Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Je v nás niečo chlapčenské

.lukáš Krivošík .časopis .rozhovor

Založil jeden z najvplyvnejších think-tankov, ktorý už skoro štyri desaťročia ovplyvňuje britskú politiku i spoločnosť. Popri propagovaní myšlienok slobody píše science-fiction knižky pre mládež. Hovorí, že je rodený optimista. Spoluzakladateľ Inštitútu Adama Smitha Madsen Pirie.

.hovoríme spolu pár dní po referende, v ktorom Škóti potvrdili vôľu zostať súčasťou Spojeného kráľovstva. Vy ste v Edinburghu študovali a váš inštitút je pomenovaný po jednom z najznámejších Škótov. Ste spokojný, že to takto dopadlo?
Podobný výsledok som predpokladal. Môj tip bol 55 percent proti rozdeleniu, 45 percent za nezávislosť. Som rád, že hlasovanie naozaj tak dopadlo. V každom prípade, aj keď to Alex Salmond nezamýšľal, tento výsledok výraznejšie posunie Spojené kráľovstvo smerom k protrhovým myšlienkam.

.akým spôsobom?
Keby sa Škótsko stalo samostatnou krajinou, jeho poslanci by opustili britský parlament. Škóti volia veľmi ľavicovo a bez nich by zvyšok krajiny volil takmer vždy konzervatívne. Labouristi by bez Škótska mali veľký problém vôbec niekedy zostaviť väčšinovú vládu.

.lenže Škóti napokon nezávislosť odmietli.
To je pravda, ale napokon aj tak nastane pôvodný scenár. Škótom boli totiž prisľúbené toľké právomoci navyše, že dnes je takmer neodvrátiteľné, aby Anglicko dostalo rovnaké právomoci. V budúcnosti budú anglickí poslanci sami rozhodovať o školstve, sociálnych veciach a zdaňovaní v Anglicku. A bez ľavicových škótskych poslancov to bude znamenať posun doprava.

.a čo Škótsko?
Aj Škótsko – s výnimkou zahraničnej politiky a obrany – bude mať teraz veľkú kontrolu nad vlastnými záležitosťami. Keby Škóti získali nezávislosť, dalo by sa očakávať, že po niekoľkých rokoch neúspešných ľavicových vlád by si ľudia povedali, že to nefunguje. A zvolili by nižšie dane a budovanie prostredia, ktoré by bolo viac naklonené podnikaniu. S novými právomocami, ktoré dostanú, tento vývoj možno u nich nastane aj bez nezávislosti.       

.v 18. storočí práve v Škótsku vznikla tradícia osvietenstva, ktorej predstavitelia ako Adam Smith alebo David Hume položili myšlienkové základy klasického liberalizmu. No dnes je Škótsko veľmi ľavicové. Prečo vlastne?
Renomé Adama Smitha je síce vysoké, no jeho myšlienok sa to už týka menej. Trvalo viac ako 200 rokov, kým bola v Škótsku vztýčená Smithova socha, hoci išlo o jedného z najvplyvnejších Škótov v dejinách. A nebola to škótska vláda alebo škótsky ľud, ktorí to zorganizovali, ale Inštitút Adama Smitha.

.nejde len o Adama Smitha. Škóti ako vynálezca a fyzik James Watt roztáčali kolesá priemyselnej revolúcie. Škóti ako cestovateľ David Livingstone objavovali svet. Čo sa zmenilo?
V prvom rade existuje dlhodobý odliv mozgov zo Škótska. Mnohí z najtalentovanejších a najambicióznejších Škótov idú do Anglicka. Tam je možné zarobiť viac peňazí a vydobyť si viac slávy. Kým Škótsko je posadnuté svojimi lokálnymi záležitosťami, Londýn je plný talentovaných Škótov – či už v médiách, biznise, alebo v akademickej sfére. A k tomuto dochádza už desaťročia. Keď tí najpodnikavejší a najambicióznejší dlhodobo odchádzajú, nie div, že tí, čo zostali, takmer prirodzene viac inklinujú doľava. A potom jestvuje ešte jeden dôležitý dôvod.

.aký?
Škóti s nevôľou reagujú na Angličanov spôsobom mladšieho brata, ktorý sa nechce dať viesť za ruku starším bratom. A keďže na Anglicko hľadia ako na baštu konzervativizmu a trhových myšlienok, vymedzujú sa voči nemu aj tým, že sa politicky viac identifikujú ako ľavičiari. Nejde o nový trend. Historicky prvý labouristický poslanec britského parlamentu Keir Hardie bol Škót z Glasgowa. Dokonca aj komunisti mali v Škótsku určité zastúpenie.

.vy ste libertarián. Ako ste sa k týmto myšlienkam vôbec dostali?
Som libertarián približne od svojich dvadsiatich rokov. Jedného dňa som si prosto sadol za stôl a spísal som, čomu v skutočnosti verím. Zabralo to dve strany. Chcel som byť predovšetkým slobodný, aby som mohol robiť svoje vlastné rozhodnutia podľa svojich hodnôt. Tak, aby nikto iný neriadil môj život. Bolo by veľmi ťažké presvedčiť svet, že Madsen Pirie by mal byť slobodný. Oveľa ľahšie je presvedčiť svet, že každý by mal byť slobodný. A keď bude každý slobodný, môžem byť slobodný aj ja. Stal som sa takpovediac stúpencom všeobecného princípu slobody. Asi o rok neskôr som sklamane zistil, že John Stuart Mill už pred sto rokmi vyložil tento princíp a urobil to lepšie ako ja. (Úsmev.)

.v 70. rokoch ste chvíľu pracovali aj v americkom Kongrese.
To bolo krátko v roku 1974. Potom som štyri roky učil filozofiu a logiku na Hillsdale College v Michigane.

.no vrátili ste sa do Británie. Ako vyzerala vaša krajina na konci 70. rokov?
Po druhej svetovej vojne vyhrala voľby v Británii Labouristická strana, ktorá chcela vybudovať novú spravodlivejšiu spoločnosť. Znárodnili väčšinu hlavných priemyselných odvetví a zaviedli nákladný sociálny štát. Vzniklo napríklad plne štátne zdravotníctvo a všetci očakávali, že náklady na zdravotnú starostlivosť vďaka tomu poklesnú. V skutočnosti stúpli, lebo samozrejme, keď je niečo zadarmo, dopyt po tom je nekonečný. V 70. rokoch už preto Britániu prezývali „chorým mužom Európy“. Mali sme najnižšie rastové čísla, najvyšší počet pracovných dní, stratených pre štrajky a k tomu ešte vysokú infláciu.

.váš think-tank sa stal jedným z najvplyvnejších vo Veľkej Británii. Spomínate si ešte na jeho začiatky?
Inštitút Adama Smitha sme v roku 1977 založili, aby sme veci robili inak. V tom čase by sa všetci zástancovia slobodného trhu na britských ostrovoch vošli do dvoch taxíkov. Boli sme možno šiesti. A keby tie dva taxíky do seba narazili, s budúcnosťou krajiny by to dopadlo veľmi zle. (Smiech.) V každom prípade, chceli sme organizáciu, ktorá by presadzovala alternatívne myšlienky. A chceli sme zmeniť realitu. Nešlo len o teórie. Pri mnohých našich návrhoch na zmenu konkrétnych politík sme mohli poukázať na úspešné príklady, ktoré boli odskúšané v iných krajinách.

.think-tanky pôsobia ako slobodné neštátne výskumné ústavy, propagujú myšlienky a predkladajú praktické návrhy politických a ekonomických reforiem. Ako je váš inštitút financovaný?
Vždy na túto otázku odpovedám, že neadekvátne. (Úsmev.) Nikdy sme nemali peňazí nazvyš. Neberieme vládne ani európske peniaze. Naše prostriedky pochádzajú väčšinou od nadácií, ktoré ponúkajú granty. Časť našich príjmov je od menších podnikateľov. Snažíme sa ich pozývať na naše podujatia. Keďže sa im často páči, čo vidia, podporia nás. Máme však pravidlo, že dar od jedného darcu nesmie predstavovať viac ako päť percent nášho rozpočtu.

.čo je hlavnou prísadou úspešného think-tanku?
Hovoriť veci na verejnosti veľmi príťažlivým spôsobom, ktorý by pritiahol médiá. To často znamená hovoriť kontroverzné veci, ktoré však musíte mať podopreté faktmi.

.skúste dať príklad.
Vo Veľkej Británii sme mali trebárs problém s takzvanými „quangos“. Je to skratka pre „kváziautonómne mimovládne organizácie“, na ktoré štát posúval právomoci. Problém bol, že získavali čoraz viac moci a ich rozpočty stúpali každým rokom. Jeden poslanec parlamentu, ktorý nám bol naklonený, si od jednotlivých ministerstiev vyžiadal zoznam všetkých takýchto pod nimi pôsobiacich organizácií. A potom sme zoznam zverejnili, ale tak, aby boli na jednom papieri. Ten papier mal štyri metre a obsahoval asi tritisíc názvov. Prezentovali sme ho ako „najdlhší zoznam na svete“ a keď ním dotyčný poslanec mával v parlamente, bolo to na prvých stránkach mnohých novín. Verejnosť mohla získať názornú predstavu o raste týchto organizácií. A presne o takúto názornosť pri práci think-tanku často ide.  

.inštitút Adama Smitha presadil veľa reforiem. Na akú vec ste najviac hrdý?
Najviac ma teší posun, ktorý sa netýkal žiadnej vyhranenej oblasti, ale skôr zmeny spoločenského ovzdušia. Vždy sme sa snažili vyzdvihovať slobodné podnikanie, súkromnú iniciatívu a možnosť voľby. Sústavne sme z tohto dôvodu boli prítomní v televíziách a novinách, opakujúc naše posolstvo. Boli časy, keď sme boli jediní a najlepšie je, že už medzičasom nie sme sami. Tieto myšlienky opäť zapustili korene aj v širšej spoločnosti.

.no nie všetky vami presadené reformy dopadli dobre. Napríklad privatizácia britských železníc, ktorá prebehla v 90. rokoch, je vnímaná kontroverzne.
Privatizácia železníc bola v skutočnosti obrovským úspechom. Som dosť starý a polovicu svojho života som strávil cestovaním štátnymi železnicami. Pamätám si, ako sme pred privatizáciou jazdili v starých vozňoch, niekedy ešte z 30. rokov. Nemohli ste si dohodnúť na jedenástu hodinu schôdzku v Londýne a ísť na ňu vlakom, pretože nebolo isté, či vlak vôbec pôjde, nieto ešte, či príde na čas. Dnes máme 90-percentnú presnosť. Počet cestujúcich vlakmi je skoro dvojnásobný oproti obdobiu pred privatizáciou...

.časť železníc musela byť dokonca opätovne zoštátnená po niekoľkých železničných nešťastiach, či nie?
Pôvodný návrh Inštitútu Adama Smitha spočíval v tom, aby boli operátori vlakov súkromní a dostali licencie na rôzne trasy, pričom železničná infraštruktúra by zostala vo verejnom vlastníctve. Napokon boli privatizované aj koľajnice. O niekoľko rokov sa vláda vrátila k nášmu pôvodnému návrhu a infraštruktúra prešla pod štátom vytvorenú spoločnosť. Opakujem, privatizácia železníc bola úspešná a štatistiky ukazujú, že to nebolo na úkor bezpečnosti.        

