OPLATÍ SA ČÍTAŤ Jennifer Eganová: Hrad (Odeon, 2014)
V literatúre – a zrejme aj v každom inom druhu umenia – ide len o dve otázky: Čo? a Ako? Čo nám chce autorka povedať a ako nám to hovorí? Tak napríklad úspešná a oceňovaná americká spisovateľka Jennifer Eganová a jej román Hrad. Má napínavý dej, vďaka čomu sa do príbehu ponárate, ani neviete ako, a pritom spolu s autorkou a jej hrdinami premýšľate o pravde a ilúzii, o fikcii a skutočnosti, o zmysle života a osude, o smrti, o magickej moci literatúry. Lebo o tom Hrad je. Počas čítania oceníte autorkino spisovateľské majstrovstvo. S bravúrou vlastnou skúseným kúzelníkom sa pred vašimi očami hrá s formou, jeden príbeh vnára do druhého, aby od oboch nakoniec poodstúpila krátko predtým, ako – na samom konci – do nich skočí ukážkovou hlavičkou. Čo aj Ako sú v dokonalej harmónii. Nič viac neprezradíme. Kniha vychádza vo výbornom českom preklade Jiřího Hanuša.
.jk
OPLATÍ SA ČÍTAŤ Albín Bagin: Krása približnosti (Ars Poetika a ÚSL SAV, 2014)
„Hoci jeho osobný čas bol príliš krátky, zanechal po sebe mimoriadne dielo, založené na úcte k hodnotám a k tradícii a súčasne iniciačné,“ píše Dana Hučková, ktorá spolu s Oľgou Vanekovou a za pomoci Fedora Matejovova editovali vyše 400-stranovú knihu z literárnovednej tvorby Albína Bagina (1939 – 1982). V knihe nájdeme Baginove texty o teórii žánrov, problematike naturizmu či baginovsky typické recenzie – reflexie a kritiky literárnych diel, čosi o literatúre v praxi a zaujímavú štúdiu o jazyku v literárnej komunikácii, z ktorej sa dozvieme o základnom rozdiele medzi dorozumievacím a básnickým jazykom. Bagina ako „súkromného“ učiteľa a priateľa približuje v rozsiahlej spomienke a v básni Ján Štrasser. D. Hučková predstavuje a precízne hodnotí tvorbu A. Bagina, uvádza základné vlastnosti jeho prístupu k literatúre a vytvára jeho vedecký portrét. Oplatí sa prečítať a literárne sa vrátiť do druhej polovice 20. storočia.
.gabriela Rakúsová
OPLATÍ SA POČÚVAŤ Bad Karma Boy: Údolia a kopce (Slnko Records, 2014)
Údolia a kopce sú druhým albumom kapely Bad Karma Boy. Ten prvý vyšiel minulý rok a je dôkazom pesničkárskeho a aranžérskeho talentu Juraja Marikoviča. Ako keby na ňom kapela hľadala polohu, ktorá jej naviac sadne, pričom to hľadanie je vzrušujúce a objavné. Na Údoliach a kopcoch už Juraj, Adela a Peter našli to, čo hľadali. Album s veľmi pekným dizajnom (Damián Pastirčák) tvorí deväť ležérne plynúcich pesničiek s jednoduchými, spevavými refrénmi, poetickou lyrikou neprezdobenými textami, krištáľovočistým zvukom a krásnym, vysoko posadeným Jurajovým spevom. Minimálne dve piesne na albume – Dunaj a Unavený – sú výborné, pri počúvaní viacerých si človek spomenie na Jurajovu domácu kapelu Para, ani jeden track nemáte chuť preskočiť, k viacerým sa budete radi vracať. Problémom je istá jednofarebnosť albumu: piesne sa na seba príliš podobajú. Možno by bol albumu pomohol externý producent. Hľadanie je v tomto prípade zaujímavejšie, ako nájdenie.
.jk
OPLATÍ SA POČÚVAŤ Neil Young: Storytone (Warner Music)
Posledné albumy kanadského velikána Neila Younga znejú, akoby si ten výnimočný pesničkár rozširoval svoje portfólio. Noiseový album, protestsongový album, album o autách, album, nahratý v telefónnej búdke, a nakoniec aj aktuálny Storytone, kde ho sprevádza veľký orchester. Neilova novinka vyšla v dvoch verziách – v symfonickej a symfonickej/akustickej verzii. Tá prvá je mätúca. Počúvanie Neila, ktorý sa prediera miliónmi tónov orchestra, znejúceho ako rozprávkové „Rozvíjej se poupátko", je v tomto prípade až na hranici gýča. Našťastie je tu druhá verzia, ktorá ukazuje tie isté skladby v sólovej verzii. Napríklad, zoberte si Tumbleweed (ide o krík z druhu stepných bežcov, ktorý sa po vyschnutí odtrhne a pomocou vetra putuje krajinou a rozsieva svoje semienka). V podaní orchestra znie tuctovo, no s ukulele sa premení na jednu z najkrajších Neilových neskorých songov. Tento rozdiel platí pre celý Storytone.
.pb
OPLATÍ SA POČÚVAŤ Scott Walker + Sunn O))) – Soused (Wegart / 4AD)
Popového miláčika šesdesiatych rokov, ktorý slávu vymenil za elitársku avantgardu, nadchla produkcia hlučných dronemetalových Sunn O))). Jeho texty sú mnohorozmerné, symbolistické obrazy veľmi spletitých a nepoddajných myšlienok. Všetky tieto metamorfózy buduje na hutných vrstvách bás, ozvenách hluku, vzlykoch saxofónu, práskaní biča a úderoch kovu o kov, kde najdesivejším zvukom je ťaživé ticho. Walkerov plný operný barytón sa úchvatne zarezáva do tejto masy a varuje pred nadchádzajúcim nebezpečenstvom (Brando), pokračuje ako kazateľ, vykonávajúci obskúrne rituály (Herod 2014) a končí ako mudrc, zvestujúci temné životné pravdy (Lullaby). Spolupráca tak pôsobí ako pokus o operu, napísaný v mukách rozkošníckej bolesti. Soused je neodškriepiteľne zaujímavý maximalistický odpadlík, hrajúci temnotou a zvláštnou, grotesknou hravosťou. Euforický, nervy drásajúci, zámerne nepoddajný a nezastaviteľne prekvapujúci.
.tomáš Slaninka
V literatúre – a zrejme aj v každom inom druhu umenia – ide len o dve otázky: Čo? a Ako? Čo nám chce autorka povedať a ako nám to hovorí? Tak napríklad úspešná a oceňovaná americká spisovateľka Jennifer Eganová a jej román Hrad. Má napínavý dej, vďaka čomu sa do príbehu ponárate, ani neviete ako, a pritom spolu s autorkou a jej hrdinami premýšľate o pravde a ilúzii, o fikcii a skutočnosti, o zmysle života a osude, o smrti, o magickej moci literatúry. Lebo o tom Hrad je. Počas čítania oceníte autorkino spisovateľské majstrovstvo. S bravúrou vlastnou skúseným kúzelníkom sa pred vašimi očami hrá s formou, jeden príbeh vnára do druhého, aby od oboch nakoniec poodstúpila krátko predtým, ako – na samom konci – do nich skočí ukážkovou hlavičkou. Čo aj Ako sú v dokonalej harmónii. Nič viac neprezradíme. Kniha vychádza vo výbornom českom preklade Jiřího Hanuša.
.jk
OPLATÍ SA ČÍTAŤ Albín Bagin: Krása približnosti (Ars Poetika a ÚSL SAV, 2014)
„Hoci jeho osobný čas bol príliš krátky, zanechal po sebe mimoriadne dielo, založené na úcte k hodnotám a k tradícii a súčasne iniciačné,“ píše Dana Hučková, ktorá spolu s Oľgou Vanekovou a za pomoci Fedora Matejovova editovali vyše 400-stranovú knihu z literárnovednej tvorby Albína Bagina (1939 – 1982). V knihe nájdeme Baginove texty o teórii žánrov, problematike naturizmu či baginovsky typické recenzie – reflexie a kritiky literárnych diel, čosi o literatúre v praxi a zaujímavú štúdiu o jazyku v literárnej komunikácii, z ktorej sa dozvieme o základnom rozdiele medzi dorozumievacím a básnickým jazykom. Bagina ako „súkromného“ učiteľa a priateľa približuje v rozsiahlej spomienke a v básni Ján Štrasser. D. Hučková predstavuje a precízne hodnotí tvorbu A. Bagina, uvádza základné vlastnosti jeho prístupu k literatúre a vytvára jeho vedecký portrét. Oplatí sa prečítať a literárne sa vrátiť do druhej polovice 20. storočia.
.gabriela Rakúsová
OPLATÍ SA POČÚVAŤ Bad Karma Boy: Údolia a kopce (Slnko Records, 2014)
Údolia a kopce sú druhým albumom kapely Bad Karma Boy. Ten prvý vyšiel minulý rok a je dôkazom pesničkárskeho a aranžérskeho talentu Juraja Marikoviča. Ako keby na ňom kapela hľadala polohu, ktorá jej naviac sadne, pričom to hľadanie je vzrušujúce a objavné. Na Údoliach a kopcoch už Juraj, Adela a Peter našli to, čo hľadali. Album s veľmi pekným dizajnom (Damián Pastirčák) tvorí deväť ležérne plynúcich pesničiek s jednoduchými, spevavými refrénmi, poetickou lyrikou neprezdobenými textami, krištáľovočistým zvukom a krásnym, vysoko posadeným Jurajovým spevom. Minimálne dve piesne na albume – Dunaj a Unavený – sú výborné, pri počúvaní viacerých si človek spomenie na Jurajovu domácu kapelu Para, ani jeden track nemáte chuť preskočiť, k viacerým sa budete radi vracať. Problémom je istá jednofarebnosť albumu: piesne sa na seba príliš podobajú. Možno by bol albumu pomohol externý producent. Hľadanie je v tomto prípade zaujímavejšie, ako nájdenie.
.jk
OPLATÍ SA POČÚVAŤ Neil Young: Storytone (Warner Music)
Posledné albumy kanadského velikána Neila Younga znejú, akoby si ten výnimočný pesničkár rozširoval svoje portfólio. Noiseový album, protestsongový album, album o autách, album, nahratý v telefónnej búdke, a nakoniec aj aktuálny Storytone, kde ho sprevádza veľký orchester. Neilova novinka vyšla v dvoch verziách – v symfonickej a symfonickej/akustickej verzii. Tá prvá je mätúca. Počúvanie Neila, ktorý sa prediera miliónmi tónov orchestra, znejúceho ako rozprávkové „Rozvíjej se poupátko", je v tomto prípade až na hranici gýča. Našťastie je tu druhá verzia, ktorá ukazuje tie isté skladby v sólovej verzii. Napríklad, zoberte si Tumbleweed (ide o krík z druhu stepných bežcov, ktorý sa po vyschnutí odtrhne a pomocou vetra putuje krajinou a rozsieva svoje semienka). V podaní orchestra znie tuctovo, no s ukulele sa premení na jednu z najkrajších Neilových neskorých songov. Tento rozdiel platí pre celý Storytone.
.pb
OPLATÍ SA POČÚVAŤ Scott Walker + Sunn O))) – Soused (Wegart / 4AD)
Popového miláčika šesdesiatych rokov, ktorý slávu vymenil za elitársku avantgardu, nadchla produkcia hlučných dronemetalových Sunn O))). Jeho texty sú mnohorozmerné, symbolistické obrazy veľmi spletitých a nepoddajných myšlienok. Všetky tieto metamorfózy buduje na hutných vrstvách bás, ozvenách hluku, vzlykoch saxofónu, práskaní biča a úderoch kovu o kov, kde najdesivejším zvukom je ťaživé ticho. Walkerov plný operný barytón sa úchvatne zarezáva do tejto masy a varuje pred nadchádzajúcim nebezpečenstvom (Brando), pokračuje ako kazateľ, vykonávajúci obskúrne rituály (Herod 2014) a končí ako mudrc, zvestujúci temné životné pravdy (Lullaby). Spolupráca tak pôsobí ako pokus o operu, napísaný v mukách rozkošníckej bolesti. Soused je neodškriepiteľne zaujímavý maximalistický odpadlík, hrajúci temnotou a zvláštnou, grotesknou hravosťou. Euforický, nervy drásajúci, zámerne nepoddajný a nezastaviteľne prekvapujúci.
.tomáš Slaninka
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.