Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Chceme nových lídrov

.eva Čobejová .časopis .rozhovor

Opustil konzultačnú firmu aj bankovú sféru, pretože má pocit, že svoju energiu musí nasmerovať do celkom inej sféry. Tvrdí, že školstvo rozhoduje o budúcnosti tejto krajiny. Preto rozbiehal projekty ako Manageria, Nexteria, Učiteľ 2020 a Teach for Slovakia. Stanislav Boledovič.

.prečo sa človek, ktorý nie je učiteľ, venuje školstvu s takou intenzitou, ako vy? Ako ste sa k tomu vlastne dostali? Ste z učiteľskej rodiny?
Som. Moja mama je učiteľka aj svokrovci sú učitelia. Ale tá moja motivácia nepochádza priamo z rodiny.

.tak odkiaľ? Mali ste nejaké zlé osobné skúsenosti so školou?
Práve naopak. Mňa určite najviac definovalo štúdium na prvom osemročnom matematickom gymnáziu, pretože som sa cítil matematikom a mal som úžasných učiteľov. Potom som išiel študovať na Fakultu manažmentu Univerzity Komenského a to bola tiež veľmi dobrá škola.

.prečo manažment, keď ste sa cítili matematikom?
Po roku 1989 sa manažment javil ako tá správna cesta. Ale keďže som bol duchom matematik, vyštudoval som finančný manažment. A potom som pôsobil v biznise – v medzinárodnej poradenskej firme, v bankovníctve a spoluzakladal som jednu firmu na Slovensku. Nejakých desať rokov som teda bol v manažérskych pozíciách.

.takže k tomu školstvu ste sa dostali až neskôr? Prečo ste vlastne odišli zo sveta  biznisu, ak sa vám v ňom darilo?
Keď je človek krátko po vysokej škole, tak chce robiť v tom, čím žil, čo študoval, chce sa realizovať, dosiahnuť úspechy. V istom štádiu som mal pocit, že som už sa veľa naučil, že viem, ako byť členom vedenia firmy, že dokážem realizovať zmeny a podobne. A bolo mi jedno, či som v bankovníctve, v telekomunikáciách, či v energetike – išlo o to, naučiť sa analyzovať, pracovať v tíme, viesť ľudí, prípadne založiť firmu. A keď som už tieto schopnosti nadobudol, vyvstala otázka, na čo ich použijem. V tom čase som si začal klásť otázky: Na čo využiješ ten talent, tie dary, ktoré si dostal?

.aký talent a aké dary máte na mysli? Čo špecifické máte vo svojej osobnej výbave?
Bol som trénovaný špičkovými matematikmi na veľký výkon a na to, že treba byť vytrvalý, ale aj kreatívny a analytický. A myslím, že mám určitý dar rozbiehať veci. Keď vidím nejaký nápad, tému, viem to zrealizovať.

.a zdá sa, že ste sa rozhodli realizovať nápady v školstve. Prečo práve tam?
Ak cítime nejakú zodpovednosť k svojim deťom, tak by sme mali podľa mňa nasmerovať našu energiu prioritne zaostávajúcim oblastiam, kde by zmeny ocenili naše deti. A môj názor je, že to je zdravotníctvo a školstvo.

.ale tieto dve sféry sú úplne odlišné, ako je svet biznisu, v ktorom ste sa pohybovali a získavali skúsenosti. V biznise ide najmä o zarábanie peňazí, veci sú tam definované a merané celkom inak ako v školstve či zdravotníctve.
Mám na to trošku iný pohľad – povolanie manažéra nie je iba o zarábaní peňazí, ale aj o tom, ako veci meniť. Manažér je dobrý v tom, že vie viesť organizácie a realizovať zmeny. Ale každý sa musí občas pýtať sám seba, ako využíva svoje danosti. Ako lekár, ktorý sa musí tiež pýtať, či lieči boľavý zub, alebo zabíja nevinné nenarodené dieťa. A ja ako manažér som si začal klásť takéto otázky a začal som mať silný pocit, že školstvo je oveľa dôležitejšie, ako som si dovtedy myslel, a že sa nachádza v oveľa horšom stave, ako som si myslel. Mal som na školstvo veľmi skreslený pohľad, pretože som žil v takej bavlnke svojich zážitkov. Mal som za sebou najlepšiu možnú strednú školu – GAMČU, a aj vysoká škola bola výborná, hoci v tomto hodnotení určite hrá úlohu aj spomienkový optimizmus.

