Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Hayekovci a my

.ján Tóth .časopis .týždeň v ekonomike

Na tomto mieste som si prečítal diskusiu medzi Mojmírom Hamplom a Jurajom Karpišom. Keďže ma Juraj oslovil, a nechcem trhať partiu, zapojím sa do nej.

Jurajovo „hayekovské“ videnie sveta je na prvý pohľad príťažlivé. Dáva často intuitívny zmysel. Ale je pravda, že hayekovský prúd v ekonómii je považovaný za extrém. Keď bola Hayekova kniha v Československu v 60. rokoch potajomky preložená, mladý ekonóm Klaus bol nadšený. Hayeka pokladal za svojho osobného hrdinu. Bol nemilo prekvapený, keď sa dozvedel, že Hayeka ekonómovia v samotnom Rakúsku už dlho s nadšením nečítajú. Môžem si len tipnúť, že fascinácia z tohto v transformácii najvplyvnejšieho ekonóma môže súvisieť s tým, aký priestor dostával tento prúd u nás.
Zároveň si však myslím, že „hayekovci“ mali veľmi pozitívny vplyv na reformy v bývalom Československu a boli dobrou protiváhou väčšine popletených ekonómov z bývalého režimu. „Hayekovcom" vďačíme za veľmi úspešný ekonomický príbeh. Napriek tomu sú niektoré ich odkazy pre súčasnosť podľa mňa vyslovene nesprávne. Napríklad: pre pokrízové obdobie tento prúd predpokladal výraznú infláciu, hromadný odchod investorov zo štátnych dlhopisov a výrazný nárast úročenia štátneho dlhu. Stal sa úplný opak.
V modernej ekonómii sa študenti s týmto prúdom veľmi nestretávajú. S prižmúrením oka by najbližšia seriózna škola bola škola tzv. reálneho ekonomického cyklu, alebo Chicagska škola s Miltonom Friedmanom. Tá ovplyvnila politiku Reagana a Tchatcherovej. Verí takisto na pružné ceny, racionálne správanie a dokonalú konkurenciu. Dovedené matematicky do detailov to však znamená, že v ich ponímaní menová politika nemá vplyv a nezamestnanosť v recesii je spôsobená najmä dobrovoľným rozhodnutím nepracovať. Prekvapivo však práve Hayekovci obviňujú menovú politiku zo vzniku bublín, aj keď nie je zrejmé, prečo by v ich svete mala byť táto politika taká účinná. Predsa racionálni dopredu hľadiaci ľudia s dokonalou cenovou pružnosťou by boli voči menovej politike imúnni, pretože by ju „prekukli“. Hayekovcov netrápi ani otázka nedostatku dopytu, takže ekonomike by v ťažkých časoch nepomáhali. Nech sa sama uzdraví. Naopak, Friedman by neváhal použiť menovú politiku v ťažkých časoch, vrátane oslabenia kurzu, aby odvrátil defláciu a recesiu. Takisto by zachraňoval veľké banky. Preto nedávna Klausova kritika ČNB vyznieva veľmi zvláštne a ukazuje nepochopenie modernej ekonómie.
Nedávno som mal možnosť sa rozprávať s uznávaným ekonóm, ktorý sa identifikoval s Chicagskou školou. Christiano nám však povedal, že v posledných desiatich rokoch sa v modernej makroekónómii používajú už len neokeynesiánske DSGE modely. Škola reálneho ekonomického cyklu, vrátane Miltona Friedmana, stratila na príťažlivosti. Vidíme napríklad, že centrálna banka nemusí vedieť ovplyvniť peňažnú zásobu, peniaze sedia nečinne v bankách a nevplývajú na ceny v ekonomike.
O hayekovcoch sa nerozpráva. Problémom je aj to, že táto škola nemá teoretické matematické zdôvodnenie. Môže byť inšpiráciou pre tlak na konkurenciu, odstraňovanie škodlivej regulácie a štrukturálne reformy. Presne to bolo potrebné pre transformáciu zo socializmu. Ale je mylné používať toto videnie sveta na chápanie súčasnosti.
.autor je viceguvernér NBS.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite