Na úvod krátke zhrnutie minulotýždňového diania. Po mediálnom prevalení kauzy predraženého tendra na nákup CT prístroja pre Nemocnicu Alexandra Wintera premiér Robert Fico vyzval ministerku zdravotníctva Zuzanu Zvolenskú a podpredsedníčku parlamentu Renátu Zmajkovičovú na odstúpenie z funkcií. Zmajkovičová bola predsedníčkou dozornej rady piešťanskej nemocnice a v tomto orgáne zasadala aj jej poslanecká asistentka. Členom dozornej rady je aj spevák Michal Straka, ktorý je známejší ako raper Ego.
Televízia Markíza tiež informovala, že rovnaký prístroj ako piešťanská nemocnica kúpila nemocnica v Havlíčkovom Brode výrazne lacnejšie. Tender v Piešťanoch vyhrala spoločnosť Medical Group, v ktorej v minulosti pôsobil aj Pavol Paška.
Aj preto sa niektorí opoziční politici neuspokojili s demisiou Zvolenskej a Zmajkovičovej, ale žiadajú aj hlavu predsedu parlamentu. Tomu očividne nervózny Fico radí, aby sa bránil žalobami.
.pani Opatrná
Zuzana Zvolenská bola ten typ, ktorý sa veľmi snaží dostať do funkcie, aby tam nič nespravil a nič nepokazil.
Keďže do funkcie prichádzala zo stoličky podpredsedníčky predstavenstva poisťovne Dôvera, získala nálepku finančnej skupiny Penta. Keď sa partnerov Penty pýtali, na čo potrebovali manažérku typu Zvolenskej, odpovedali v tom zmysle, že je to skúsený človek zo zdravotníctva. Jej skúsenosť však spočívala najmä v tom, že za prvej vlády Roberta Fica vyrobila vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni dlh, pre ktorý štátna poisťovňa čelila nútenej správe.
Záhada toho, prečo vlastne Penta prikryla Zvolenskú, sa začala odkrývať neskôr. Pribúdali indície, že tichým spolumajiteľom Dôvery je Juraj Široký. Polovičný podiel v poisťovni totiž vlastní cyperská spoločnosť Prefto Holding. A Zvolenská tam sedela za tohto akcionára. Penta si tak mala kúpiť priamy vplyv na sociálnodemokratickú vládu.
V Dôvere pritom Zvolenskú manažérskymi zadaniami príliš nevyťažovali. Ani ju to veľmi nebavilo. Mala politické ambície, dúfala, že obsadí stoličku podpredsedníčky Smeru-SD a intenzívne sa angažovala. Ako človek pracujúci pre finančnú skupinu stíhala byť zároveň tieňovou ministerkou sociálnych vecí. A po voľbách 2012 skončila na ministerstve zdravotníctva.
Rezort zdravotníctva čakal na mnoho zásahov, elektronizáciu, jednotné liečebné postupy, rovnaké platby za rovnaké diagnózy, rušenie nevyťažených oddelení a posilnenie tých, ktoré nestíhajú. No Zvolenská si na povel od premiéra začala s novou silnou agendou – vyvlastnením súkromných zdravotných poisťovní. To by sa týkalo aj Dôvery. V tom čase však začalo byť dusnejšie aj medzi akcionármi Dôvery. Penta sa netajila tým, že štátu predávať nechce, druhý, „tajomný“ akcionár Prefto sa, naopak, vyvlastneniu nebránil. Tak vzniklo presvedčenie, že Zvolenská je na ministerstve preto, aby Širokému, označovanému za druhého spolumajiteľa Dôvery, dohliadla na výhodné vyvlastnenie poisťovne.
Téma vyvlastňovania poisťovní bola jadrom skráteného funkčného obdobia Zvolenskej. Hoci všetky prepočty o efektívnosti takéhoto počinu ukazovali, že je to nezmysel a že lepšie je strážiť prípadné neprimerané zisky súkromných poisťovní cez reguláciu, ktorú má kompletne v rukách štát.
.úder Širokému
Zvolenská a jej tím však neboli schopní za dva roky nastaviť základné procesy pre vyvlastnenie, vybrať poradcu, vymyslieť, ako to spraviť, aby to nebolo protiústavné ani pripraviť legislatívu. Nič z toho sa neudialo, čím sa projekt vyvlastnenia pre toto volebné obdobie zlikvidoval.
Vyvlastnenie, ktoré nebude, tak pohltilo všetky ostatné zdravotnícke témy. Zdravotníctvo je pritom ideálny rezort pre schopného manažéra. V rebríčkoch efektívnosti vynaložených zdrojov sa v ňom pohybujeme pod úrovňou porovnateľných krajín, za rovnaké peniaze je možné v ňom dosiahnuť výrazne lepšie výsledky.
Na ministerstve však vládla letargia v duchu myšlienky „do ničoho sa nepúšťať, aby nevznikali nové problémy“. Zvolenskej cieľom bolo politicky prežiť, čo sa jej nepodarilo.
Za pripomenutie stojí, že Zvolenská pritom nebola odvolaná za problém, ktorý sa v zdravotníctve vyskytol ojedinele. Nákup liekov a techniky cez sprostredkovacie firmy, ktoré na tom zarobia najviac, je v prípade štátnych zdravotníckych zariadení bežným rituálom. A boli aj kauzy, ktoré sa priamo s osobou ministerky spájali intenzívnejšie, napríklad kauza žilinskej nemocnice, kde bol ako biely kôň pre biznis nasadený kotolník.
V prípade predraženého obstarávania CT prístroja v piešťanskej nemocnici však nitky viedli k firmám spojeným s predsedom parlamentu a podpredsedom Smeru-SD. Ide o firmu Medical Group, ktorá bola víťazom predraženého obstarávania, v ktorej Pavol Paška pôsobil ako člen predstavenstva, a ktorá bola považovaná za jeho firmu. Odkedy z jej orgánov odišiel, dva razy sa zmenili aj jej majitelia. Nakoniec sa však vrátila späť do okruhu blízko Pašku, keď sa v predstavenstve po akcionárskych zmenách ocitli ľudia jemu blízki.
To, že nakoniec na to funkciou doplatila Zuzana Zvolenská, možno považovať za ranu Pavla Pašku určenú Jurajovi Širokému, keďže si to odskákala jeho nominantka. Novým ministrom sa stal Zvolenskej štátny tajomník Viliam Čislák, ktorý mal podľa informácií .týždňa bližšie ku zdravotníckemu krídlu Pavla Pašku ako k Zuzane Zvolenskej. Vzhľadom na svoj vplyv v sektore mohol Paška považovať za neprimerané, že na čele rezortu zdravotníctva sedí Juraj Široký.
.paška ako problém
Ďalší vývoj sa však obrátil aj proti samotnému predsedovi parlamentu. Politické odvolanie Zuzany Zvolenskej a Renáty Zmajkovičovej vypálilo úplne inak, ako premiér Fico a jeho okolie čakali. Mala to byť perfektná imidžová akcia krátko pred komunálnymi voľbami. Aj vzhľadom na to, ako sa vláda Ivety Radičovej nedokázala vyrovnať s kauzou budovy košického daňového úradu, očakával premiér za svoje promptné konanie potlesk a plusové body od voličov. Na nič také to však zatiaľ nevyzerá.
Osoba ministerky zdravotníctva už niekoľko hodín po odvolaní nikoho nezaujímala a všetci ukazujú prstom na šéfa parlamentu Pavla Pašku. Tomu sa počas jeho verejného pôsobenia podarilo vypestovať imidž, že v zdravotníckom biznise nemôže nikto urobiť ani krok bez toho, aby narazil na jeho záujmy. Predseda parlamentu nadarmo ukazuje výpisy z Obchodného registra, že s firmou, ktorá mala profitovať z obchodu s piešťanskou nemocnicou už dávno nemá oficiálne nič spoločné, nikto mu to jednoducho neverí.
Z plánu, že rýchla reakcia na kauzu môže nielen eliminovať škody pre Smer, ale v konečnom dôsledku pomôcť strane v komunálnej kampani, tak nezostal kameň na kameni. Naopak, krátko pred voľbami je vládna strana mediálne konfrontovaná s oveľa väčším problémom, ako je predražené cétečko či osoby Zuzany Zvolenskej a Renáty Zmajkovičovej. Čelí frontálnemu útoku na svoju tvár číslo dva.
Kauza piešťanského cétečka Robertovi Ficovi pripomenula, akým veľkým problémom pre jeho stranu je Paškova osoba. Nejde pritom len o verejný imidž, ale aj o jej vnútorné fungovanie. Pred letným snemom Smeru prišiel minister kultúry Marek Maďarič s iniciatívou zmien, ktoré mali stranu po prehratých prezidentských voľbách pomôcť reštartovať. Okrem programových návrhov, z ktorých väčšina sa stala realitou, navrhoval Maďarič aj zmeny na podpredsedníckych postoch v strane. Novými podpredsedami sa mali stať úspešní regionálni politici – žilinský župan Juraj Blanár a košický primátor Richrad Raši. Ani jeden z nich sa však nakoniec podpredsedom nestal. Podľa informácií, ktoré prenikli z kuloárov Smeru, bolo problémom najmä to, že si to neželala východoslovenská skupina okolo Pavla Pašku. Raši už pre nich začal byť príliš nezávislý a na mieste podpredsedu by radšej videli ministra životného prostredia Petra Žigu. S Blanárom sa zase Paška nezhodne v názore na privatizáciu župných nemocníc. Žilinská župa, ktorej Blanár šéfuje, dlhodobo odmieta privatizovať nemocnice vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti. Práve tento vnútrostranícky konflikt mal byť dôvodom, prečo so svojou kandidatúrou na post podpredsedu váhal aj Maďarič. Kandidovať sa rozhodol až po osobnom rozhovore s Ficom priamo na sneme.
Aj z týchto dôvodov pribúdajú na rôznych úrovniach Smeru hlasy (zatiaľ, samozrejme, len mimo diktafónu), podľa ktorých je dnes osoba Pavla Pašku najväčším problémom strany. Niežeby bolo v skriniach Smeru málo kostlivcov, predseda parlamentu so svojimi nejasnými zdravotníckymi záujmami je však suverénne najväčším a najviac zrelým na vypadnutie. Aj keď je otázne, či s tým Robert Fico vzhľadom na spôsob, akým strana vznikla, môže vôbec niečo urobiť.
Televízia Markíza tiež informovala, že rovnaký prístroj ako piešťanská nemocnica kúpila nemocnica v Havlíčkovom Brode výrazne lacnejšie. Tender v Piešťanoch vyhrala spoločnosť Medical Group, v ktorej v minulosti pôsobil aj Pavol Paška.
Aj preto sa niektorí opoziční politici neuspokojili s demisiou Zvolenskej a Zmajkovičovej, ale žiadajú aj hlavu predsedu parlamentu. Tomu očividne nervózny Fico radí, aby sa bránil žalobami.
.pani Opatrná
Zuzana Zvolenská bola ten typ, ktorý sa veľmi snaží dostať do funkcie, aby tam nič nespravil a nič nepokazil.
Keďže do funkcie prichádzala zo stoličky podpredsedníčky predstavenstva poisťovne Dôvera, získala nálepku finančnej skupiny Penta. Keď sa partnerov Penty pýtali, na čo potrebovali manažérku typu Zvolenskej, odpovedali v tom zmysle, že je to skúsený človek zo zdravotníctva. Jej skúsenosť však spočívala najmä v tom, že za prvej vlády Roberta Fica vyrobila vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni dlh, pre ktorý štátna poisťovňa čelila nútenej správe.
Záhada toho, prečo vlastne Penta prikryla Zvolenskú, sa začala odkrývať neskôr. Pribúdali indície, že tichým spolumajiteľom Dôvery je Juraj Široký. Polovičný podiel v poisťovni totiž vlastní cyperská spoločnosť Prefto Holding. A Zvolenská tam sedela za tohto akcionára. Penta si tak mala kúpiť priamy vplyv na sociálnodemokratickú vládu.
V Dôvere pritom Zvolenskú manažérskymi zadaniami príliš nevyťažovali. Ani ju to veľmi nebavilo. Mala politické ambície, dúfala, že obsadí stoličku podpredsedníčky Smeru-SD a intenzívne sa angažovala. Ako človek pracujúci pre finančnú skupinu stíhala byť zároveň tieňovou ministerkou sociálnych vecí. A po voľbách 2012 skončila na ministerstve zdravotníctva.
Rezort zdravotníctva čakal na mnoho zásahov, elektronizáciu, jednotné liečebné postupy, rovnaké platby za rovnaké diagnózy, rušenie nevyťažených oddelení a posilnenie tých, ktoré nestíhajú. No Zvolenská si na povel od premiéra začala s novou silnou agendou – vyvlastnením súkromných zdravotných poisťovní. To by sa týkalo aj Dôvery. V tom čase však začalo byť dusnejšie aj medzi akcionármi Dôvery. Penta sa netajila tým, že štátu predávať nechce, druhý, „tajomný“ akcionár Prefto sa, naopak, vyvlastneniu nebránil. Tak vzniklo presvedčenie, že Zvolenská je na ministerstve preto, aby Širokému, označovanému za druhého spolumajiteľa Dôvery, dohliadla na výhodné vyvlastnenie poisťovne.
Téma vyvlastňovania poisťovní bola jadrom skráteného funkčného obdobia Zvolenskej. Hoci všetky prepočty o efektívnosti takéhoto počinu ukazovali, že je to nezmysel a že lepšie je strážiť prípadné neprimerané zisky súkromných poisťovní cez reguláciu, ktorú má kompletne v rukách štát.
.úder Širokému
Zvolenská a jej tím však neboli schopní za dva roky nastaviť základné procesy pre vyvlastnenie, vybrať poradcu, vymyslieť, ako to spraviť, aby to nebolo protiústavné ani pripraviť legislatívu. Nič z toho sa neudialo, čím sa projekt vyvlastnenia pre toto volebné obdobie zlikvidoval.
Vyvlastnenie, ktoré nebude, tak pohltilo všetky ostatné zdravotnícke témy. Zdravotníctvo je pritom ideálny rezort pre schopného manažéra. V rebríčkoch efektívnosti vynaložených zdrojov sa v ňom pohybujeme pod úrovňou porovnateľných krajín, za rovnaké peniaze je možné v ňom dosiahnuť výrazne lepšie výsledky.
Na ministerstve však vládla letargia v duchu myšlienky „do ničoho sa nepúšťať, aby nevznikali nové problémy“. Zvolenskej cieľom bolo politicky prežiť, čo sa jej nepodarilo.
Za pripomenutie stojí, že Zvolenská pritom nebola odvolaná za problém, ktorý sa v zdravotníctve vyskytol ojedinele. Nákup liekov a techniky cez sprostredkovacie firmy, ktoré na tom zarobia najviac, je v prípade štátnych zdravotníckych zariadení bežným rituálom. A boli aj kauzy, ktoré sa priamo s osobou ministerky spájali intenzívnejšie, napríklad kauza žilinskej nemocnice, kde bol ako biely kôň pre biznis nasadený kotolník.
V prípade predraženého obstarávania CT prístroja v piešťanskej nemocnici však nitky viedli k firmám spojeným s predsedom parlamentu a podpredsedom Smeru-SD. Ide o firmu Medical Group, ktorá bola víťazom predraženého obstarávania, v ktorej Pavol Paška pôsobil ako člen predstavenstva, a ktorá bola považovaná za jeho firmu. Odkedy z jej orgánov odišiel, dva razy sa zmenili aj jej majitelia. Nakoniec sa však vrátila späť do okruhu blízko Pašku, keď sa v predstavenstve po akcionárskych zmenách ocitli ľudia jemu blízki.
To, že nakoniec na to funkciou doplatila Zuzana Zvolenská, možno považovať za ranu Pavla Pašku určenú Jurajovi Širokému, keďže si to odskákala jeho nominantka. Novým ministrom sa stal Zvolenskej štátny tajomník Viliam Čislák, ktorý mal podľa informácií .týždňa bližšie ku zdravotníckemu krídlu Pavla Pašku ako k Zuzane Zvolenskej. Vzhľadom na svoj vplyv v sektore mohol Paška považovať za neprimerané, že na čele rezortu zdravotníctva sedí Juraj Široký.
.paška ako problém
Ďalší vývoj sa však obrátil aj proti samotnému predsedovi parlamentu. Politické odvolanie Zuzany Zvolenskej a Renáty Zmajkovičovej vypálilo úplne inak, ako premiér Fico a jeho okolie čakali. Mala to byť perfektná imidžová akcia krátko pred komunálnymi voľbami. Aj vzhľadom na to, ako sa vláda Ivety Radičovej nedokázala vyrovnať s kauzou budovy košického daňového úradu, očakával premiér za svoje promptné konanie potlesk a plusové body od voličov. Na nič také to však zatiaľ nevyzerá.
Osoba ministerky zdravotníctva už niekoľko hodín po odvolaní nikoho nezaujímala a všetci ukazujú prstom na šéfa parlamentu Pavla Pašku. Tomu sa počas jeho verejného pôsobenia podarilo vypestovať imidž, že v zdravotníckom biznise nemôže nikto urobiť ani krok bez toho, aby narazil na jeho záujmy. Predseda parlamentu nadarmo ukazuje výpisy z Obchodného registra, že s firmou, ktorá mala profitovať z obchodu s piešťanskou nemocnicou už dávno nemá oficiálne nič spoločné, nikto mu to jednoducho neverí.
Z plánu, že rýchla reakcia na kauzu môže nielen eliminovať škody pre Smer, ale v konečnom dôsledku pomôcť strane v komunálnej kampani, tak nezostal kameň na kameni. Naopak, krátko pred voľbami je vládna strana mediálne konfrontovaná s oveľa väčším problémom, ako je predražené cétečko či osoby Zuzany Zvolenskej a Renáty Zmajkovičovej. Čelí frontálnemu útoku na svoju tvár číslo dva.
Kauza piešťanského cétečka Robertovi Ficovi pripomenula, akým veľkým problémom pre jeho stranu je Paškova osoba. Nejde pritom len o verejný imidž, ale aj o jej vnútorné fungovanie. Pred letným snemom Smeru prišiel minister kultúry Marek Maďarič s iniciatívou zmien, ktoré mali stranu po prehratých prezidentských voľbách pomôcť reštartovať. Okrem programových návrhov, z ktorých väčšina sa stala realitou, navrhoval Maďarič aj zmeny na podpredsedníckych postoch v strane. Novými podpredsedami sa mali stať úspešní regionálni politici – žilinský župan Juraj Blanár a košický primátor Richrad Raši. Ani jeden z nich sa však nakoniec podpredsedom nestal. Podľa informácií, ktoré prenikli z kuloárov Smeru, bolo problémom najmä to, že si to neželala východoslovenská skupina okolo Pavla Pašku. Raši už pre nich začal byť príliš nezávislý a na mieste podpredsedu by radšej videli ministra životného prostredia Petra Žigu. S Blanárom sa zase Paška nezhodne v názore na privatizáciu župných nemocníc. Žilinská župa, ktorej Blanár šéfuje, dlhodobo odmieta privatizovať nemocnice vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti. Práve tento vnútrostranícky konflikt mal byť dôvodom, prečo so svojou kandidatúrou na post podpredsedu váhal aj Maďarič. Kandidovať sa rozhodol až po osobnom rozhovore s Ficom priamo na sneme.
Aj z týchto dôvodov pribúdajú na rôznych úrovniach Smeru hlasy (zatiaľ, samozrejme, len mimo diktafónu), podľa ktorých je dnes osoba Pavla Pašku najväčším problémom strany. Niežeby bolo v skriniach Smeru málo kostlivcov, predseda parlamentu so svojimi nejasnými zdravotníckymi záujmami je však suverénne najväčším a najviac zrelým na vypadnutie. Aj keď je otázne, či s tým Robert Fico vzhľadom na spôsob, akým strana vznikla, môže vôbec niečo urobiť.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.