.slovenské školstvo je teda iné, než ako sa to javí na elitnej bratislavskej škole?
Áno. A bol som zdesený, keď som čítal blog Eriky a Noriky, dvoch učiteliek z Dobšinej. Bol som zdesený z toho, že takto to funguje na Slovensku. Potom som začal študovať nejaké štatistiky a zistil som, ako na tom sme vo vzdelávaní. A už som nemohol zotrvať v bankovníctve. Školstvo rozhoduje o budúcnosti tejto krajiny.

.ten pamätný blog dvoch učiteliek z Dobšinej – Eleonóry Liptákovej a Eriky Polgáriovej – čítalo veľa ľudí, ale mnohí zrejme mali pocit, že učiteľky síce majú pravdu, ale čo ja s tým môžem urobiť? Váš pocit bol asi iný.
Aj ja som si myslel, že s tým nemôžem nič urobiť, lebo nie som minister školstva. Ale keď som ten blog prečítal, tak som vedel, že musím Dobšinú navštíviť. Tam som zistil, že Erika a Norika sú úžasné dievčatá. A okrem toho, že sa sťažujú, majú aj nápady. Dokonca aj vedeli, ako to urobiť. A ja som pocítil osobnú zodpovednosť pomôcť im. Cítil som spoluzodpovednosť za to, aby sa s tým niečo urobilo, lebo mňa tá téma trápila.

.spoluzodpovednosť za niečo, čo sa vás nijako bezprostredne netýkalo.
Áno. Môj postoj k životu radikálne zmenil môj mentor Pavol Demeš, ktorý mi povedal, že nemáme čakať na to, čo napríklad minister spravodlivosti urobí so súdnictvom. Lebo to my občania rozhodujeme o budúcnosti krajiny a politikom len delegujeme nejakú kompetenciu. A to nie je všetko. Občianske iniciatívy sú nutným predpokladom pre politickú zmenu. Tie najväčšie príklady všetci poznáme: Gándhí pomohol zjednoteniu Indie a nemal na to nijaký politický mandát. Podobne ako Martin Luther King. Takže, ak ma niečo trápi, tak ja som zodpovedný za to, aby sa to zmenilo. Môžem sa tej zodpovednosti vzdať a nechať ju na politikov, ale potom s tým musím vedieť zaspávať.

.takže čo konkrétne ste urobili s nápadmi dvoch dobšinských učiteliek?
Predstavili sme Eriku a Noriku viackrát v komunite mojich známych – manažérov, podnikateľov, medzi ktorými bol, mimochodom, aj dnešný pán prezident Andrej Kiska. A viem veľmi presne, čo zafungovalo. Keď Erika a Norika predstavili svoj príbeh, prišli za mnou viacerí známi a povedali mi, že to sú úplne neuveriteľné osoby a hoci vôbec neveria, že tá téma sa dá riešiť, chcú ich podporiť už len preto, aby ony dve nestratili nádej a energiu. Tak sa dala dokopy skupina asi desiatich investorov, jeden z nich kúpil domček, ďalší zaplatili náklady na prvý rok programu a táto skupina ľudí stále financuje tie základné veci.

.vďaka tomu Erika a Norika svoje nápady mohli realizovať?
Áno, dnes majú Rodičovské centrum v Dobšinej, venujú sa deťom od 0 do 3 rokov a najmä ich mladistvým mamičkám. Takže ten príbeh ešte ďalej pokračuje. Ale chcem zopakovať, že to, prečo to funguje, bola neuveriteľná energia dvoch žien. Zároveň hľadáme spôsob, ako ten nápad ďalej rozšíriť.

.ako štátny projekt?
To asi nie. Mali sme smutnú skúsenosť, keď sme projekt predstavovali bývalému ministrovi školstva. Povedal nám, že ho nemôže podporiť, lebo slovenské školstvo pozná iba deti od troch rokov života. A keďže ich projekt je zameraný na deti od 0 do 3 rokov, nie je to možné podporiť. Fakt je, že štátna pokladnica má obmedzené množstvo peňazí. Ale veľa sa dá urobiť aj bez štátnych peňazí. Dajme šancu občanom, aby priamo zafinancovali vec, na ktorej im záleží. Toto je filozofia, ktorej ja verím. V Managerii sme vybudovali komunitu ľudí, ktorí posielajú percento svojho platu na vybraný projekt vo vzdelávaní a školstve. Lebo chcú, aby mali deti a mladí ľudia na Slovensku lepšie vzdelanie a nechcú sa alibisticky spoliehať na to, ako pán premiér rozdelí peniaze. Radšej sami dajú to jedno percento. Keby desaťtisíc ľudí na Slovensku začalo dávať jedno percento svojho príjmu na školstvo, tak sa bavíme o miliónových sumách.

.spomenuli ste Manageriu. To je čo?
V čase, keď som začal pomaly opúšťať svoju manažérsko-bankovnícku dráhu, trápil som sa tým, akú krajinu zanecháme našim deťom. A už vtedy som rozmýšľal, kde by som mohol ten talent, ktorý mi bol darovaný, využiť. Stretával som sa aj s politikmi a uvažoval, či to nie je cesta, ktorou by som sa mal vydať, aby som mohol pomôcť. Ale zistil som, že to nie je prostredie, kde by som mohol uspieť a bol potrebný. Prvým krokom k zmene mojej kariéry bola ponuka od pána profesora Komorníka, aby som po večeroch učil na fakulte manažmentu. A v jednom momente som mal pocit, že to dáva oveľa väčší zmysel ako práca v banke. Preto sme s partiou ľudí založili spoločnosť Manageria, kde sme sa systematicky venovali študentom. Dnes sa tá spoločnosť volá Nexteria.

.o čo išlo v Managerii, respektíve o čo ide v Nexterii?
Základná myšlienka je, že chceme zlepšiť našu krajinu pre naše deti a všetci veríme, že ten spôsob, ako to urobiť systematicky a dobre, je vo vzdelávaní. Investujeme energiu a obmedzené financie, ktoré máme, do budúcich lídrov, ktorých rozhodnutia raz budú rádovo dôležitejšie ako rozhodnutia bežného voliča. Zamerali sme sa teda na ľudí, u ktorých vidíme potenciál dostať sa do najdôležitejších pozícií v biznise, politike, súdnictve, zdravotníctve, médiách. A s týmito ľuďmi pracujeme, aby sme ich ešte lepšie pripravili na ich profesiu, a to najmä z hľadiska hodnôt.

.mohli by ste nám to vysvetliť trochu podrobnejšie?
Myslím to takto: Problémom nie je, že by Harabin bol nekompetentným človekom, ktorý nevie zrealizovať zmeny. Problémom je, že pri realizovaní tých zmien nedominovali morálne, etické a celospoločenské hľadiská, ale často sebecký záujem a túžba po moci. My sa snažíme ľudí, ktorí sa pravdepodobne dostanú do podobných pozícií, na to hodnotovo pripraviť. Naše školy to nerobia. Najmä gymnáziá, ktoré vychovávajú elitu, to necítia ako svoje poslanie. Hodnoty, ako čestnosť a integrita, boli v Managerii a sú v Nexterii na prvom mieste.

.ako si vyberáte tých budúcich lídrov?
Nie je to nijaký originálny spôsob. Robíme to tak ako všetky firmy, ktoré lovia tie najlepšie mozgy. Minulý rok sa nám prihlásilo asi 300 ľudí a štandardným výberovým procesom sme vybrali 30 najlepších. S tými potom pracujeme po celé vysokoškolské štúdium.

.ako zistíte ich hodnotové nastavenie pri výbere?
Je niekoľko otázok, ktorými sa to dá zistiť. Napríklad či opisovali na škole, do akej miery sa zapájali do dobrovoľníckej práce, komu pomohli.

.takže vyberáte len dobrých ľudí?
Prihliadame na to, ale vyberáme najmä ľudí, ktorí majú najväčší potenciál zastávať v budúcnosti kľúčové roly.

.čiže vyberiete tých, ktorí raz budú rozhodovať, a hodnotovo ich prenastavíte?
Takto by som to neformuloval. Necítim sa komfortne s misiou, že ideme niekoho pretvárať. Máme vždy ťažké debaty o tom, koho vybrať. Ale v princípe sa zhodneme v tom, že keby sa k nám v minulosti prihlásil Hitler, tak by sme ho asi zobrali. Lebo by sme chceli ovplyvňovať jeho hodnoty, aby cítil viac vzájomnosti k iným ľuďom. Vyberáme medzi osemnásťročnými ľuďmi, ktorí sú často ešte nepopísané listy papiera a nemajú vyformované hodnoty napríklad na tému, či budú podplácať, či budú zneužívať svojich zamestnancov a podobne. Hlavný súboj dobra a zla o charakter mladého človeka a jeho postoje v otázkach hodnôt, morálky, integrity sa ešte len odohrá. My chceme byť pritom.

.tá práca s nimi vyzerá ako?
Prinášame im na diskusie a osobné stretnutia výnimočných ľudí. Ľudí, ktorí dosiahli úžasné veci, a dosiahli úspech čestne. Oni im rozprávajú silné osobné príbehy, kde stretli ľudí, ktorí korumpovali, ktorí sa správali v tíme arogantne, ktorí sa správali sebecky – a ako dopadli.

.čiže chcete vychovávať skôr Kiskov ako Haščákov?
Jedna z našich šiestich hodnôt je hodnota služby, ktorá hovorí, že ak som v živote dostal veľa vecí darom a ak to cítim tak, že mám viac ako ostatní, moja zodpovednosť je vracať to a pomáhať druhým, ktorí nie vlastnou vinou majú ťažší život.. A to je aj príbeh Andreja Kisku. Hovorím študentom, že keď sa človek na konci ohliadne za svojím životom, bude oveľa šťastnejší, keď pomáhal druhým ľuďom, uskromnil sa a obetoval sa pre druhých. Určite šťastnejší ako človek, ktorý si kúpil celú túto krajinu.

.ak mladým ľuďom hovoríte o tých, ktorí klamali, kradli, podvádzali, korumpovali, a preto dopadli zle, tak to vyzerá, že klamať, kradnúť, podvádzať a korumpovať sa nemá preto, lebo v konečnom dôsledku je to nevýhodné. Ale je to naozaj tak? Mnohým zlodejom, podvodníkom a korupčníkom sa predsa darí dobre. Nie je to v skutočnosti tak, že tieto veci sa nemajú robiť preto, lebo sa jednoducho nemajú robiť? A nie preto, že dopadneme zle.
Je to citlivá téma. Nie sme etablovaný Harvard, kde by sme toto mali vytesané. My chceme formovať budúcich lídrov a premýšľame ako. Je dôležité povedať, čo je správne robiť – nekradnúť, pomáhať. A zároveň povedať, že je to aj nevýhodné. Prejaví sa to na vzťahoch, na rodine, na svedomí. Ja som presvedčený, že obidve veci veci platia.

.momentálne je vašou najviditeľnejšou iniciatívou projekt Teach for Slovakia. Odkiaľ je inšpirácia?
Na rozdiel od Nexterie, ktorá je naším výmyslom, je Teach for Slovakia západná licencia. Funguje v tridsiatich krajinách, v USA už 25 rokov. O licenciu sme sa uchádzali dva roky a dnes realizujeme projekt, ktorý môže dokázateľne zásadným spôsobom zlepšiť školstvo. Tak, aby všetky deti mohli mať dobré vzdelanie. Nebavíme sa o vysokom školstve, ale o základných školách v regiónoch, kde dnes často polovica detí tú základnú školu neskončí. Nedosiahnu teda gramotnosť a majú malú šancu zamestnať sa. Deťom, ktoré sa narodia do ťažších prostredí, škola nedokáže pomôcť v prekonávaní hendikepu, ktorý majú zo svojho prostredia. Tento projekt rieši to, ako tento hendikep v škole dorovnať a má úžasné výsledky. Ľudia, ktorí v Teach for all pôsobia, dokážu dostať takéto deti aj na univerzity.

.títo ľudia pochádzajú väčšinou z biznisu a idú učiť na dva roky niekam, kde je učenie problematické. V čom spočíva ich prínos?
Ak sa pozriem na to, čo teraz dostáva napríklad dieťa v Dobšinej a zamyslím sa nad tým, čo ešte môže dostať, tak tam vidím veľký potenciál. Ľudia, ktorí idú do Teach for Slovakia, idú na misiu. Zaväzujú sa, že nebudú mať len 22-hodinový týždňový úväzok na školách, ale že sa budú deťom venovať aj poobede, pôjdu do rodín, budú ich osobnými podporovateľmi a budú na tieto deti myslieť dňom-nocou. Tento extra záujem a extra pozornosť spôsobuje veľké zmeny v živote týchto detí. Vízia je, že vezmeme najšikovnejších mladých ľudí a pošleme ich do škôl. Ľudí, ktorí v sebe majú nejaké dary vo vedení, v motivovaní, v inšpirovaní. Tie možno neskôr využijú na biznis či politiku, ale keď dva roky budú tie dary dávať deťom v najťažších podmienkach, tak s nimi naozaj dokážu zázraky.

.koľko máte mladých učiteľov v prvom roku projektu?
Štrnásť a v budúcnosti by sme sa chceli dostať k stovke.

.tých štrnásť učiteľov bude pôsobiť na školách dva roky. A potom ich preberie ďalší učiteľ z vášho projektu?
Nie, tá nová skupina pôjde aj do iných škôl.

.čiže to dieťa sa s takýmto učiteľom stretne maximálne na dva roky?
Ten trik je aj v tom, že programy Teach for all fungujú aj pre celé školy a do tých najťažších regiónov, ako sú Stráne pod Tatrami, Huncovce, Dobšinej, pošleme dvoch mimoriadne nadšených, životom ešte nezničených mladých ľudí, ktorí majú viac energie pre deti, ale aj pre celú školu. My zároveň podporujeme aj tú školu, jej vedenie a tí mladí ľudia prinesú aj zaujímavú expertízu o tom, ako škola funguje. A škola by mala dostať novú inšpiráciu, lebo sa zrazu o ňu zaujímajú – politici, sponzori, prezident, médiá. Učitelia môžu stúpnuť na duchu, že konečne je o ich prácu záujem.

.na našich školách sú aj šikovní zapálení učitelia, len sú nezaplatení a to ich postupne demotivuje. A toto váš projekt nevyrieši.
My veríme, že to vyriešime. Krátkodobo určite nie, ale Teach for all má okrem krátkodobého cieľa na určitej škole aj dlhodobý cieľ,  ktorý je dôležitejší. Do Teach for all zapájame budúcich lídrov tejto krajiny. Majú dva roky na to, aby spoznali problémy nášho školstva. A jedného dňa, keď budú v politike, biznise, médiách, by mohli vedieť pomôcť systematickej zmene školstva.

.čo vás vedie k takémuto optimizmu?
Amerika má na to dáta? V jednom štáte majú ministerku, ktorá prešla Teach for America. Z tohto programu je aj niekoľko kongresmenov, novinárov. A keby neprešli týmto programom, tak by neprecítili to, že krajina má zásadný problém. Verím, že rovnaké to bude u nás. Ľudia, ktorí v tej Dobšinej strávia dva roky, na to nezabudnú. To je plný zmysel programu, ktorý sa prejaví po dvadsiatich rokoch. V Amerike majú aj výskum, že z ľudí kľúčových pre zmeny v školstve asi 20 percent prešlo programom Teach for America. To je najviac zo všetkých podobných organizácií.

.pre tých, čo sa zapoja do vášho programu, je to určite atraktívna položka do profesijného životopisu. Môže pomôcť aj ich kariére, ktorá už nebude mať so školstvom nič spoločné.
Určite je to možné, ale poslaním Teach for all je aj dlhodobo pracovať s komunitou svojich absolventov tak, aby oni stále nachádzali a obnovovali svoju vnútornú vášeň pre zlepšovanie školstva. Teach for all to robí vo svete napríklad výročnými konferenciami, workshopovými skupinami, realizáciou spoločných projektov. My sa preto budeme o týchto ľudí naďalej zaujímať a podporovať ich. Už dnes sa ich pýtame, či si vedia predstaviť, čo budú robiť o dvadsať rokov, keď budú vplyvní vo svojej profesii. Budeme ich neustále takto provokovať, aby neostali len pri teórii. A okrem toho ich aktívne vťahujeme do premýšľania o politike a demokracii. Mali sme viacero diskusií, do ktorých sme pozvali politikov. Nechceme im sprotiviť politiku, ale naopak, dosiahnuť, aby si k nej hľadali cestu. Politika nie je fuj.

.vy nemáte politické ambície?
Výborná otázka, ktorú som kládol aj svojim mentorom. Dostal som odpoveď, že človek by mal ostať v tej role, kde má najväčšiu šancu veci zmeniť. A ja som dnes presvedčený, že v priestore občianskeho sektora a v Teach for Slovakia viem pre víziu školstva urobiť najviac. Viac ako keby som bol v nejakej straníckej mašinérii. Minimálne na päť až desať rokov, kým sa tento projekt dobre rozhodne, si takúto otázku nebudem klásť.

.vráťme sa ešte k tým vašim učiteľom. Medzi ľuďmi koluje informácia, že majú vyššie platy ako obyčajní učitelia. Je to férové?
V krajinách, kde majú učitelia mizerné platy – ako sú napríklad Bulharsko a Rumunsko – sa rozhodli, že účastníkom programu budú priplácať. My sme sa po dlhých ťažkých úvahách rozhodli, že to nie je správne. Teda naši učitelia majú rovnaké platy, ako majú slovenskí učitelia. Tie nevýhody by totiž prevážili výhody.

.čiže vaši učitelia si túto misiu zažijú aj so životnou úrovňou, ktorú ponúka učiteľský plat.
Úplne nie, lebo slovenský učiteľ nemá takú pozornosť koučov a zázemie, ktoré našim ľuďom poskytujeme napríklad tým, že im preplácame cestu vlakom domov za rodinou. Ale finančne, na výplatnej páske, budú mať rovnaké podmienky.

.teraz hovoríme o zlepšovaní škôl v tých najťažších regiónoch, zväčša s rómskymi žiakmi. Váš program sa teda nedotýka obyčajných štátnych škôl napríklad v Bratislave, kde ostali len slabí žiaci a málo motivovaní učitelia?
Ja verím, že s týmto urobí niečo iná iniciatíva, ktorú som spoluzakladal. Táto iniciatíva sa volá Učiteľ 2020 a hovorí o tom, že v roku 2020 by mali byť podmienky nastavené tak, aby sa tí najšikovnejší ľudia chceli masovo vrátiť do školstva. Robili sme prieskum, v ktorom sa asi 10 percent absolventov gymnázií vyjadrilo, že učenie by bolo ich „dream job“, keby bol dobre zaplatený. V prieskume sme zistili, že by stačilo, keby sa nástupný plat učiteľa zvýšil z 500 na 800 eur. Verím, že táto iniciatíva s tým niečo urobí. Možno, že raz, keď bude v parlamente niekoľko absolventov Teach for Slovakia, tak sa podarí zmeniť aj bežné školy.

.keby bol nástupný plat učiteľ 800 eur, radikálne by sa zmenila situácia v školách? Neschopných či vyhorených učiteľov by vytlačili mladí motivovaní učitelia?
Zmenilo by sa to radikálne, ale veľmi pomaly. A nastupujúca generácia učiteľov by bola úplne iná. Dnes hráme o budúcnosť. Dnešné platy učiteľov sú vyjadrením nevďačnosti. Keď sa radikálne zvýšia platy učiteľov, nezmení to dramaticky ich výkon, ale dramaticky to zmení budúcnosť školstva. Dnes je trend zlý. Mladí učitelia sú slabší a slabší. To, čo dnes vychádza z pedagogických škôl, sú ľudia, ktorí nepatria k tým najšikovnejším a najambicióznejším. Riaditelia škôl vidia, že kvalita ide dolu a majú problém to zastabilizovať – aby tí mladí učitelia boli aspoň takí kvalitní ako tie predchádzajúce generácie. Bez výrazného zvýšenia nástupných platov to nedokážu.

.teach for Slovakia aj Nexteria majú čosi spoločné – vieru v to, že keď vezmem mladých ľudí, ktorí budú v dôležitých funkciách a pokúsim sa ich teraz, keď sú ešte formovateľní, nechať zažiť správne hodnoty, tak je to tá kvapka v mori, ktorá ho zmení. Chápeme to správne?
Áno.

.je to sympatické, ale nevieme, či toto vaše presvedčenie celkom zdieľame.
Ja som si absolútne istý, že keby ľudia, ktorí dnes rozhodujú o rozpočte, strávili dva roky v školách v ťažkých regiónoch, tak by oveľa viac podporovali ministra školstva. Doteraz ho veľmi nepodporovali, naopak, všetci premiéri dávali školstvo na druhú koľaj. Slovensko dáva proporčne na školstvo oveľa menej ako Poľsko, Maďarsko a okolité krajiny. A to je rozhodnutie premiéra a jeho presvedčenia, čo je pre štát dôležité a prospešné. Verím, že premiér, ktorý by mal za sebou dvojročné pôsobenie v Teach for Slovakia, by mal iné presvedčenie.

Stanislav Boledovič/
Vyštudoval matematické gymnázium a Fakultu manažmentu Univerzity Komenského. Potom pracoval v medzinárodnej konzultačnej firme McKinsey & Company, pracoval aj v Poštovej banke a v Raiffeisen Bank. Taktiež sa venoval podnikaniu. Po desiatich rokoch sa rozhodol venovať vzdelávaniu na Slovensku. Je spoluzakladateľ organizácie Manageria, Nexteria, Učiteľ 2020 a stojí na čele projektu Teach for Slovakia, ktorý rozbehol a od septembra sa už aj realizuje v slovenských školách. Je ženatý, má dve deti.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite