Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Divadelná Európa na Divadelnej Nitre

.redakcia .časopis .kultúra

V piatok sa začína najvýznamnejší medzinárodný divadelný festival na Slovensku. Najvýznamnejší preto, lebo slovenským divadelníkom a divadelným fanúšikom na niekoľko dní otvorí okno do divadelnej Európy.

Divadelná Nitra je festival a festival znamená sviatok, oslavu. Od piatku 26. septembra do stredy 1. októbra sa v Nitre predstavia najlepšie divadelné inscenácie zo Slovenska. V šapitó Teatra Tatra budú tri predstavenia výbornej inscenácie Majster a Margaréta, v centre Nitry budú výstavy, debaty, filmové projekcie a množstvo zaujímavostí pre divadelných fajnšmekrov aj pre náhodných okoloidúcich.
V jadre festivalu sú však predstavenia zahraničných divadiel, ktoré umožňujú, keď už nie spoznať, tak aspoň na chvíľu zazrieť, čo sa deje na európskej divadelnej scéne. Oslovili sme preto dramaturgov festivalu a požiadali ich o to, aby nám zahraničné inscenácie predstavili.

.pálenie kníh
Na prvý pohľad rozprávkový príbeh so smutnými aj veselými príhodami medzi otcom a dcérou sa v priebehu rozprávania mení na angažovanú, spoločensky aktuálnu výpoveď o dnešnom svete: kríza kapitalizmu, aféra Wikileaks, rastúca nezamestnanosť, nespokojnosť mladých ľudí – a to všetko z pohľadu mačky!
Belgický performer a scenárista Pieter De Buysser vytvoril spolu s výtvarníkom Hansom Op de Beeckom dielo, ktoré je svojou poetikou rozprávačsky, výtvarne a herecky podmanivé. Jeden herec, jedna čierna truhlica a množstvo prekvapení, ktoré diváka unášajú do sveta fantázie a fikcie. Slová, ktoré tu zaznievajú, sú však pevne ukotvené v realite. Tvorcovia inscenácie Pálenie kníh vedia pracovať s oboma rovinami rovnovážne a veľmi dôsledne. Truhlica ukrýva poklady jedného súkromia, životné cesty otca – vedca, miestami odtrhnutého od reálneho života, ktorý sa stará o malú dcérku a pritom túži po neumelom, nevykonštruovanom a prirodzenom živote.
Ak chcete mať príjemný, jemný, poetický večer a pritom sa dozvedieť, prečo je niekedy dobré spáliť „svoju” popísanú knihu, nenechajte si ujsť túto belgickú lahôdku.
Dáša Čiripová

.bez názvu č. 1
Spolupráca Herberta Fritscha s Volksbühne sa začala už v 90. rokoch, keď Fritsch patril k najvýraznejším a najprovokatívnejším nemeckým hercom a svojimi autorskými vystúpeniami privádzal divákov do zúrivosti – ako inak pomenovať hassliebe, vďaka ktorej sa na jeho šou hrnuli davy, aby po chvíli divadlo znechutene opúšťali, no pri ďalšej premiére zúfalo zháňali lístky.
Keď sa pred štyrmi rokmi Fritsch do Volksbühne vrátil, vytvoril sériu inscenácií, ktoré ho katapultovali medzi najžiadanejších a najoceňovanejších režisérov. Začalo sa to Španielskou muškou (Opereta? Vo Volksbühne?). Neskôr prišli Murmel murmel a Bez názvu č. 1. Obe bez slov a tá druhá dokonca aj bez názvu. Zato s vynikajúcou hudbou, na ktorej Fritsch pravidelne spolupracuje s newyorským hudobníkom Ingo Güntherom.
Do Nitry teda príde neobyčajné hudobné dielo pre syntetizátory, bicie, gitary a rôzne hrkálky, škrkátka, hracie skrinky, škatuľky, detské hračky, ruchové nástroje. Vo Fritschových inscenáciách, a v opere Bez názvu č. 1 to nie je inak, môžeme vystopovať rôzne inšpiračné zdroje – od nemej filmovej grotesky, dadaististov, surrealistov, francúzskej pantomímy, nemeckého expresionizmu až po variété, happeningy a videoart – vždy ich však dokáže pretvoriť do javiskovo veľmi osobitého tvaru. Ono to vlastne tak celkom nie je opera, ono to vlastne je...
Ján Šimko

.sokol!
Slovinské tanečné predstavenie Sokol! je ozajstný koncert osobností. Vystupujú v ňom dve kľúčové postavy slovinskej divadelnej scény Iztok Kovač a Janez Janša, medzinárodne uznávaní umelci, ktorí svoju krajinu dokázali etablovať aj na zahraničnej umeleckej scéne. V tejto inscenácii stoja na javisku celkom za seba, každý so svojou krízou, únavou, vekom, ale aj zmyslom pre humor.
Obaja sú na prahu päťdesiatky. V Sokolovi! sa stretávajú ich odlišné naturely, ale hlavne prístupy k telu a názory na starnutie. Dá sa v ich veku ešte hovoriť o dozrievaní alebo sa skôr treba začať zmierovať s vytrácaním sa sily a krásy?
Napriek vážnosti témy je Sokol! nesmierne šarmantné predstavenie, v ktorom je tanec popretkávaný spomínaním a rozprávaním, a hoci používa minimalistické prostriedky, ide o veľmi vkusné a vizuálne pôsobivé dielo. A čo je najvzácnejšie, prináša odzbrojujúco vtipné úvahy o tele, ktorým disponujeme všetci, ako aj nadčasové úvahy o kráse a poslaní umenia či nádhernú utópiu: čo by sa stalo, keby sme si mohli opätovne „zatancovať“ svoju mladosť.
Maja Hriešik

.cisárska TV, Uhorsko
Mladá žena Amália sa pre dedičstvo vyberie pomocou hypnózy do minulosti a nechtiac ovplyvní chod dejín. Aká by dnes bola Európa, keby Maďari v roku 1848 vyhrali bitku pri Schwechate? Ako by vyzerala história, keby už vtedy existovala televízia, v tomto prípade  „Cisárska TV”, a zmocnili by sa jej revolucionári Lajos Kossuth a Sándor Petőfi?
Keď dopozeráte tento, síce fiktívny, ale reálnymi udalosťami a postavami inšpirovaný príbeh z revolučných rokov 1848/1849, zamrazí vás váš vlastný smiech.
Béla Pintér je mimoriadnym zjavom na maďarskej divadelnej scéne. Jeho inscenácie s úspechom hosťujú na všetkých významných európskych festivaloch a v Budapešti sú vždy nadlho dopredu vypredané. Odvážne, v opozícii k establishmentu, iba s niekoľkými prostriedkami, ale o to kreatívnejšie, skúma Béla Pintér kolektívnu pamäť a prostredníctvom svojho umenia bojuje so všetkými politickými nezmyslami, primitívnosťou nacionalizmu a kresťanským dogmatizmom, ktorý vylučuje všetko „odlišné”. Málokedy sa dá v našich končinách vidieť takéto politické divadlo.
Martina Vannayová

.zlaté šesťdesiate alebo Denník Pavla J.
Inscenácia režiséra Jana Mikuláška a dramaturgičky Dory Viceníkovej prichádza do Nitry s titulom Inscenácia roka 2013 v Českej republike. Inscenované denníkové zápisky českého filmára Pavla Juráčka sú jedinečným pohľadom na šesťdesiate roky v Československu. Juráček dospieval v krutých päťdesiatych rokoch, aby následne na vlastnej koži ako signatár Charty 77 zažil represálie rokov sedemdesiatych. Aj preto považoval šťastie len za jednu z foriem ľudskej naivity, ktorú on môže dosiahnuť iba pod vplyvom alkoholu. Jeho pohľad na šesťdesiate roky preto nie je oslavou uvoľneného desaťročia, ale tvrdou kritikou obdobia, v ktorom si talentovaný umelec uvedomuje  limity spoločnosti i seba samého.
Jan Mikulášek, jeden z najoceňovanejších českých režisérov posledných rokov, prichádza s originálnou modernou réžiou, v ktorej sa prelínajú  dobové reklamy, výtvarné symboly a výnimočné herecké výkony. Inscenáciu dobre charakterizuje výtvarný motív kravaty, ktorá sa následne zmení na koberec pre hostí filmového festivalu a neskôr na červené škrtidlo.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite