Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Bod, odkiaľ niet návratu

.lukáš Krivošík .časopis .politika

Britský premiér David Cameron dostal od nemeckej kancelárky Angely Merkelovej varovanie, že prípadná snaha obmedzovať prisťahovalectvo z iných štátov EÚ môže viesť až k odchodu ostrovného kráľovstva z Únie. Aká hra sa tu rozohrala medzi Berlínom a Londýnom?

„Keď niekto príde a chce pracovať, je to v poriadku, tomu fandím, lebo takíto ľudia poháňajú hospodárstvo Spojeného kráľovstva,“ hovorí pre .týždeň obchodník Anish Shah, ktorý má svoju predajňu na londýnskom predmestí East Sheen. „Väčšina prisťahovalcov sú tvrdo pracujúci ľudia, no pár ich sem naozaj prichádza len preto, aby špekulovali, ako vybabrať so sociálnym systémom. To by netolerovala žiadna krajina na svete.“
Podnikateľ indického pôvodu, ktorý sa narodil v africkej Keni, prišiel do Veľkej Británie na konci 80. rokov za vzdelaním. Už niekoľko rokov prevádzkuje „Halusky Shop“, potraviny s českými a slovenskými výrobkami pre našich rodákov, pracujúcich na Ostrovoch. „Samozrejme, že zákazníci sú prekvapení, keď sem prídu prvýkrát a vidia, že takýto obchod prevádzkuje Ind,“ usmieva sa. Zamestnáva päť ľudí z Česka a Slovenska a k tomu päť Indov.

.nátlak z volebnej kampane
„David Cameron prichádza s týmito iniciatívami voči Európskej únii, aby si naklonil voličov pred budúcoročnými parlamentnými voľbami,“ vysvetľuje Shah. „No krajina z Únie nevystúpi. Sami by sme na to akurát doplatili.“ Ani on nie je zástancom vystúpenia. Koniec koncov, jeho podnikanie s českými a slovenskými výrobkami pre Čechov a Slovákov v Anglicku je založené práve na príležitostiach, ktoré existujú vďaka štyrom slobodám vnútorného trhu EÚ: voľnému pohybu tovarov, služieb, kapitálu a ľudí. Ak by Cameronova vláda obmedzila imigráciu z iných štátov Únie, dotknúť by sa to mohlo aj jeho slovenských zákazníkov.
Na prelome októbra a novembra to medzi britským premiérom a nemeckou kancelárkou nemilo zaiskrilo. David Cameron sa nachádza pod tlakom euroskeptickej Strany nezávislosti Spojeného kráľovstva (UKIP) i časti verejnosti, ktorej sa zdá, že Briti prestávajú byť pánmi vo vlastnom dome. Ministerský predseda by teda rád nanovo vyjednal pozíciu svojej krajiny v Európskej únii. To by zahŕňalo okrem iného prehodnotenie pravidiel o voľnom pohybe pracovných síl medzi jednotlivými členskými štátmi. Nekvalifikovaným hľadačom práce z iných krajín EÚ by sa v praxi obmedzil prístup na britský pracovný trh kvótami.
O tom však Angela Merkelová nechce ani počuť. „Nemecko nebude otriasať základným pilierom slobody pohybu v Európskej únii,“ povedala v rozhovore pre Sunday Times. O pár dní neskôr nemecký týždenník Spiegel zverejnil zákulisné informácie z okolia spolkovej kancelárky, podľa ktorých Merkelová začína považovať britský odchod z Únie za možný. Ak bude David Cameron trvať na obmedzeniach slobody pohybu, pôjde o „bod, odkiaľ niet návratu“ a Angela Merkelová (povedané diplomatickým jazykom) „zastaví svoje úsilie o udržanie Veľkej Británie v EÚ.“

.priestor pre kompromis
Stanovisko spolkovej kancelárky niektorí komentátori vykladajú ako definitívnu stratu trpezlivosti s večne nespokojným Davidom Cameronom. Merkelová chce podľa týchto úvah dosiahnuť prostredníctvom neústupčivej konfrontácie s ním porážku konzervatívcov v budúcoročných britských voľbách. Labouristami vedený kabinet by podobné problémy Európe nerobil. No proti tomuto výkladu stojí skutočnosť, že Merkelová okrem čiary, za ktorú nemieni zájsť, naznačila Cameronovi aj možné dva smery, ktorými by sa mohol uberať vzájomný kompromis.
Prvou je otázka britskej povinnosti doplatiť 2,1 miliardy eur do rozpočtu Európskej únie. Suma mala byť pôvodne splatená do 1. decembra a dôvodom jej výšky je, že britské hospodárstvo sa vyvíjalo štatisticky lepšie, než bolo pôvodne odhadované. Ak členské štáty EÚ hospodária lepšie, zvyknú si doplatiť, pokiaľ horšie, určitá suma sa im z rozpočtu vráti (napríklad Francúzsko v rámci toho istého zúčtovania dostane naspäť viac ako miliardu eur). No suma je tentoraz naozaj bezprecedentne vysoká a na jej výške sa podpísala aj nová metodika, ktorá do výpočtov zahŕňa dokonca čiernu ekonomiku s prostitúciou alebo obchodom s drogami.
Camerona výška nedoplatku, ktorú sa dozvedel v októbri na stretnutí v Bruseli, rozhnevala. Možný kompromis teraz spočíva v znížení sumy, a to tak, že sa zmení výklad metodiky výpočtu. Napríklad objem tieňovej ekonomiky spočíva len na odhadoch. Ďalšia možnosť je umožniť Londýnu, aby splácal sumu v mesačných splátkach a dlhšom období, keďže 1. december je priveľmi šibeničný termín. Spolková kancelárka už signalizovala ochotu v tejto veci Britom ustúpiť.
No pre Camerona existuje ešte jedna cesta, ako vyjsť zo sporu o prisťahovaleckú politiku s kancelárkou Merkelovou so cťou. Minulý týždeň vydal Európsky súdny dvor rozsudok, ktorý umožňuje krajinám Únie nepriznať sociálne dávky cudzincom z iných členských štátov, pokiaľ nemajú prácu a o zlepšenie svojej situácie sa ani aktívne nesnažia. Prípad sa týkal mladej Rumunky, ktorá si v Nemecku nárokovala sociálnu podporu, hoci tam nikdy nepracovala, a odmietala aj ponuky z úradu práce či rekvalifikačné kurzy. Ide o dôležité rozhodnutie. Cameron so slobodou pohybu vnútri Únie nepohne, no Merkelová ho rada podporí v úsilí zabrániť špekulatívnej turistike za sociálnymi dávkami. Tým viac, že do podobného riešenia ju tlačia aj voliči doma v Nemecku.

.slováci sa báť nemusia
David Cameron už naznačil, že svoje plány na reformu imigračnej politiky upraví tak, aby boli „kompatibilné s nemeckým stanoviskom“. Konkrétne návrhy chce prezentovať v zásadnom prejave, s ktorým má vystúpiť ešte pred Vianocami. Simon Nixon, hlavný európsky komentátor amerického denníka Wall Street Journal, hovorí, že Merkelovej zrážka s Cameronom ho neprekvapila. S rodeným Britom sa stretávame na prestížnej medzinárodnej konferencii TATRA SUMMIT v Bratislave. „Existujú britské požiadavky voči Európskej únii, ktoré sa jednoducho nedajú splniť,“ vysvetľuje pre .týždeň. „Myslím, že Angela Merkelová na to chcela jednoducho poukázať. Určite si neželá, aby Veľká Británia opustila Európsku úniu. Išlo len o to, dať vzájomným rokovaniam nejaké mantinely.“
Odhaduje sa, že vo Veľkej Británii pracuje viac ako 50-tisíc Slovákov. Mohli by Cameronove snahy, regulovať imigráciu z iných členských štátov EÚ, postihnúť aj našich krajanov? Zatiaľ ešte nie je jasná konkrétna podoba opatrení, s ktorými príde britský premiér. No Nixon pochybuje, že sa výrazne dotknú Slovákov a ďalších Východoeurópanov, ktorí už na Ostrovoch žijú a riadne pracujú. „Spojené kráľovstvo má problémy vyhostiť dokonca aj radikálnych džihádistov. Predstava, že polícia bude robiť záťahy na Slovákov, Čechov alebo Poliakov, nie je príliš reálna.“
Pokiaľ ide o slobodu pohybu v Európe, stanoviská Veľkej Británie a Nemecka sa počas uplynulého desaťročia úplne otočili. Keď postkomunistické krajiny stredovýchodnej Európy v roku 2004 vstupovali do Únie, Nemecko si spolu s Rakúskom uplatnilo prechodné obdobia pre voľný prístup občanov nových členských štátov na ich pracovné trhy. Tieto obmedzenia padli až v roku 2011. Naproti tomu Veľká Británia od začiatku svoj trh ponechávala otvorený.
Debata o prisťahovalectve sa počas uplynulého desaťročia prudko spolitizovala. No viaceré štúdie naznačujú, že prisťahovalectvo vo všeobecnosti predstavovalo pre krajinu ekonomický prínos, a nie je zďaleka takým problémom, akým sa javí. Samozrejme, je známe, že ľudia prestreľujú, keď majú odhadnúť napríklad výšku nezamestnanosti alebo inflácie vo svojej krajine. Väčšinou sa im skutočnosť zdá horšia, než naozaj je. Napríklad britská agentúra Ipsos MORI, ktorá sa venuje prieskumom trhu, zverejnila nedávno výsledky medzinárodného projektu s názvom Úskalia vnímania. Zisťovala v ňom, ako sa v rôznych krajinách líšia odhady ľudí a realita v oblasti politicky relevantných veličín.
Napríklad úroveň imigrácie sa zdá vysoká 11 percentám Britov. Ich priemerný odhad bol, že takmer štvrtinu obyvateľstva tvoria cudzinci. Lenže tí v skutočnosti tvoria iba 13 percent populácie. Zaujímavé je, že tieto tri čísla sú v prípade Británie a Nemecka skoro rovnaké. Inými slovami, približne rovnakému percentu obyvateľov oboch krajín sa zdá miera prisťahovalectva privysoká a ich odhad je oproti skutočnosti skoro rovnako nadhodnotený. Napriek tomu sú stanoviská vlád oboch krajín v aktuálnom spore úplne opačné.  

.problémom skôr domáci?
Pred rokom bola tiež zverejnená štúdia University College of London, podľa ktorej predstavovali prisťahovalci, prichádzajúci do Británie od prelomu milénia, čistý prínos pre verejné financie. Zvlášť to platí pre ľudí z iných štátov EÚ. Kým európski prisťahovalci zaplatili o 4 percentá viac, než sami dostali na transferoch a dávkach, výbery domáceho obyvateľstva boli len z 93 percent pokryté ich platbami do systému. Inak povedané, rodení Briti viac zo svojho systému vyberú ako doňho vložia, kým u európskych prisťahovalcov je to naopak. Pokiaľ ide o mimoeurópskych imigrantov, tí podľa štúdie viac z britského sociálneho systému čerpajú, ako doň prispievajú.
Dôvodom sú demografické rozdiely všetkých troch skupín. Medzi domorodými Britmi je, prirodzene, viac starých, chorých či sociálne odkázaných ľudí. Neeurópski prisťahovalci majú zase viac detí. Naproti tomu Poliaci, Slováci alebo Juhoeurópania, ktorí sem v poslednom čase utekajú pred krízou, sú skôr mladší, zdravší a bezdetní. Preto predstavujú aj menšiu záťaž pre sociálny systém. A preto si ani nezaslúžia, aby ich populistickí politici zneužívali v predvolebnej kampani.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite