Telegraph Avenue sa začína na severe campusom prestížnej univerzity v Berkeley a končí sa v afroamerickej časti mesta Oakland. Cesta autom z jedného konca na druhý by mohla pripomínať teleportovanie medzi dvoma svetmi: na severnom konci inteligentní a ambiciózni študenti z najlepších rodín, o päť minút južnejšie prevažne afroamerická komunita ľudí, ktorých predstava o dobrom živote sa radikálne líši od budúcich právnikov a biznismenov v drahých oblekoch. Niekde uprostred sa tieto dva svety dotýkajú v malej predajni vinylových platní Brokeland Records.
.vinylová cirkev
„Já a pan Jones a Nat Jaffe a lidé našehu druhu, my už tvoříme naši vlastní církev. Myslím tím církev gramodesek. Vinylovou církev.” Tieto slová hovorí Archy Stallings. Spolu s Natom Jaffeom spoluvlastník obchodu Brokeland Records. Spomínaný pán Jones je starý džezový organista, ktorý všade chodí s papagájom, čo dokáže verne napodobniť zvuk jeho Hammondu B3. Adresátom Archyho slov je majiteľ pohrebníctva Posledný prístav a člen mestského zastupiteľstva Chan Flowers. Archy sa ho – ako stáleho zákazníka Brokeland Records – snaží odhovoriť od podpory výstavby trojposchodového hudobného megastóru, ktorý v blízkosti jeho obchodu plánuje otvoriť bývalá hviezda amerického futbalu a jeden z najbohatších černochov v krajine Gibson Goode. Pre malý obchodík s hudbou by to znamenalo definitívny koniec.
Archy je mladý, urastený černoch, ktorý miluje bebop, soul, gospel, funky a okrem toho má slabosť na ženy. Jeho spoločník Nat je starší beloch, konkrétne žid, absolútny znalec histórie „čiernej” hudby a zberateľ raritných džezových vinylov. Archyho manželka Gwen (dievča z dobrej rodiny, aktuálne v deviatom mesiaci tehotenstva) a Natova manželka Aviva (od detstva sa musela sama pretĺkať) majú tiež spoločnú firmu. Volá sa Pohodové pôrody (obidve sú pôrodné babice) a v duchu kalifornskej subkultúry presadzujú (a aj realizujú) pôrody v domácom prostredí. A ešte aj Natovho syna Julieho a Archyho „ľavobočka” Tita spája niečo silnejšie než len záujem o filmy Quentina Tarrantina...
Obchodíku Brokeland Records sa aj bez megastóru pána Gooda nedarí. Je milovaný fajnšmekrami všetkých spoločenských postavení, náboženstiev a farieb pleti, no nestačí to. Majú to Archy s Natom zabaliť, alebo napriek všetkému pokračovať ďalej? Majú akceptovať realitu a prijať štedrú ponuku ambiciózneho developera alebo s ním bojovať?
Do toho všetkého ešte umrie pán Jones (privalí ho jeho vlastný Hammond, keď sa ho snaží naložiť na auto). A Gwen s Avivou nezvládnu jeden komplikovaný „pohodový pôrod“. A Archyho otec Luther (kedysi býval hviezdou černošských filmov) sa pustí do úplne nerealistického projektu, pričom dôjde ku konfliktu s pracovníkmi Posledného prístavu.
.rozprávka z jednej ulice
Kniha Michaela Chabona patrí na poličku k Bielym zubom a NW Zadie Smith či k Newyorskej trilógii a Sunset Parku Paula Austera. Teda k románom, ktoré prostredníctvom príbehov obyvateľov jednej mestskej časti hovoria o celej krajine, prípadne o celom svete. Telegraph Avenue sa však od týchto autorov predsa len líši. Ak Chabonovi správne rozumieme, jeho najnovší román je rozprávkou. Niežeby bol určený deťom a nenájdeme v ňom ani hovoriace zvieratá (s výnimkou papagája pán Jonesa), víly či čarodejníkov. Všetko, o čom Michael Chabon píše, je realistické. Všetko je odpozorované zo života. Rozprávkovosť Telegraph Avenue spočíva v symbolike a v štruktúre rozprávania, v ktorom sa nakoniec všetko na dobré obráti a pozorný čitateľ je odmenený „morálnym ponaučením”.
Černoch Archy a žid Nat, pohrebník Flowers (všimnite si jeho meno), ktorý síce robí kompromisy v lokálnej politike, má rád dobrú hudbu a Archyho a so všetkou dôstojnosťou sprevádza ľudí k poslednému prístavu, Gwen a Aviva, statočné ženy, ktoré na svojich pleciach nesú hriechy svojich mužov a synov a robia všetko pre to, aby deti prichádzali na svet v pohode, nebohý pán Jones, ktorého hra na organe spájala gospely s komunizmom a vlastne všetci návštevníci Brokeland Records sú ľuďmi so skutočnými radosťami, trápeniami a zlyhaniami a zároveň rozprávkovými postavami, v ktorých sa zhmotňujú nádeje a trable ľudí 21. storočia.
Michael Chabon, autor Úžasných dobrodružstiev Kavaliera a Claya (v ktorých zložil poklonu komiksu), Konečného riešenia (v ktorom vzdal úctu Sherlockovi Holmesovi) či Záhad Pittsburgu (kde priznal inšpiráciu americkou „drsnou školou”) v Telegraph Avenue prináša nádej. Rasizmus, sociálne rozdiely, spomienkovým optimizmom okrášlená minulosť v konfrontácii s nepoznanou, a preto hrozivou budúcnosťou, lokálne v boji s globálnym, miestna komunita a nadnárodný kapitalizmus – to všetko sa nakoniec premietne do celkom obyčajných príbehov „malých”, zdanlivo bezvýznamných ľudí. Nat a Archy bojujú o miesto pre seba a svoju hudbu, ale nakoniec sú to ich manželky a deti, ktoré zachraňujú (zdanlivo) stratené.
Aj v Telegraph Avenue je Michael Chabon autorom s veľkým citom pre hovorový jazyk, do ktorého vkladá neošúchané metafory. Radosť čítať. Teda, ak sa v tom nestratíte a neprestane vás to po prvých dvadsiatich stranách baviť. Chabonova sila je totiž zároveň jeho slabosťou. Ten vodopád slov, obrazov, prímerov a príznačných detailov akoby miestami nedokázal sám celkom ovládať, čo vedie k istej čitateľskej únave. Treba ju však prekonať. Keď už pre nič iné, tak preto, aby ste zažili katarziu rozprávkového konca a uvedomili si, že malé veci majú často veľký význam.
Knihy Michaela Chabona máme k dispozícii vo vynikajúcich českých prekladoch. Telegraph Avenue kongeniálne preložila Olga Walló. Černosi, belosi, džezmeni, lekári aj pohrebníci hovoria po česky tak dobre ako po anglicky.
Michael Chabon: Telegraph Avenue Preklad Olga Walló Světová knihovna Odeon 2014.
.vinylová cirkev
„Já a pan Jones a Nat Jaffe a lidé našehu druhu, my už tvoříme naši vlastní církev. Myslím tím církev gramodesek. Vinylovou církev.” Tieto slová hovorí Archy Stallings. Spolu s Natom Jaffeom spoluvlastník obchodu Brokeland Records. Spomínaný pán Jones je starý džezový organista, ktorý všade chodí s papagájom, čo dokáže verne napodobniť zvuk jeho Hammondu B3. Adresátom Archyho slov je majiteľ pohrebníctva Posledný prístav a člen mestského zastupiteľstva Chan Flowers. Archy sa ho – ako stáleho zákazníka Brokeland Records – snaží odhovoriť od podpory výstavby trojposchodového hudobného megastóru, ktorý v blízkosti jeho obchodu plánuje otvoriť bývalá hviezda amerického futbalu a jeden z najbohatších černochov v krajine Gibson Goode. Pre malý obchodík s hudbou by to znamenalo definitívny koniec.
Archy je mladý, urastený černoch, ktorý miluje bebop, soul, gospel, funky a okrem toho má slabosť na ženy. Jeho spoločník Nat je starší beloch, konkrétne žid, absolútny znalec histórie „čiernej” hudby a zberateľ raritných džezových vinylov. Archyho manželka Gwen (dievča z dobrej rodiny, aktuálne v deviatom mesiaci tehotenstva) a Natova manželka Aviva (od detstva sa musela sama pretĺkať) majú tiež spoločnú firmu. Volá sa Pohodové pôrody (obidve sú pôrodné babice) a v duchu kalifornskej subkultúry presadzujú (a aj realizujú) pôrody v domácom prostredí. A ešte aj Natovho syna Julieho a Archyho „ľavobočka” Tita spája niečo silnejšie než len záujem o filmy Quentina Tarrantina...
Obchodíku Brokeland Records sa aj bez megastóru pána Gooda nedarí. Je milovaný fajnšmekrami všetkých spoločenských postavení, náboženstiev a farieb pleti, no nestačí to. Majú to Archy s Natom zabaliť, alebo napriek všetkému pokračovať ďalej? Majú akceptovať realitu a prijať štedrú ponuku ambiciózneho developera alebo s ním bojovať?
Do toho všetkého ešte umrie pán Jones (privalí ho jeho vlastný Hammond, keď sa ho snaží naložiť na auto). A Gwen s Avivou nezvládnu jeden komplikovaný „pohodový pôrod“. A Archyho otec Luther (kedysi býval hviezdou černošských filmov) sa pustí do úplne nerealistického projektu, pričom dôjde ku konfliktu s pracovníkmi Posledného prístavu.
.rozprávka z jednej ulice
Kniha Michaela Chabona patrí na poličku k Bielym zubom a NW Zadie Smith či k Newyorskej trilógii a Sunset Parku Paula Austera. Teda k románom, ktoré prostredníctvom príbehov obyvateľov jednej mestskej časti hovoria o celej krajine, prípadne o celom svete. Telegraph Avenue sa však od týchto autorov predsa len líši. Ak Chabonovi správne rozumieme, jeho najnovší román je rozprávkou. Niežeby bol určený deťom a nenájdeme v ňom ani hovoriace zvieratá (s výnimkou papagája pán Jonesa), víly či čarodejníkov. Všetko, o čom Michael Chabon píše, je realistické. Všetko je odpozorované zo života. Rozprávkovosť Telegraph Avenue spočíva v symbolike a v štruktúre rozprávania, v ktorom sa nakoniec všetko na dobré obráti a pozorný čitateľ je odmenený „morálnym ponaučením”.
Černoch Archy a žid Nat, pohrebník Flowers (všimnite si jeho meno), ktorý síce robí kompromisy v lokálnej politike, má rád dobrú hudbu a Archyho a so všetkou dôstojnosťou sprevádza ľudí k poslednému prístavu, Gwen a Aviva, statočné ženy, ktoré na svojich pleciach nesú hriechy svojich mužov a synov a robia všetko pre to, aby deti prichádzali na svet v pohode, nebohý pán Jones, ktorého hra na organe spájala gospely s komunizmom a vlastne všetci návštevníci Brokeland Records sú ľuďmi so skutočnými radosťami, trápeniami a zlyhaniami a zároveň rozprávkovými postavami, v ktorých sa zhmotňujú nádeje a trable ľudí 21. storočia.
Michael Chabon, autor Úžasných dobrodružstiev Kavaliera a Claya (v ktorých zložil poklonu komiksu), Konečného riešenia (v ktorom vzdal úctu Sherlockovi Holmesovi) či Záhad Pittsburgu (kde priznal inšpiráciu americkou „drsnou školou”) v Telegraph Avenue prináša nádej. Rasizmus, sociálne rozdiely, spomienkovým optimizmom okrášlená minulosť v konfrontácii s nepoznanou, a preto hrozivou budúcnosťou, lokálne v boji s globálnym, miestna komunita a nadnárodný kapitalizmus – to všetko sa nakoniec premietne do celkom obyčajných príbehov „malých”, zdanlivo bezvýznamných ľudí. Nat a Archy bojujú o miesto pre seba a svoju hudbu, ale nakoniec sú to ich manželky a deti, ktoré zachraňujú (zdanlivo) stratené.
Aj v Telegraph Avenue je Michael Chabon autorom s veľkým citom pre hovorový jazyk, do ktorého vkladá neošúchané metafory. Radosť čítať. Teda, ak sa v tom nestratíte a neprestane vás to po prvých dvadsiatich stranách baviť. Chabonova sila je totiž zároveň jeho slabosťou. Ten vodopád slov, obrazov, prímerov a príznačných detailov akoby miestami nedokázal sám celkom ovládať, čo vedie k istej čitateľskej únave. Treba ju však prekonať. Keď už pre nič iné, tak preto, aby ste zažili katarziu rozprávkového konca a uvedomili si, že malé veci majú často veľký význam.
Knihy Michaela Chabona máme k dispozícii vo vynikajúcich českých prekladoch. Telegraph Avenue kongeniálne preložila Olga Walló. Černosi, belosi, džezmeni, lekári aj pohrebníci hovoria po česky tak dobre ako po anglicky.
Michael Chabon: Telegraph Avenue Preklad Olga Walló Světová knihovna Odeon 2014.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.