrený“ spoločník – Maroš.“ Michal Štefanovič súhlasí: „Aj si povieme, že už by sme z toho mohli mať niečo navyše, ísť konečne obzrieť plantáže na Jáve alebo v Mexiku, ale potom vysvitne, že došla káva a treba ju nakúpiť. Tak ešte počkáme.“
Lenže, dajte vedcovi do ruky študijnú literatúru! „Pôvodne som chcel kávu len predávať, ale začal som študovať informácie na internete, naobjednával som si knihy z Amazonu o káve, o jej príprave, pražení, všetkému som chcel prísť na koreň,“ spomína zakladateľ firmy Barzzuz Marek Hudáček. „Získal som od nemeckých dodávateľov vzorky a v paneláku na panvici som začal skúšať rôzne druhy praženia. Prvé vzorky som nosil kolegom do školy, boli to moji prví zákazníci a mnohí sú nimi dodnes.“
.barzzuz plný prírodných vedcov
Praženie ho chytilo, objavil dieru na trhu, a zistil, že biznis model mu vychádza lepšie, keď nielen predáva, ale surovinu aj sám spracúva. Keď mal celý projekt vymyslený, predviedol ho svojim dvom kamarátom zo štúdií geológovi, špecialistovi na ložiskárinu ropy a plynu Michalovi Štefanovičovi, a analytickému chemikovi Marošovi Koštialovi, či do toho nepôjdu s ním. Ako investori. „Dali sme dokopy 400-tisíc slovenských korún,“ smeje sa dnes Štefanovič. „Marek vybral všetky stavebné sporenia, ja som dostal od strýca predčasne dedičský podiel, zlepili sme dokopy peniaze na priestor, pražiaci stroj, osem vriec kávy a zaregistrovali firmu.“ Mimochodom, názov firmy Barzzuz nie je odvodený od slova bar, ale od dvoch dcér, Barbory a Zuzany, ktoré boli primárnym dôvodom jej vzniku. Dvojité zet pribudlo, aby to znelo viac taliansky.
Zároveň bolo treba vybaviť administratívu. „Všetci úradníci si mysleli, že ideme otvoriť veľkú fabriku pražiarne-baliarne,“ spomína Hudáček. „Pritom upratovanie, balenie, všetko sme robili na kolene s manželkou, mimochodom, mikrobiologičkou, ktorá bola na materskej. Najprv sme otvorili internetový obchod a keď sme zarobili na človeka v obchode, aj prvú kamennú predajňu v Banskej Bystrici.
Ďalším logickým krokom bol tzv. HoReCa segment, a tak začali oslovovať kaviarne. Tu však narazili na deformovaný trh aj chute. Ich čistá vysokohorská arabica sa Slovákom zdala príliš silná. Kaviarnikov nezaujímala kvalita kávy, iba čo najnižšia cena. Navyše sa dožadovali kompletného servisu, strojov, doplnkov, šálok, zvyknutí, že veľké značky to bez problémov dotovali. Barzzuz chcel predávať len kvalitnú kávu, ale bol nútený ísť do bezplatných prenájmov. Prišlo krízové obdobie, mnohí skrachovali, neplatili, nedodržiavali zmluvy. Barzzuz mal množstvo neuhradených faktúr, ale dane z nich platiť musel.
.kafeHaus – prvoradá je káva
Naháňania pohľadávok sa v roku 2010 ujal druhý zo spoločníkov, Michal Štefanovič. Zároveň sa rozhodli, že si začnú budovať vlastné kaviarne pod značkou KafeHaus. Najprv našli krásne priestory v Banskej Bystrici blízko centra za dobrú cenu, potom otvorili kaviareň s predajňou v Bratislave vo Freshmarkete a najnovšie v bratislavskom filmovom klube Lumière. Podobne ako v iných módnych kaviarňach, aj tu dostať čerstvé koláčiky, bezplatnú wifi a domáce limonády, prvoradá je však káva.
V roku 2010 výrazne klesli ceny plnoautomatických kávovarov a zrazu si ich mohli dovoliť mať v domácnostiach aj malých firmách. Veľa ľudí si začalo kupovať zrnkovú kávu domov aj do svojich firiem, tomu sa prispôsobili veľké značky, a tiež sa rozmohli špecializované obchody s kávou. V posledných dvoch rokoch nastupujú na trh kávovary na kapsle, tie však v Barzzuze nepredávajú. „V kapsliach nemôžete vedieť, čo všetko je tam pomleté, kedy to bolo pražené a čo je tam pridané, aby káva penila, akoby bola čerstvá,“ vysvetľuje Hudáček. „My máme v logu čerstvú kávu a toho sa držíme.“
Barzzuz odolal aj tlaku siete Carrefour, pre ktorú istý čas dodával kávu, aby ju balili mletú. „Máme vákuové balenie aj jednocestný ventil, ale aj tak by nebola dobrá,“ hovorí Hudáček a jeho spoločník dopĺňa: „Hoci podmienky v Careffouri sme nemali najlepšie, dostali sme sa viac do povedomia ľudí. Navyše sme robili a robíme aj veľa promo akcií a rautov, Slávika, Miss, festivaly, takže nás dokonca začali mnohí mylne považovať za veľkú komerčnú pražiareň, ktorá je už za vodou. Pritom ročný objem predaja v Barzzuze stále nie je ani pol percenta celého slovenského kávového trhu.“
„Včera som počul jedného pražiara hovoriť, že on do tohto biznisu nešiel, aby zarobil, ale s láskou,“ uzatvára rozprávanie Marek Hudáček. „My sme do toho išli s tým, že zarobíme. Museli sme uživiť rodiny, každý z nás troch spoločníkov má tri deti. Dnes nás to už dvoch uživí bez toho, aby sme popri tom robili geológiu. Takže nám ostáva ešte jeden „nezaopatrený“ spoločník – Maroš.“ Michal Štefanovič súhlasí: „Aj si povieme, že už by sme z toho mohli mať niečo navyše, ísť konečne obzrieť plantáže na Jáve alebo v Mexiku, ale potom vysvitne, že došla káva a treba ju nakúpiť. Tak ešte počkáme.“
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.