.na Slovensku boli liberálne think-tanky v polovici minulého desaťročia zaangažované do významných reforiem. Dnes viaceré živoria. Na druhej strane, vznikli analytické pracoviská pri niektorých štátnych inštitúciách. Problém je, že občas ich zamestnanci len vymýšľajú ako ľudí viac zdaniť. Čo by ste v tejto situácii poradili?
Každá krajina je iná, ale aj my sa snažíme našich politikov a byrokratov priviesť k tomu, aby zmýšľali a konali odlišne. Je to sústavný zápas. Ono totiž nestačí, že ste bystrý človek, pokiaľ presadzujete škodlivé a pomýlené politiky. Napokon sa to aj tak ukáže. Je dôležité, aby sa ľudia, ktorým leží na srdci sloboda, stretávali a združovali. V čase, keď nás v Británii bolo len pár jednotlivcov, všetci sme sa cítili v našich prostrediach veľmi osamotení a izolovaní. Spoločné podujatia a organizácie prinášajú poznanie, že nie sme sami a v skutočnosti pôsobíme v rôznych oblastiach. Možno to je cesta aj pre vás.

.o vás je známe, že ste ako člen Montpelerínskej spoločnosti poznali najväčších liberálnych mysliteľov 20. storočia. Milton Friedman vám dokonca písal odporúčanie na Cambridge. Ako si na nich spomínate?
Každý z nich bol trochu iný. Často sa ma pýtajú, či mal bystrejší um Friedrich Hayek, alebo Karl Popper. Musím povedať, že Popper mal nepochybne ostrejší intelekt. Argument vedel veľmi rýchlo vystopovať až k jeho konečným dôsledkom. No Hayek bol múdrejší. Do témy vnášal širší objem znalostí a myšlienok. Jeho odpovede boli vďaka tomu uvážlivejšie. Hayek bol veľmi zdvorilý džentlmen. Inštitút Adama Smitha zvykol počas svojho života navštevovať dvakrát do roka a vždy s nami strávil večer.

.a čo britskí premiéri, s ktorými ste prichádzali do styku? Aká bola vaša spolupráca  s Margaret Thatcherovou?
Nikdy som ju nespoznal veľmi dobre. Náš vzťah bol vždy profesionálny. Nenazval som ju inak ako „premiérka“. Sotva ju niekto niekedy nazval inak, dokonca aj medzi jej najbližšími spolupracovníkmi. Našťastie, Margaret Thatcherová mala veľmi pevné presvedčenie o tom, čomu verila. Sebavedome dokázala presadzovať veci aj proti veľkému odporu. Raz jej na vláde niekto spomenul, že podľa posledného prieskumu verejnej mienky je 84 percent Britov proti privatizácii elektriky. Ona len mávla rukou, že však sa vrátia, keď sa to ukáže ako úspech, uvidíte. To bol jej prístup. Hovorí sa tomu vodcovstvo. Miesto nasledovania verejnej mienky vediete verejnú mienku. Bola pozoruhodná.

.spolupracovali ste aj s jej nástupcami?
Pravidelne som navštevoval na Downing Street Johna Majora ako člen jedného poradného orgánu. Pokiaľ ide o Tonyho Blaira, pár jeho ministrov nám načúvalo, ale pre starú gardu labouristov sme boli nepriatelia. Gordona Browna sme veľmi nemuseli. On si o sebe sebavedomo namýšľal, že je bystrejší, než všetci ostatní. Avšak väčšinou sa ukázalo, že pravdu nemal.             

.legendárne je najmä to, ako Gordon Brown, keď bol ministrom financií, rozpredal na prelome tisícročia britské zlaté rezervy, hoci ceny zlata boli vtedy na dlhoročných minimách.
To bola sama osebe význačná chyba, lenže on ešte aj dopredu oznámil, že to ide urobiť. A hádajte, ako obchodníci zareagovali, keď minister financií oznámil, že štát sa chystá hodiť na trh veľké množstvá zlata. To ešte ďalej znížilo jeho ceny.

.načúva vám aj súčasná vláda?
Niektorí ministri áno. Väčšinou vládu konfrontujeme verejne cez médiá. Náš vplyv nie je založený na priamom oslovovaní ministrov. Prídeme s nejakým návrhom, ktorý predstavíme cez noviny a televíziu. Potom sa niektorý poslanec parlamentu obráti na vládu s otázkou, či zvážila návrh Inštitútu Adama Smitha v tej alebo onej oblasti. Úradníci si náš návrh následne musia prečítať a zaoberať sa ním, aby pripravili odpoveď.

.ste aj autorom science-fiction knižiek pre deti. O čom sú?
V súčasnosti píšem už ôsmu knihu. Keď píšete sci-fi pre deti, tak veda nie je v popredí. Je len kulisou. Tie knihy sú o charaktere. Sú o deťoch, ktoré sa z nejakého dôvodu cítia menejcenné a počas príbehu sa naučia ukázať odvahu, vernosť a priateľstvo, čím prekonajú svoje nedostatky a stanú sa vďaka tomu lepšími ľuďmi.

.kto je váš obľúbený autor science-fiction?
Musím sa pochváliť, že som osobne poznal nielen ľudí ako Friedrich Hayek alebo Milton Friedman, ale mal som tú česť aj so spisovateľmi ako Isaac Asimov, Arthur C. Clarke a s pár ďalšími. Pokiaľ ide o mojich obľúbencov, prvá časť diela Roberta A. Heinleina je výnimočná. Užíval som si aj čítanie kníh Jamesa Schmitza. Mimochodom, deti sú sérioví čitatelia. Ak sa im nejaká kniha zapáči, majú tendenciu vyhľadať si aj iné knihy od toho istého autora.      

.patrik Friedman, vnuk ekonóma Miltona Friedmana, založil pred šiestimi rokmi think-tank, skúmajúci možnosti osídľovania oceánov (seasteading). Bude novou hranicou ľudstva vesmír alebo skôr hladiny a dná oceánov?
Problém oceánov je, že sú obmedzené. Prial by som si, aby „seasteading“ fungoval. No ešte si to bude vyžadovať veľa nákladov a prekonanie množstva prekážok. Ďalších dvadsať rokov bude asi jednoduchšie presvedčiť vládu krajiny, akou je Honduras, aby vyčlenila nejaké územie a urobila z neho zvláštnu hospodársku zónu, kde nebudú platiť jej zákony. Honduras povie, že na 50 rokov dáva licenciu medzinárodnému tímu odborníkov, aby riadil toto miesto, určil výšku jeho daní i zákony. Pripadá mi to ako schodnejšia cesta.   

.na svojom blogu často deklarujete optimistický pohľad na realitu okolo nás i na budúcnosť. Odkiaľ sa berie to presvedčenie, že veci budú lepšie?
Ak nejaká osobnostná črta charakterizuje libertariánov, tak je to optimizmus. Veríme, že systém, umožňujúci dobrovoľnú spoluprácu medzi slobodnými jednotlivcami, vedie k lepším výsledkom pre všetkých, než by dokázal naplánovať akýkoľvek vládny plánovač. Pred chvíľou ste sa pýtali, čo charakterizovalo veľkých mysliteľov, ktorých som mal možnosť spoznať. Skoro všetci sa vyznačovali takmer až chlapčenským entuziazmom. Milton Friedman sa dožil 94 rokov, no aj vo vysokom veku si uchovával túto chlapčenskú črtu.

Madsen Pirie/
Je spoluzakladateľ a prezident britského think-tanku Adam Smith Institute. Vyštudoval históriu na Edinburskej univerzite, filozofiu na Univerzite St. Andrews a regionálnu ekonómiu na Cambridgeskej univerzite. Krátko pracoval v americkom Kongrese pre Republican Study Committee. Bol tiež profesorom filozofie na Hillsdale College v Michigane.. Na Cambridgeskej univerzite je členom Pembroke College, participujúcim na novom štipendiu Adama Smitha z politickej ekonómie. Nedávno ho menovali za Seniora Visiting Fellow na univerzitnej katedre regionálnej ekonómie. Napísal viacero kníh z oblasti ekonómie, politiky, filozofie, logiky a píše tiež science-fiction romány pre mládež. Slovensko navštívil na pozvanie Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika v rámci prednáškovej série CEQLS.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite