Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Priama reč Lucie Piussi

.lucia Piussi .časopis .osobnosti

Keď mala moja sestra premiéru filmu Krehká identita v Slovenskom dome v Prahe, premietač zabudol dať dolu kryt z premietačky. Film bol, až na malý krúžok v strede, úplne rozostrený. Keď to sestra zbadala, zhíkla: „Ale takto som to nenatočila!“ Premietač sa na ňu otočil a bez mihnutia oka jej oznámil: „Ale natočila. Vy točíte takéto rozostrené zábery.“ „Ach,“ vzdychla sestra a bezvládne padla do kresla. Srdce jej búšilo a v hlave počula len hukot. Siahla po whisky na stole a už sa do konca filmu nespamätala. Keď po čase premietač zistil, že to on sám zabudol dať kryt z premietačky dole, nepovedal ani mäkké f.

Iba kryt tíško stiahol a v sále sa rozjasnilo. Nočná mora však ostala. Nalepí sa na vás ako smola. My sme zas hrali s kapelou v newyorskej Bohemian Hall, kam nás pozvali pri príležitosti 20. výročia prepustenia politických väzňov v Československu. Hoci nie sme česká kapela, vtedajší kultúrny atašé nás tam chcel mať spolu s českou undergroundovou legendou DG 307 a spravil pre to všetko, takže sa to naozaj podarilo. Bol to pre nás zázrak. Okrem koncertu sme hrali pár pesničiek aj v jednom divadelnom predstavení, kde v hľadisku sedela Suzanne Vega s manželom, básnikom, ktorý si hovorí Poez. Všetko bolo ako v sne. Až na slovenského zvukára! Keď sme sa ho pýtali, čím sa v New Yorku živí, odvetil, že zvučí „svadby, kary, potraty“, prapodivne sa rozrehlil a ďalej chystal mikrofóny. To samo osebe neveštilo nič zlé, až kým sme nezačali hrať. Ten človek nás v sekunde znenávidel. Nemohol pochopiť a prežiť, že taká luzerská kapela ako my tu reprezentuje domovinu. Jeho agresivita vyvrcholila tým, že na generálke vtrhol na pódium a začal na nás útočiť. Fyzicky. Musela ho spacifikovať úplne šokovaná režisérka. A sme doma. Doma nikdy nie ste prorokom. A o „slovenských domoch“ v zahraničí to platí zvlášť. Ak môžete, vyhnite sa im veľkým oblúkom. Sú to domy smútku. Straší v nich duch starých Slovákov. Bárs by aj boli české, stačí, že tam dole, na vrátnici, je jeden Slováčisko!

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite